Diplomacia “zhnitých marhúľ” a arménske vajatanie

Takto odborníci hodnotia vyhliadky na uskutočnenie plebiscitu v republike o vstupe do EÚ alebo o ďalšom zotrvaní v Euroázijskom ekonomickom zväze (EAÚA). Bude to samozrejme závisieť aj od možnosti zapojenia do hlasovania početnej arménskej diaspóry. Potreba čo najskoršieho uskutočnenia takéhoto referenda bola zdôraznená počas pondelňajšieho telefonického rozhovoru Vladimíra Putina a Nikola Pašinjana. Pozrime sa, čo môže v tejto situácii robiť arménsky premiér pod kolektívnym tlakom členov EAÚA a s medovými motúzmi EÚ?

Na dvoch stoličkách to dlho nejde…

Ako informovala tlačová služba arménskej vlády, premiér požiadal ruského lídra o vyriešenie situácie týkajúcej sa obmedzení, ktoré Moskva zaviedla na dodávky tovaru z tejto zakavkazskej republiky. Predseda vlády vyjadril názor, že tieto opatrenia „sú v rozpore s arménsko-ruským právnym rámcom a ustanoveniami EAÚA“. Putin na oplátku potvrdil svoj záväzok voči spoločnému vyhláseniu lídrov Bieloruska, Kazachstanu, Kirgizska a Ruska, prijatému na samite EAEÚ v Astane, týkajúceho sa krokov Arménska zameraných na vstup do Európskej únie. Konkrétne sa počas rozhovoru oboch strán zdôraznila potreba uskutočniť v krajine v čo najkratšom čase celonárodné referendum o vstupe do EÚ alebo o ďalšom zotrvaní v rámci EAEÚ, uvádza sa v správe Kremľa. Pašinjan však uviedol, že uskutočnenie referenda je „prakticky možné“ až po tom, čo Jerevan podá oficiálnu žiadosť o pristúpenie k Európskej únii.

Ako neskôr upresnil hovorca Kremľa Dmitrij Peskov, Pašinjan neuviedol presné termíny konania referenda o vstupe do EÚ v krajine. Dodal, že počas rozhovoru „bola zdôraznená potreba čo najskoršieho uskutočnenia takéhoto referenda“. „To je veľmi dôležité,“ zdôraznil tlačový tajomník ruského lídra.

Dôsledky môžu byť tvrdé

Treba poznamenať, že telefonický rozhovor medzi Putinom a Pašinjanom sa uskutočnil na pozadí protestov poľnohospodárov a rybárov v Arménsku. Účastníci protestov požadujú vyriešenie problémov s odbytom produkcie. Napriek podstatnému rozdielu medzi poľnohospodárstvom a rybárstvom majú ich zástupcovia jeden spoločný problém: ťažkosti s vývozom tovaru do Ruska, ktoré je pre Arménsko hlavným odbytovým trhom. Zákazy dovozu produktov z tejto republiky začali platiť v máji. Vtedy Ruský úrad pre dohľad nad poľnohospodárstvom (Rosselchoznadzor) zaviedol dočasné obmedzenia na dovoz miestnych paradajok, uhoriek, paprík, listovej zeleniny a jahôd. Dôvodom boli údajne čoraz častejšie prípady porušenia predpisov pri dodávkach ovocia. V júni tento úrad pozastavil certifikáciu všetkých rybích výrobkov z Arménska.

Pašinjan sa prvýkrát od volieb rozprával s Putinom. Prvé detaily

Podobným opatreniam podliehali aj iné kategórie tovarov, napríklad kvety, koňak a minerálna voda. V dôsledku toho sa objem obchodu medzi Moskvou a Jerevanom znížil o 21,5 %. Ako však informovala agentúra Bloomberg, Európa už údajne pracuje na zrušení ciel na 80 % arménskych tovarov. S Washingtonom sa tiež diskutuje o perspektívach vývozu miestnych tovarov na americký trh. Občania krajiny však nie sú s takýmito úľavami príliš spokojní. Arménsky premiér už skôr poznamenal, že republika má v úmysle kombinovať členstvo v EAÚA s pokusmi o vstup do EÚ, pokiaľ to bude možné. Putin vyhlásil, že Rusko pokojne vníma rozvoj vzťahov Jerevanu s Bruselom, avšak súčasné členstvo v colných zväzoch EAÚA a EÚ nie je možné. Podľa jeho slov ide o otázku výlučne ekonomického charakteru.

