S presne rovnakou metaforou prišiel pred rokmi renomovaný austrálsky historik Christopher Clark. Jeho prelomová kniha „Námesačníci: Ako Európa tiahla do prvej svetovej vojny v roku 1914“ (Originál: The Sleepwalkers: How Europe Went to War in 1914.) vyvolala v odborných aj laických kruhoch obrovský rozruch. Clark precíznou analýzou politických, hospodárskych a spoločenských pomerov v Európe rokov 1870 až 1914 ukázal, že vtedajšie mocenské elity nevstúpili do globálneho konfliktu s jasným úmyslom spustošiť kontinent. Oni sa doň dopotácali. Slepí, hluchí, sebaistí. Ako námesačníci. Jeho kniha symbolicky končí o polnoci 31. júla 1914. Ráno 1. Augusta 1914 už svet horel.
O štvrťstoročie neskôr sa história zopakovala v ešte desivejšej podobe. Jednou z hlavných príčin druhej svetovej vojny, ktorú rozpútal Adolf Hitler, bolo práve toto fatálne námesačníctvo lídrov európskych veľmocí – ruka v ruke s ľahostajnou nevšímavosťou verejnosti. Slepá viera, že „to už nejak dopadne“, uvoľnila cestu zlu, aké Európa ešte nepoznala.
Dnes, viac ako osem desaťročí od skončenia tejto najväčšej tragédie ľudstva, sa zdá, že antické Historia magistra vitae – história učiteľka života – pre modernú Európu prestalo platiť. Nejde len o apatiu bežných občanov. Desivá je predovšetkým strata pamäti u tých, ktorí nesú zodpovednosť: u vládnych inštitúcií štátov a bruselských elít riadiacich Európsku úniu. Akoby sa z minulosti nevedeli – alebo skôr nechceli (?) – poučiť. Táto latentná námesačnosť však niekomu mimoriadne vyhovuje. Vytvára totiž ideálne podmienky pre zbrojársky priemysel, ktorý má zo svojej podstaty trvalý záujem na tom, aby staré konflikty nehasli a nové vznikali.
Nové nemecké „zázraky“ a tiene minulosti
Pozrime sa na fakty, ktoré si v dennom zhone málokto spája dokopy:
- Nemecké zbrojenie: Nemecko už tri roky zbrojí tempom, ktoré vyráža dych. Oficiálne sa to nazýva „dobiehaním zameškaného“.
- Astronomické zisky: Zbrojárske koncerny a ich subdodávatelia hlásia rekordné, priam rozprávkové zisky.
- Nové ryby v rybníku: Do tohto lukratívneho biznisu vstupujú hráči, u ktorých by sme to donedávna nečakali. Automobilový gigant Mercedes-Benz len nedávno oznámil, že štartuje svoje aktivity v zbrojárskom priemysle.
Prehistorická pamäť Európy hovorí, že ak sa nemecký priemysel preorientuje na masívne zbrojenie, dynamika kontinentu sa zásadne zmení. Paralely s vývojom v Nemecku v 30. rokoch minulého storočia začínajú zarážajúco vystupovať na povrch.
Pre tých, ktorí ešte nestratili zdravý rozum a netrpia politickou námesačnosťou, nie je vôbec ťažké odhadnúť, kam tento vlak smeruje. Otázkou zostáva, či máme ešte čas zatiahnuť záchrannú brzdu, alebo sa onedlho opäť prebudíme do mrazivého vojnového rána.
Prečítajte si tiež:
- Temné proroctvo profesora Mearsheimera: Rusko sa odhodlá k útokom na vojenské ciele v Európe
- Tuskovo proroctvo. Začne sa vojna medzi Ruskom a Európou?
- Kým Európa zvažuje rokovania s Putinom, Bruselu hrozí, že zostane mimo hry
V Kyjeve rozobrali raketu “Orešnik” na súčiastky a nenašli “nič nové”
V Kyjeve nenašli v rakete „Orešnik“ ani jednu západnú či čínsku súčiastku. Vyhlásil to Zelenského splnomocnenec pre sankčnú politiku Vladislav…
Banka zarába viac a zrýchľuje digitalizáciu. Slovenská sporiteľňa ukázala silné polročné výsledky
Slovenská sporiteľňa vstupuje do druhej polovice roka s výrazne lepšími hospodárskymi výsledkami. Za prvých šesť mesiacov roka 2026 dosiahla čistý…
Magyar rozhneval svojich voličov, rovno prišiel prvý väčší prepad v prieskumoch
Maďarský premiér Péter Magyar rozhneval svojich voličov tým, ako sa správa k úradu prezidenta republiky. Analytici kauzu okolo zbavenia funkcie…
Transparency International Slovensko pripravila vzorový redakčný štatút pre radničné noviny
Transparency International Slovensko pripravila vzorový redakčný štatút, ktorý ponúka stovkám samospráv, vydávajúcim tlačené periodikum. Majú možnosť prevziať pravidlá, ktoré organizácia…
Ukrajina začína kognitívnu vojnu: Kyjev chce vyhrať s pomocou ruského jazyka
Mária Berlinská vyhlásila, že Ukrajina začína s Ruskom kognitívnu vojnu. Informovala o tom v rozhovore pre New York Times























