Naratív je výstižne definovaný ako príbeh, v ktorom sa fakty a ich interpretácia podriaďujú istému zámeru. A to je snáď hlavná globálna zmena za prvý rok po Trumpovom víťazstve vo voľbách. S mierotvornou činnosťou to však samozrejme nemá veľa spoločného. Hoci občas sa USA hodí aj humanitárny naratív, ako napríklad v prípade snahy o ovládnutie bohatých zdrojov Nigérie, ktorej Trump hrozí útokmi kvôli „vraždeniu kresťanov“, čo nigérijská vláda popiera. Tento posun naratívu USA od „humanitárnych“ pohnútok k priamemu a úprimnému priznaniu záujmu o cudzie zdroje a rozširovanie ekonomického vplyvu, sme videli v prípade ekonomického vydierania Číny, Európy, Grónska, Kanady, Ukrajiny, Afganistanu, krajín Strednej Ázie a mnohých ďalších. Najviac je však bezškrupulózna zmena naratívu viditeľná v politike USA voči Sýrii.

Ako sa terorista revolucionárom a politikom stal…

Ahmad Šara, celým meno Ahmad Husajn aš-Šara sa krátko pred inváziou USA do Iraku v roku 2003 pripojil k al-Káide v Iraku. V rokoch 2006 až 2011 bol väznený americkými silami a je otázne, či tu nebol naverbovaný. V auguste 2011 Šara dostal od emira al-Káidy Ajmana az-Zaváhirího a centrálneho velenia al-Káidy úlohu založiť misiu al-Káidy v Sýrii. Vodca al-Káidy v Iraku Abú Bakr al-Bagdádí mu dal 50 000 dolárov na založenie pobočky skupiny v Sýrii. Spolu s vysokými predstaviteľmi centrálneho velenia al-Káidy založil „Džabhat al-Nusrá“, známu aj ako Al-Nusrá Front, ktorú al-Zaváhirí zamýšľal ako širokú koalíciu islamistických militantných skupín vedenú Šarom v Sýrii, priamo podriadenú centrálnemu veleniu al-Káidy. Počas tohto obdobia Šara používal bojové meno Abú Muhammad al-Džavlání. Postupom času sa Šara začal dištancovať od nadnárodnej džihádistickej ideológie a svoju frakciu čoraz viac zasadzoval do kontextu nacionalistického sýrskeho boja. Keď bola táto organizácia oficiálne založená v roku 2012, Šara sa stal „generálnym emirom“ al-Nusrá. V decembri toho istého roku americké ministerstvo zahraničných vecí označilo Džabhat an-Nusrá za teroristickú organizáciu a identifikovalo ju ako alias al-Káidy v Iraku (známej aj ako Islamský štát v Iraku). Zaradilo Šara v máji 2013 na zoznam osobitne označených globálnych teroristov. Pod vedením Šara sa al-Nusra stala jednou z najsilnejších skupín v Sýrii. Jej bašta sa nachádzala v provincii Idlib v severozápadnej Sýrii, kde útočila na sýrske vládne sily aj na skupiny podporované USA.

