Slovenský “kult” Petra Pavla – marketingového prezidenta a produktu poradcov

V Česku si môžu zvoliť, koho chcú, ja by som nevolil ani Pavla ani Babiša, tak ako som doma nevolil ani Pellegriniho, ani Korčoka.

Musím ale uznať, že Petr Pavel je naozaj ukážkovým marketingovým prezidentom a produktom svojich poradcov.

Videl som niekoľko debát s Petrom Pavlom, no nepamätám si, že by som od neho počul nejakú originálnu politickú myšlienku.

Za to som videl množstvo štylizovaných fotografií z výletov Petra Pavla po svete. Z Česka som čítal kritiku, že prezidentský úrad je cestovnou kanceláriou sprostredkujúcou zážitky pre prezidenta.

Mne sa zdá rovnako trápne, keď sa podobnými fotkami prezentuje Peter Pellegrini aj Petr Pavel. Spomínané spektrum ospevujúce Petra Pavla na Slovensku sa však z Pellegriniho smeje, zatiaľ čo českého prezidenta chváli. V súčasnosti tak napríklad „ochká” nad zábermi Petra Pavla, ktorý s fotoaparátom na krku navštívil preteky Formuly 1.

Okrem tohto marketingu je Petr Pavel najmä produktom svojich poradcov (a nacvičených fráz). Aj jeho medializovaný konflikt s ministrom zahraničia stál primárne na „práci” Petra Kolářa, ktorý je vnímaný ako jeho hlavný poradca (a zároveň je lobistom v službách zbrojárov).

To ale stačí na to, aby mal svoj malý „kult” aj na Slovensku. V tomto mi pripomína Zuzanu Čaputovú. Od nej si takisto nepamätám žiadnu originálnu politickú myšlienku, len vystúpenia, v ktorých v uspávajúcom prejave predniesla pravdepodobne konštrukt svojich poradcov.

Liberálne spektrum ale o nej hovorilo v superlatívoch, a „zomríčatá” produkovali mémy ako „nevedel som, či si mám na vianočný stromček zavesiť anjela alebo hviezdu, a tak som dal obidve” – s dvomi fotkami Zuzany Čaputovej na vetvách stromca.

Rovnako je pozoruhodná aj nedotknuteľnosť Petra Pavla v mediálnom mainstreame.

Petr Pavel bol ešte v roku 1988 triedne uvedomelý a ochotný presadzovať vedúcu úlohu KSČ, a nebyť pádu režimu, pôsobil by zrejme ako rozviedčík so špeciálnymi úlohami v Západnom bloku. Nemám nič proti, ani mu to nevyčítam, ale zatiaľ čo niektorým politikom i občanom sa vyčíta akákoľvek spolupráca s bývalým socialistickým režimom dodnes, Pavel si to v očiach mainstreamu zrejme odpracoval funkciami v NATO, či podporou vojen v Afganistane a Iraku.

Dôležité je totiž to, že Petr Pavel (s pomocou marketingu, poradcov a mainstreamových médií) pôsobí ako líder súčasnej opozície v Česku.

Petr Pavel pred pár dňami vetoval novelu zákonov o rozpočte, a českí komentátori hovoria o tom, že očakávajú častejšie využívanie prezidentského veta.

Úsmevné na slovenskom „kulte” Petra Pavla je tak aj to, že jeho prívrženci často označujú Petra Pellegriniho za „podržtašku” súčasnej vlády.

Myslím, že (opravte ma, ak sa mýlim) Peter Pellegrini vláde, v ktorej je aj strana Hlas, ktorú spoluzaložil, doteraz vetoval 8 zákonov.

Petr Pavel vetoval Babišovej vláde prvý zákon, predchádzajúcej vláde Petra Fialu ale za dva a pol roka v prezidentskom úrade vetoval len 2 zákony.

„Podržtaška” Pellegrini teda „svojej” vláde vetoval 8 zákonov, zatiaľ čo vraj „nezávislý prezident” Pavel za dlhší čas predchádzajúcej českej vláde vetoval len zákony 2. Nazvali by ste ho teda Fialovou super-podržtaškou?

Ja mám tiež istý obdiv ku konkrétnym politikom, najmä k tým, ktorí svoje krajiny skutočne posunuli vpred – mám napríklad relatívne nové tričko s Thomasom Sankarom.

Ale to, že má po Zuzane Čaputovej v súčasnosti svoj malý „kult osobnosti” na Slovensku aj Petr Pavel, je skôr ukážkou toho, ako málo stačí na to, aby ste sa v politike stali mainstreamovým miláčikom – byť marketingovým prezidentom a produktom poradcov (a popritom len opakovať tie „správne” naučené frázy).

Tomáš Drobka

Prečítajte si tiež:

• „Trápna situácia.“ Filip Turek totálne potopil Pavla
• Rizmana po boku Čaputovej nahrádza Petr Pavel
• Prezidentova krása