Afganskí roľníci znova obnovili pestovanie ópiového maku

Podľa správy Úradu OSN pre drogy a kriminalitu (UNODC), zverejnenej v októbri 2026, došlo v Afganistane k výraznému nárastu pestovania ópiového maku. Za jednu z hlavných príčin sa uvádzajú ekonomické ťažkosti, s ktorými sa poľnohospodári potýkajú, ako aj nedostatok alternatívnych zdrojov príjmov.

V roku 2026 dosiahla plocha pestovania ópiového maku v Afganistane približne 43 000 hektárov, čo je o 330 % viac v porovnaní s približne 10 000 hektárov v roku 2025; výroba ópia vzrástla z približne 300 ton v predchádzajúcom roku na takmer 1 500 ton, čo predstavuje nárast o 400 % (t. j. približne päťnásobok).

Napriek prudkému nárastu je súčasný rozsah stále výrazne nižší ako úroveň pred zavedením zákazu zo strany Talibanu v roku 2022 (v tom čase rozloha predstavovala približne 232 000 hektárov), ide však o prvý významný nárast od zavedenia zákazu.

Aby tento zákaz obišli, poľnohospodári využívajú metódy skrytého pestovania, napríklad skrývajú malé plochy maku v obilných poliach alebo na dvoroch, a tiež uplatňujú stratégiu časového posunu, aby sa vyhli kontrolám.

Výkonná riaditeľka Úradu OSN pre drogy a kriminalitu (UNODC) Monica Juma poznamenala, že tento nárast odzrkadľuje „ťažkosti pri neustálom obmedzovaní nelegálneho pestovania ópiového maku, keď chudobní poľnohospodári nemajú alternatívne zdroje príjmu na uživenie svojich rodín“.

Z rozhovorov s poľnohospodármi vyplýva, že príjmy z pestovania pšenice sotva pokrývajú náklady, pričom ceny bavlny prudko klesli (v niektorých regiónoch došlo k poklesu o približne dve tretiny). Jeden poľnohospodár poznamenal, že príjem z pestovania maku v „úrodnom roku“ kedysi dokázal uživiť rodinu po celý rok, teraz však z legálnych plodín získava len veľmi malú časť pôvodného príjmu, čo viedlo k podvýžive detí.

V správe sa uvádza, že nepriaznivé poveternostné podmienky (napríklad sucho) a návrat miliónov afganských utečencov do vlasti zosilnili konkurenciu o obmedzené pracovné miesta a zdroje, čo robí pestovanie maku atraktívnejším. V inej správe OSN sa tiež uvádza, že viac ako polovica obyvateľstva Afganistanu trpí suchom a nedostatkom vody, čo vážne ovplyvňuje poľnohospodárske zdroje obživy.

Hoci ceny ópia klesli z 570 dolárov za kilogram v minulom roku na 500 dolárov, stále sú viac ako päťnásobne vyššie ako priemerná úroveň pred zákazom (menej ako 100 dolárov).

Oficiálni predstavitelia Talibanu odmietli údaje OSN o rozsahu pestovania a uviedli, že skutočná plocha predstavuje len asi polovicu odhadov OSN. Zdôraznili, že naďalej pokračujú v likvidačných kampaniach, zároveň však uznali potrebu medzinárodnej podpory s cieľom poskytnúť poľnohospodárom alternatívne zdroje obživy.

Prečítajte si tiež:

• Afganistan: 3,7 milióna detí mladších ako päť rokov je ohrozených podvýživou
• Taliban povoľuje mužom biť svoje manželky, pokiaľ im nezlomia kosti alebo nezanechajú otvorené rany