Vojnové zločiny

Pod vedením Šara spáchali al-Nusra Front a Džabhat Fateh al-Šam v priebehu rokov 2012–2016 sériu vojnových zločinov, samovražedných bombových útokov, nútených konverzií, etnických čistiek a sektárskych masakrov proti sýrskym kresťanským, alavitským, šiitským a drúzskym menšinám. Medzi ne patrili aj bombové útoky v al-Midan v januári 2012, pri ktorých zahynulo 26 ľudí a 63 bolo zranených. V roku 2015 bojovníci al-Nusra zabili drúzskych dedinčanov počas masakry v Qalb Loze. Al-Nusra bola tiež podozrivá z vykonania bombových útokov v Damasku 10. mája 2012, pri ktorých zahynulo 55 ľudí a viac ako 400 bolo zranených, a bombových útokov v Damasku vo februári 2013, pri ktorých zahynulo 83 ľudí, z ktorých väčšina boli civilisti a deti, a ktoré odsúdila sýrska opozícia. V júni 2013 al-Nusra vyhlásila, že „zaútočila a očistila Hatlu“, pričom zabila 30 až 60 šiitských civilistov v rámci širšej kampane sektárskeho čistenia v provincii Deir ez-Zor. 12. mája 2016 povstalci pod vedením al-Nusra Front zmasakrovali 42 civilistov a sedem milicionárov NDF a uniesli až 70 ľudí po tom, čo prevzali kontrolu nad alavistickou dedinou Zara’a v južnej časti Hamy. Al-Nusra stála aj za samovražednými bombovými útokmi v Libanone namierenými proti Alavitom a šiitskému obyvateľstvu, vrátane bombových útokov v Tripolise v Libanone v roku 2015 ku ktorým sa skupina prihlásila a bola podozrivá z vykonania bombového útoku v Bejrúte v júli 2013 a bombového útoku na iránske veľvyslanectvo v Bejrúte v roku 2013. Abu Ali al-Anbari opisuje Šara v časopise New Lines Magazine takto: „Je to prefíkaný človek, má dve tváre, zbožňuje sám seba, nezaujíma ho náboženstvo jeho vojakov, je ochotný obetovať ich krv, aby sa preslávil v médiách, žiari, keď počuje svoje meno v satelitných kanáloch“.

Invázia USA

Po začatí leteckej kampane „Inherent Resolve“ koalície pod vedením USA proti Islamskému štátu v Sýrii, Šara vo svojom zriedkavom verejnom vyhlásení opísal letecké údery ako útok na islam a varoval západnú verejnosť: „Toto je to, čo prenesie boj do srdca vašej krajiny, lebo moslimovia nebudú stáť ako diváci a sledovať, ako ich synovia sú bombardovaní a zabíjaní na ich území, zatiaľ čo vy zostanete v bezpečí vo svojich krajinách.“ V audio vyhlásení zverejnenom 28. septembra 2014 Šara uviedol, že bude bojovať proti „Spojeným štátom a ich spojencom“ a vyzval svojich bojovníkov, aby v boji proti Islamskému štátu neprijímali pomoc od Západu.

Ruská vojenská pomoc režimu Assada

Šara Ženevskú mierovú konferenciu označil za frašku a tvrdil, že Sýrska národná koalícia podporovaná Západom nereprezentuje sýrsky ľud a nemá žiadnu pozemnú prítomnosť v Sýrii. V októbri 2015 ruská intervencia v sýrskej občianskej vojne podnietila Šara, aby vyzval na zintenzívnenie útokov na Assadove bašty v alavitských dedinách ako odvetu za ruské letecké údery na sunnitské oblasti, pričom povedal: „Neexistuje iná možnosť ako eskalovať boj a zamerať sa na alavitské mestá a dediny v Latakii.“ Vyzval tiež moslimov z bývalého Sovietskeho zväzu, aby útočili na ruských civilistov, ak Rusko bude pokračovať v útokoch na sýrskych civilistov. Vstup Ruska do vojny viedol k vojenským neúspechom sýrskej opozície, čo spôsobilo, že jej zahraniční podporovatelia nad ňou získali väčší vplyv.

Hľadaný terorista

V máji 2017 USA oznámili odmenu 10 miliónov dolárov za informácie vedúce k identifikácii alebo lokalizácii Šara, ktorého americké ministerstvo zahraničných vecí označilo za vodcu sýrskej teroristickej skupiny Hajját Tahrír al-Šám (HTS) spojenej s al-Káidou. HTS úspešne porazila ISIS, al-Káidu a väčšinu opozičných síl na svojom území a získala kontrolu nad väčšinou provincie Idlib, ktorú spravovala prostredníctvom tzv. Sýrskej záchrannej vlády (SSG) spriaznenej s HTS.