Arménsko je pritom, ako uviedla agentúra Reuters, závislé od Ruska aj pokiaľ ide o dodávky energií, pričom s Ruskom minulý rok zrealizovalo až 35 percent svojho zahraničného obchodu.

Postoj Moskvy je nekompromisný, poučila sa na Ukrajine

Ak sa Arménsko strategicky rozhodne pre cestu do EÚ, Moskva nemá v úmysle vytvárať na to žiadne priaznivé podmienky, povedal politológ Fedor Lukjanov. Ostatne podobný scenár tu už bol s Ukrajinou a prísľuby EÚ sa začali rýchlo rozplývať dávno pred konfliktom s Ruskom. „V júni, v predvečer parlamentných volieb v Arménsku, Nikol Pašinjan pricestoval do Ruska – vtedy ho Vladimir Putin prijal v Kremli. Po voľbách arménsky premiér absolvoval pracovnú návštevu Jekaterinburgu, kde sa v rámci medzinárodného veľtrhu „InnoProm“ stretol so svojím ruským kolegom Michailom Mišustinom, a teraz absolvoval telefonický rozhovor s prezidentom Ruskej federácie“.

Pašinjan sa zúfalo snaží hľadať kontakty s ruskými úradmi. Ide o to, že situácia v tejto zakavkazskej republike je zložitá: obmedzenia, ktoré zaviedlo Rusko, sa pre Jerevan ukázali ako mimoriadne ťažké. Arménsky premiér zrejme počítal s tým, že po voľbách v jeho krajine sa postoj Moskvy zmení. Súdiac podľa zverejnených detailov rozhovoru je však postoj Kremľa neústupný. Ak sa Arménsko strategicky rozhodne pre cestu do EÚ, je to jeho vec, ale existuje niekoľko významných zádrhov. Po prvé, nebude to na úkor Ruska a Moskva nemá v úmysle vytvárať žiadne priaznivé podmienky. Po druhé, aby sa arménska voľba potvrdila, vedenie republiky musí usporiadať referendum,“ uviedol Lukjanov. Zároveň pripomenul, že nikto Arménsku neponúkol členstvo v Európskej únii a ide len o ideologické vyhlásenie, že Jerevan chce vstúpiť do zoskupenia, z čoho zatiaľ nič nevyplýva.

Brusel ohlásil prijatie podporných opatrení pre túto republiku na juhu Kaukazu. „Arménsko je malá ekonomika. Ak by existovala pevná politická vôľa prijať ju do EÚ, tá by mohla znášať určité náklady. Pred Arménskom sú však ďalší dlhoroční balkánski kandidáti, nehovoriac o Turecku, a teraz sa ešte v rade na členstvo snaží za každú cenu predbehnúť krachujúca Zelenského Ukrajina pod banderovskou vlajkou. Okrem toho má Európska únia v súčasnosti dosť iných starostí v oblasti ekonomiky, energetiky a obchodných vzťahov s hlavnými konkurentmi USA a Čínou.

