Chystá sa zmena v hospodárení úradov, ministerstvo financií pripravilo nový ekonomický systém

Nová legislatíva nahradí časť súčasného zákona o zaručenej elektronickej fakturácii a centrálnom ekonomickom systéme, ktorá sa týka práve centrálneho ekonomického systému. Ministerstvo financií argumentuje, že doterajšia právna úprava už nezodpovedá skúsenostiam z praxe ani rýchlemu vývoju informačných technológií.

Navrhovaný zákon podrobne upravuje fungovanie centrálneho ekonomického systému po organizačnej aj technologickej stránke. Zároveň jasnejšie rozdeľuje kompetencie medzi rezort financií, rezort vnútra a rezort obrany. Práve zapojenie rezortov vnútra a obrany reaguje na postupné zavádzanie systému do bezpečnostných zložiek štátu. Pre tieto inštitúcie vzniká osobitný režim v podobe rezortných ekonomických systémov, ktoré budú využívať výlučne ich informačné technológie. Naopak, ostatné subjekty verejnej správy budú naďalej využívať centrálny ekonomický systém spravovaný ministerstvom financií. Výnimku si zachová Slovenská informačná služba a Vojenské spravodajstvo, ktorých sa nový zákon vzhľadom na ich osobitné postavenie a režim ochrany týkať nebude.

Nový zákon zároveň presnejšie určuje, ktoré ekonomické činnosti budú musieť subjekty verejnej správy vykonávať prostredníctvom centrálneho ekonomického systému. Ide najmä o účtovníctvo, výkazníctvo, správu majetku, riadenie ľudských zdrojov, rozpočtové operácie, finančnú kontrolu či daňovú agendu. Samotné povinnosti vyplývajúce z osobitných zákonov sa pritom nemenia. Mení sa spôsob, akým sa budú tieto procesy vykonávať v rámci jednotného ekonomického riadenia štátu.

Ministerstvo financií si zároveň ponecháva výlučné oprávnenie vydávať metodické usmernenia pre fungovanie systému. Tie budú záväzné pre všetky zapojené subjekty verejnej správy vrátane rezortov vnútra a obrany. Povinné zavádzanie centrálneho ekonomického systému zostáva zachované pre zákonom určené organizácie, ostatné subjekty verejnej správy sa budú môcť do systému zapojiť dobrovoľne.

Významnou novinkou je aj zavedenie kontrolného a sankčného mechanizmu. Doterajšia právna úprava postihy za porušenie povinností neobsahovala. Nový zákon preto definuje správne delikty aj kompetencie jednotlivých ministerstiev pri ich prejednávaní. Ministerstvo financií zdôrazňuje, že navrhované sankcie majú mať predovšetkým preventívny charakter a majú podporiť dodržiavanie pravidiel pri ekonomickom riadení verejnej správy.

Legislatíva zároveň upravuje aj pravidlá spracúvania osobných údajov v centrálnom aj rezortných ekonomických systémoch a vytvára právny základ pre vznik podpornej právnickej osoby, na ktorú bude môcť ministerstvo delegovať technické, organizačné a ďalšie podporné činnosti. Táto organizácia by mala fungovať ako záujmové združenie právnických osôb a financovaná má byť zo schváleného rozpočtu kapitoly ministerstva financií. Rezort zároveň avizuje, že ešte pred jej prípadným vznikom pripraví analýzu ekonomickej výhodnosti, finančnej udržateľnosti aj potrebného počtu zamestnancov.

Súčasťou návrhu sú aj zmeny v oblasti elektronickej fakturácie a verejného obstarávania. Ministerstvo precizuje povinnosť verejných obstarávateľov prijímať elektronické faktúry a zároveň pripravuje legislatívny základ pre budúcu reformu centrálneho verejného obstarávania. Práve v tejto oblasti rezort predpokladá, že po úplnom rozbehnutí systému môžu prísť úspory v rádovo desiatkach miliónov eur. Presnú sumu však zatiaľ nevie vyčísliť, keďže bude závisieť od rozsahu centrálne obstarávaných tovarov, služieb a stavebných prác.

Ministerstvo financií zároveň zdôrazňuje, že návrh zákona neprinesie nové negatívne dosahy na štátny rozpočet nad rámec už existujúceho projektu centrálneho ekonomického systému. Rovnako by nemal mať vplyv na podnikateľské prostredie, občanov, sociálnu oblasť ani životné prostredie. Pozitívny efekt očakáva najmä v oblasti digitalizácie verejnej správy, kvality ekonomických údajov a lepšieho prehľadu o hospodárení štátu.

Centrálny ekonomický systém sa vo verejnej správe zavádza postupne od roku 2023. Doteraz sa uskutočnili tri vlny zapájania organizácií, pričom ďalšia veľká vlna sa v roku 2027 neplánuje. Nasledujúci rok má byť venovaný stabilizácii už zapojených subjektov, technickej podpore a ďalšiemu rozvoju systému. Ministerstvo zároveň priznáva, že vzhľadom na organizačnú a technickú náročnosť projektu zatiaľ nedokáže odhadnúť, kedy bude do systému zapojených sto percent subjektov verejnej správy.

Návrh zákona má nadobudnúť účinnosť 1. januára 2027, pričom časť ustanovení začne platiť až od 1. januára 2028 a ďalšie od 1. januára 2030. Podľa ministerstva ide o čas potrebný na technickú prípravu, dokončenie implementácie a zabezpečenie plynulého prechodu na nový systém ekonomického riadenia štátu.