Zvrhnutie Assada

Po zdrvujúcej ofenzíve sýrska opozícia zvrhla Assadov režim za jedenásť dní. Šara vyhlásil, že cieľom dlho pripravovanej ofenzívy bolo odstrániť Assada. Pod svojím rodným menom Ahmed Šara sa výslovne zaviazal chrániť menšinové skupiny a načrtol plány na vytvorenie vlády založenej na inštitúciách a „rade zvolenej ľuďmi“. Šara dokonca zvažoval rozpustenie HTS s cieľom posilniť civilné a vojenské vládne štruktúry. Vyjadril tiež svoj zámer uľahčiť návrat sýrskych utečencov do ich domovov. Izrael využil chaos v krajine a počas invázie do Sýrie v decembri 2024 prevzal kontrolu nad nárazníkovou zónou Pozorovateľskej misie OSN pre stiahnutie vojsk (UNDOF), čo bolo porušením dohody o stiahnutí vojsk zo Sýrie z roku 1974.

8. decembra 2024 vtedajší premiér oznámil, že sýrska vláda odovzdá moc novozvolenej vláde po odchode Assada z Damasku, a Šara nazval pád Assadovho režimu „novou kapitolou v histórii regiónu“ a odsúdil úlohu Sýrie ako „hracieho ihriska pre iránske ambície“, charakterizovaného sektárstvom a korupciou. Vo svojom víťaznom prejave po páde Damasku odsúdil Irán ako zdroj sektárstva a korupcie a označil triumf za zlomový bod pre Sýriu. Šara sa následne stal de facto vodcom krajiny ako hlava HTS. Uviedol, že po stiahnutí iránskych síl zo Sýrie nie je žiadne opodstatnenie pre akúkoľvek zahraničnú intervenciu, vzhľadom na to, že „iránsky projekt“ bol škodlivý a že víťazstvo v Sýrii je víťazstvom nad týmto projektom. Uviedol, že aj Rusko bolo frustrované z Assadovho režimu a že zmena vo vedení predstavovala pre Rusko príležitosť vybudovať nové vzťahy so Sýriou.

Diplomatická ofenzíva

Pokiaľ ide o sýrske vedenie, Šara poukázal na potrebu odkloniť sa od mentality revolúcie a prejsť k právnemu štátu a inštitúciám. Ukrajinský prezident Zelensky plánuje obnoviť vzťahy so Sýriou pod novou vládou, ktoré boli prerušené v roku 2022 po tom, ako Assadov režim uznal Doneckú ľudovú republiku a Luhanskú ľudovú republiku. Počas tohto obdobia Spojené štáty zrušili sedem rokov starú odmenu 10 miliónov dolárov za informácie vedúce k zatknutiu Šara po tom, ako sa stretol s americkou delegáciou na čele s námestníčkou ministra zahraničných vecí pre blízkovýchodné záležitosti Barbarou A. Leaf. Bola to prvá formálna diplomatická prítomnosť USA v Sýrii za viac ako 10 rokov. V januári 2025 sa nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbock a francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Noël Barrot stali prvými vysokými diplomatmi z členských štátov Európskej únie, ktorí od pádu Assada navštívili Damask, kde sa stretli so Šarom, aby diskutovali o novom politickom začiatku medzi Európou a Sýriou, ktorá predtým na Assadovu Sýriu uvalila tvrdé sankcie. 21. januára Šara zablahoželal americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi k jeho inaugurácii a vyjadril dôveru v Trumpovu schopnosť „priniesť mier na Blízky východ“. Zdôraznil obrovské utrpenie, ktoré Sýria zažila za posledné desaťročie v dôsledku konfliktu, a vyjadril optimizmus, že pod Trumpovým vedením by sa mohla v regióne obnoviť stabilita. 29. januára navštívila Damask ruská delegácia na čele s námestníkom ministra zahraničných vecí Michailom Bogdanovom, aby sa stretla s Šarom a potvrdila podporu Moskvy suverenite a územnej celistvosti Sýrie po páde Assadovho režimu. Izraelský minister obrany Israel Katz charakterizoval Šara ako „džihádistického teroristu zo školy Al-Káida, ktorý páchal zverstvá na alavitskej civilnej populácii“.