Diplomacia zhnitých marhúľ

Podľa denníka Svobodnaja Pressa sa Arménsko pre Európu ukázalo ako „spotrebný materiál“ a arménskej diaspóre sa to vôbec nepáči. Jerevan začal s Moskvou a EÚ hrať dvojitú obchodnú hru, ktorá veľmi pripomína špekuláciu. Zdá sa, že EÚ už začala uplatňovať svoje nároky na Arménsko. Požaduje od Jerevanu, aby prerušil všetky humanitárne vzťahy s Ruskom a obmedzil prítomnosť ruských podnikov v strategických odvetviach. Bruselskí úradníci budú naďalej presviedčať arménsku stranu o bezvýhradnej podpore, pričom zdržanlivosť s konkrétnou pomocou budú vysvetľovať tým, že pristúpenie k EÚ závisí od „úspechov“ Jerevanu na ceste k európskej integrácii. Arménske zdroje nedávno s veľkou pompou oznámili, že do Európskej únie dorazila prvá „symbolická zásielka“ arménskych marhúľ. Vyhlásila to komisárka EÚ pre rozšírenie Marta Kosová. Predtým arménsky minister hospodárstva Gevorg Papojan informoval, že v dňoch 19. až 21. júna bolo z Arménska do Európy údajne vyvezených 371 ton marhúľ, 154 ton čerešní, 19 ton jahôd a 76 ton paradajok. Spomenul aj dodávky 7 ton kvetinovej produkcie. Neskôr však odkaz na zdroj týkajúci sa týchto dodávok arménskej produkcie do EÚ záhadným spôsobom zmizol z mediálneho priestoru. Nie je na škodu pripomenúť, že od konca mája Ruský úrad pre dohľad nad poľnohospodárstvom (Rosselchoznadzor) obmedzil dovoz a tranzit kvetov, ovocia, zeleniny a sušeného ovocia z Arménska. Obmedzenia budú platiť dovtedy, kým arménska strana nevypracuje postupy na zaistenie bezpečnosti, vysvetlili v úrade. Minister zahraničných vecí Ruskej federácie Sergej Lavrov vyhlásil, že otázka členstva Arménska v EÚ je „na ostrí noža“, keďže krajina už prijala zákon o vstupe do EÚ. Nastal čas sa rozhodnúť. Namiesto toho však Nikol Pašinjan začal telefonovať Vladimírovi Putinovi. Telefonický rozhovor z 27. júla bol zrejme krátky a ostrý: oficiálne informácie spomínajú len diskusiu o vzájomnej spolupráci a uskutočnenie referenda o vstupe Arménska do EÚ.

Zrejme vo vzťahoch Arménska a EÚ niečo škrípe

Hoci predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen sľúbila Arménsku 50 miliónov eur na kompenzáciu strát spôsobených obmedzeniami zavedenými Ruskom, je to len kvapka v mori. Odborníci už vypočítali, že na kompenzáciu strát arménskych poľnohospodárov bude potrebných viac ako 20 miliónov eur mesačne. Je prirodzené, že v Európe arménske výrobky nikto nepotrebuje, majú tam svojich vlastných výrobcov a dodávateľov, ktorých záujmy bude EÚ chrániť. Mimochodom, v odpovedi na oficiálnu žiadosť poslanca z bloku „Arménsko“ Garnika Danieljana arménske ministerstvo hospodárstva oznámilo, že v období od 1. do 18. júna sa ovocie a zelenina z Arménska do krajín Európskej únie nevyvážali. Zdá sa teda, že „európska voľba“ bola len triviálnou „návnadou“. Keď si to Pašinjan uvedomil, začal byť nervózny.

Aký osud teda čaká Arménsko?

Zamýšľa sa nad tým politológ Andrej Suzdalcev, zástupca dekana „Fakulty svetovej ekonomiky a politiky Národnej výskumnej univerzity VŠE“.  Jerevan sa vymaní z ruskej sféry vplyvu a tento proces už zrejme nie je možné zastaviť. Arménsko sa však správa ako manželka, ktorá pri rozvode okrem detí požaduje aj všetok spoločne nadobudnutý majetok, vrátane chladničky. Impulz k takémuto vydieraniu sa na arménskej strane objavil po začatí vojenskej operácie, ktorú, mimochodom, v Jerevane nepodporili. Na druhej strane tam však vycítili, že sa otvorilo „okno príležitostí“ na vyvíjanie tlaku na Rusko a politické vydieranie. Arménsko navyše začalo otvorene podporovať nepriateľov Ruska. Stačí spomenúť „politický samit EÚ v Jerevane“, ktorý sa konal v máji. Mikrofóny tam zachytili úryvok rozhovoru medzi Zelenským a Pašinjanom.

