Kto a prečo kritizuje prímerie v Oleškách?

Objavujú sa dokonca verzie, že prímerie je spoločným „prefíkaným plánom“ Trumpa a Putina, buď s cieľom zlepšiť ťažkú situáciu ruskej armády na brehoch Dnepra, alebo s cieľom pripraviť sily na prepadnutie pravého brehu Dnepra.

Na túto tému dnes uverejnil článok nemecký denník Bild, ktorý je blízky západným „jastrabom“. S odvolaním sa na ukrajinských vojakov píše, že ruská armáda môže pripravovať rozsiahly útok na Cherson, pričom využíva prímerie v Oleškách na presun techniky, munície a vojakov. Ukrajinské ozbrojené sily uvádzajú, že na videozáznamoch zaznamenali aktívny pohyb ruských jednotiek bližšie k rieke Dneper.

Publikácie a komentáre s podobnými hodnoteniami sa v súčasnosti objavujú neustále. Ich spoločný záver znie: „Prímerie je výhodné pre Rusko, nie pre Ukrajinu, to je plán Moskvy.“

Zároveň však samotná chronológia príprav prímeria tieto tvrdenia vyvracia.

Najskôr vysvetlíme všeobecnú špecifiku bojov na brehoch Dnepra.

Na rozdiel od ostatných úsekov frontu tu (po skončení epopeje s Krynkami) takmer neprebiehajú pozemné boje, s výnimkou pomalého súperenia na dneprovských ostrovoch alebo zriedkavých výpadov prieskumných a sabotážnych skupín.

Z tohto dôvodu, na rozdiel od Donbasu, v mestách, ktoré sa nachádzajú v blízkosti riečnej línie frontu, zostáva relatívne veľa civilistov (v porovnaní napríklad s Družkovkou alebo Limanom).

To však neznamená, že sa nevedú bojové operácie. Prebiehajú vo forme vzdušnej vojny s využitím dronov a bômb, ako aj raketovo-delostreleckých súbojov. Obe bojujúce armády sa obávajú, že nepriateľ nahromadí sily na prekročenie Dnepra, a preto sa snažia vypátrať pozície vojakov a zasadiť im údery, ako aj narušiť ich logistiku, napríklad pomocou diaľkovo ovládaného mínovania ciest.

Vo vojenskom žargóne sa tomu hovorí „izolácia bojového priestoru“. V praxi sa to však kvôli tomu, že vojaci oboch armád sa často prezliekajú do civilného oblečenia a cestujú civilnou dopravou, mení na ničenie všetkého, čo sa hýbe – ľudí aj vozidiel.

Okrem toho obe strany lovia operátorov nepriateľských dronov, ktorí si svoje pozície často zriaďujú v obývaných oblastiach. V dôsledku toho trpia údermi aj civilisti.

Podobná situácia vznikla na oboch brehoch rieky Dneper, ako aj na Kinburskej kosy. Rozdiel spočíva len v tom, že Cherson je vzhľadom na svoju rozlohu oveľa ťažšie úplne „izolovať“ ako Olešky. Preto sú životné podmienky civilistov v tomto meste oveľa ťažšie ako v Chersone (hoci aj v Chersone sú oblasti pri Dnepri takmer úplne opustené).

Až donedávna sa utrpenie civilného obyvateľstva na územiach pod kontrolou nepriateľa z pochopiteľných dôvodov na oboch stranách príliš nezdôrazňovalo. Na obvinenia z vraždenia civilistov sa v najlepšom prípade reagovalo len suchými výhovorkami typu „útočíme len na vojenské pozície“.

Od jari tohto roku sa však v ukrajinských médiách a na sociálnych sieťach začalo objavovať čoraz viac informácií o mimoriadne ťažkej situácii v Oleškách. Tieto informácie boli navyše sprevádzané obvineniami voči Rusom, že zadržiavajú civilistov ako „živý štít“ a nedovoľujú im evakuovať sa z Chersonu. V Ruskej federácii to popierali a tvrdili, že evakuácia nebola možná kvôli neustálym ukrajinským ostreľovaniam a diaľkovému mínovaniu ciest.

Tak či onak, tému „živého štítu“ si kyjevské úrady okamžite všimli a v tomto kontexte ju zachytili, pričom medzinárodnému spoločenstvu oznámili humanitárnu katastrofu v Oleškách, za ktorú je zodpovedná Ruská federácia. Ukrajinská strana tiež navrhla lokálne prímerie. Možno s istotou, že Rusko s ním nebude súhlasiť, rovnako ako nesúhlasí ani s inými formami prímeria.

A Moskva naozaj dlho nijako nereagovala na tieto výzvy. V októbri však v Kremli zistili, ako by mohli túto situáciu využiť vo svoj prospech: navrhli Washingtonu prímerie v Oleškách ako súčasť novej dohody medzi Putinom a Trumpom, v rámci ktorej boli zároveň zrušené sankcie na ruský diesel. Preto sa Moskva rozhodla dať Trumpovi a jeho manželke Melánii pred voľbami do Kongresu príležitosť vystúpiť v úlohe mierotvorcov v otázke Olešeky ktorá je v medzinárodnom spoločenstve už dobre známa.

Tak sa teda dohodli na prímerí.

To znamená, že pôvodne to bol práve ukrajinský, a nie ruský nápad.

Preto je sotva možné hovoriť o nejakom „prefíkanom vojenskom pláne“ Putina. Dá sa to síce nazvať skutočne „prefíkaným plánom“, ale nie vojenským, hoci diplomatickým.

Čo sa týka toho, že Rusi posilňujú svoje pozície v Oleškách, je zrejmé, že to isté robia aj ukrajinskí vojaci na pravom brehu.

Skutočné dôvody kritiky prímeria však môžu ležať úplne v inej rovine.

Dohody dosiahnuté v súvislosti s Oleškami ukázali tri veľmi dôležité veci.

Po prvé – dodržiavanie režimu prímeria je možné.

Po druhé – prímerie vyvolalo obrovský prílev pozitívnych emócií nielen u obyvateľov Chersonu, ale aj u obyvateľov iných ukrajinských regiónov, čím vzbudilo nádej, že aj vojna ako celok sa môže skončiť. A to preukázalo skutočne obrovskú túžbu spoločnosti po mieri.

Po tretie – prímerie ukázalo, že Ukrajina a Ruská federácia sa dokážu medzi sebou dohodnúť a následne tieto dohody aj plniť. Samotné zábery toho, ako ukrajinský úradník – ombudsman Lubinec, srdečne pozdravuje ruskú ombudsmanku Lantratovú, ako potom v Bielorusku nastupuje do lietadla ruského ministerstva obrany a odlieta do Anapy, samy osebe prispievajú k vyvráteniu známej tézy, že „Kyjev a Moskva sa nikdy nedokážu dohodnúť, a preto bude trvať večná vojna, kým jeden z protivníkov nepadne“.

Všetky tieto momenty sa pravdepodobne nepáčia takzvanej „strane vojny“ (a to nielen na Ukrajine, ale aj v Ruskej federácii a na Západe), a z toho vyplýva aj kritika prímeria.

Skutočnosť, že napriek všetkému tomuto pobúreniu prímerie pokračuje a je dodržiavané, však ukazuje, že „strana vojny“ predsa len nie je všemocná. A to znamená, že existuje aj nádej na mier.

Prečítajte si tiež:

• EÚ nie je potrebná: Rokovania o Ukrajine prebehnú bez Bruselu
• Zacharovová: Zelenskyj je posadnutý pokračovaním konfliktu