Bratislava 24. júna (TASR) – Slovensko si v tomto roku pripomína 1150. výročie príchodu sv. Cyrila a Metoda na naše územie. TASR pri tejto príležitosti, okrem prehľadu domácich a zahraničných pamätníkov venovaných pamiatke osnovateľov nášho písomníctva, uvádza aj základnú vedeckú, odbornú a umeleckú, knižne publikovanú literatúru o období Veľkej Moravy a účinkovaní sv. Cyrila a Metoda na jej území, teda aj na veľkej časti dnešného slovenského územia. Prehľad literatúry uvádzame ako informačný materiál.
Pod názvom Cyrill a Method vznikol kresťansko-náboženský, kultúrno-spoločenský, ale aj výrazne politicky orientovaný týždenník. Vznikol na jar roku 1850 v Banskej Štiavnici zásluhou redaktora Jána Palárika a vydavateľa Andreja Radlinského. Mladý Palárik, aj napriek zdanlivému neúspechu v revolučných rokoch 1848-49, zachytil prichádzajúceho ducha nových čias a časopis redigoval v duchu národno-demokratických myšlienok. Na tieto ciele využil kult vierozvestov sv. Cyrila a Metoda. Ich úspešným účinkovaním na Veľkej Morave zdôvodňoval potrebu šírenia slovanskej idey a spolupráce medzi všetkými slovanskými národmi. Táto skutočnosť mu zasa slúžila na mohutnú propagáciu únie medzi katolíkmi a evanjelikmi na Slovensku. Časopis Cyrill a Method zároveň šíril odvážne sociálne myšlienky a pritom kriticky zasiahol aj medzi cirkevnú vrchnosť. Preto mal vynútené prestávky a vychádzal v rokoch 1850-1851, 1852-1856, 1857-1865, 1869-1870. Aj keď časopis celkom prirodzene musel reflektovať dobovú situáciu a aktuálne národno-politické i cirkevné otázky, kult sv. Cyrila a Metoda sa v ňom tiahne počas všetkých ročníkov. Táto tendencia ešte vzrástla, keď sa pri vydávaní časopisu začal ideovo, autorsky i vydavateľsky angažovať prvý predseda Matice slovenskej, biskup Štefan Moyzes.
Dôležitý bol vklad časopisu do vývinu spisovnej slovenčiny. Od roku 1852, teda prakticky od druhého ročníka, začal vychádzať v hodžovsko-hattalovskej úprave literárnej slovenčiny, najmä jej pravopisu. To bola bodka za definitívnym tvarom nášho spisovného jazyka tak, ako ho skoncipoval Ľudovít Štúr. Vtedajší intelektuáli to považovali aj za zavŕšenie literárneho a kultúrneho odkazu sv. Cyrila a Metoda.