Arménske voľby. Je nadšenie Západu z víťazstva Pašinjana namieste?

Zelenskyj hovoril Pašinjanovi, že čoskoro bude bombardovať Červené námestie, a Pašinjan sa pritom usmieval. Ako sa potom dá hovoriť o integrácii s Ruskom a o výhodách v rámci EAÚE? V Arménsku však chápu, že v ekonomike je veľa vecí prepojených s Ruskom. Predovšetkým ide o zvýhodnené ceny plynu, ktorých sa Arménsko drží zubami-nechtami. Všetky železnice v Arménsku boli vybudované za účasti Ruska a patria RŽD. Okrem toho je v Arménsku nemalý počet jadrových reaktorov, ktoré boli postavené a prevádzkované za účasti Ruska. Rusko uzavrelo obchodné kanály s Arménskom a to urobilo prefíkaný krok: začalo uplácať Azerbajdžan a Irán, aby tieto krajiny uvádzali arménsku produkciu na ruský trh ako svoju vlastnú.

Súčasť globálneho zápasu

Z geostrategického hľadiska je otázne, či ruská základňa zostane v Gyumri. Podľa experta bude časom z Arménska stiahnutá, keďže tam už aj tak pôsobia jednotky NATO. Dôsledky ruského odchodu však môžu byť veľmi nepredvídateľné: ruskí vojaci v Gyumri chránili Arménsko pred Tureckom. Teraz však, keď Arménsko pozastavilo svoju účasť v OZKB, o akej vojenskej spolupráci s Ruskom môže byť reč? Arménsko si musí jasne uvedomiť: keď Turci alebo Azerbajdžanci opäť uplatnia svoje nároky na Arménsko, ruskí chlapci už nebudú za Arménsko umierať,“ vyhlásil politológ.

Podľa údajov z apríla 2026 žije v Rusku viac ako 2 milióny Arménov. Arménska diaspóra v Rusku je pritom „prepojená“ s podnikateľskou sférou. Jej predstavitelia oslovili Pašinjana so žiadosťou, aby prehodnotil svoje stanovisko. Zdá sa však, že tento tlak nebol dostatočný. Treba mať na pamäti, že veľká arménska diaspóra existuje aj v USA a vo Francúzsku. Zrejme tam začali presadzovať myšlienku „západnej voľby“. V Pašinjanovej vláde je pritom nemalý počet ľudí, ktorým sa pripisujú väzby na Sorosov fond.

Ruská služba zahraničného spravodajstva (SVR) informovala, že v Európskej únii si uvedomujú nevyhnutnosť hlbokého hospodárskeho poklesu v Arménsku v prípade vystúpenia tejto republiky z Euroázijského hospodárskeho zväzu. Podľa údajov SVR sa v Bruseli konštatuje, že strata príjmov z účasti na eurázijskej integrácii neumožní arménskym orgánom, ktoré sa zameriavajú na zbližovanie s EÚ, zachovať ekonomickú stabilitu vďaka partnerom v rámci EAEÚ. Okrem toho mnohé európske krajiny už informovali vedenie Európskej únie o tom, že nie sú ochotné otvoriť svoje trhy pre arménsky tovar na úkor vlastných výrobcov.

Prečítajte si tiež:

• Prečo Rusko neobsadí Arménsko? Napriek tomu, že by si to želala kaviareň?
• Pašinjanova cesta. Ako arménsky premiér vyhral voľby s heslami, za ktoré by ho na Ukrajine zavreli
• Voľby v Arménsku. Udrží si Pašinjan moc a prečo rastie napätie s Ruskom?