Rozpačité prijatie

Spojené štáty pred stretnutím nového vodcu krajiny s prezidentom Donaldom Trumpom vyradili sýrskeho prezidenta Ahmeda Šara, bývalého bojovníka spojeného s al-Káidou, ktorý ako bývalý bojovník bojoval proti americkým vojakom v Iraku, zo zoznamu osobitne označených globálnych teroristov. Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov vo štvrtok takisto vyradila Šara zo zoznamu sankcií. Šara je prvým sýrskym prezidentom, ktorý túto cestu podnikol. Trump sa so Šarom stretol po prvýkrát v máji počas samitu v Saudskej Arábii, kde oznámil ukončenie niektorých sankcií USA voči Sýrii, ktoré boli zavedené počas Asadovho režimu a ktoré podľa niektorých analytikov sťažovali krajine obnovu jej ekonomiky. Americký Kongres oznámil, že pracuje na zrušení ďalších sankcií voči Sýrii, ktoré zostávajú v platnosti, pričom Senátny výbor pre zahraničné vzťahy privítal zrušenie sankcií OSN a vyhlásil, že je čas „priviesť sýrsku ekonomiku do 21. storočia“. Skôr však zjavne ide o udržanie prístupu USA k sýrskym ropným náleziskám, ktoré roky okupovali a ropu vyvážali bez odplaty, udržanie vplyvu v regióne a realizáciu projektov tranzitu plynu a ropy cez územie Sýrie.  

Ide o prvú návštevu sýrskeho prezidenta v hlavnom meste USA za viac ako 80 rokov. Sýrsky minister zahraničných vecí Asaad al-Shaibani v nedeľnom prejave uviedol, že táto návšteva pomôže otvoriť „novú kapitolu“ vo vzťahoch medzi Damaskom a Washingtonom.

Sýria sa prihlásila k medzinárodnej koalícii pod vedením Spojených štátov na boj proti ozbrojenej skupine ISIL (ISIS). Toto oznámenie urobili sýrsky minister informácií Hamza al-Mustafa a americkí predstavitelia krátko po tom, ako sýrsky prezident Ahmed al-Šara pricestoval do Washingtonu a v pondelok ho v Bielom dome privítal americký prezident Donald Trump.

Prezident Spojených štátov Donald Trump sa v pondelok stretol v Bielom dome so sýrskym prezidentom Ahmedom al-Šarom, pričom ministerstvo financií oznámilo pozastavenie sankcií voči Damasku na ďalších šesť mesiacov. Pondelkové stretnutie zavŕšilo triumfálny rok pre al-Šara, 43-ročného bývalého veliteľa al-Káidy, ktorý vlani v decembri zvrhol dlhoročného tvrdého vodcu Sýrie Bašára al-Assada.

Trump po stretnutí al-Sharaa pochválil. „Pochádza z veľmi ťažkých pomerov a je to tvrdý chlap. Páči sa mi,“ povedal Trump o sýrskom prezidentovi. „Urobíme všetko, čo bude v našich silách, aby Sýria bola úspešná, pretože je súčasťou Blízkeho východu. Teraz máme na Blízkom východe mier – po prvýkrát, čo si ktokoľvek pamätá.“ Trump však zároveň pripustil kontroverznú minulosť Šara. „Všetci máme za sebou ťažkú minulosť,“ povedal. Al-Šara neskôr pre Fox News uviedol, že jeho spojenie s al-Káidou je minulosťou a počas stretnutia s Trumpom sa o ňom nehovorilo. „Sýria je teraz vnímaná ako geopolitický spojenec Washingtonu a nie ako hrozba“, dodal.

Napriek tomu bol al-Šara v pondelok v Bielom dome privítaný skôr zdržanlivo. Do Bieleho domu vošiel bočnými dverami a Trump ho neprivítal vonku. Nebol ani žiadny fototermín pred novinármi ani spoločná tlačová konferencia oboch lídrov. Keď al-Šara opúšťal areál, vystúpil zo svojej kolóny priamo pred Bielym domom a krátko pozdravil nadšený dav svojich priaznivcov, z ktorých niektorí mávali sýrskymi vlajkami.