Kaczyński zvažuje „Polexit“. Poľsko by mohlo EÚ pohroziť vystúpením, aby dosiahlo zmeny

Zmena, ktorú Kaczyński navrhuje,  si môže vyžiadať vytvorenie koalície ochotných krajín, ktoré medzi sebou podpíšu zmluvu s odloženým dátumom nadobudnutia platnosti. Ak sa to nepodarí, povedal, mohli by pristúpiť k aktivácii článku súčasnej Lisabonskej zmluvy EÚ, ktorým sa začína proces vystúpenia zo spoločenstva.

Kaczyński pripustil, že akákoľvek zmena v rámci EÚ je dlhý a náročný proces, ktorý je potrebné začať. Navrhol, aby členské štáty, ktoré chcú zmenu, podpísali zmluvu „takého druhu, akú chceme, s odloženým termínom nadobudnutia platnosti“, ktorá by radikálne obmedzila právomoci Bruselu voči členským štátom.

„Polexit“

Aby túto zmenu presadili, Kaczyński sa domnieva, že zúčastnené členské štáty budú musieť využiť existujúce mechanizmy obsiahnuté v Lisabonskej zmluve, ako napríklad článok 50, ktorý stanovuje rámec pre proces vystúpenia z EÚ.

„V zmluve o EÚ máme ustanovenie, ktoré stanovuje postup vystúpenia z EÚ. Proces začína rokovaniami, ktoré by sa mohli začať,“ uviedol.

Vzhľadom na to, že počas procesu vystúpenia Spojeného kráľovstva z EÚ (tzv. brexit) sa predpokladaný časový harmonogram ukázal ako príliš krátky, Kaczyński uznal problémy spojené s týmto postupom, ale usúdil, že stojí za to riskovať. Spojené kráľovstvo aktivovalo článok 50 Lisabonskej zmluvy EÚ  29. marca 2017 a dvojročné rokovacie obdobie, ktoré článok stanovuje, muselo byť trikrát predĺžené, kým Spojené kráľovstvo nakoniec 31. januára 2020 z EÚ vystúpilo.

„Bol by to náročný a riskantný postup, ale situácia v rámci EÚ je momentálne na veľmi biednej úrovni a možno by stálo za to použiť takéto metódy, ak ostatné neprinesú výsledky,“ vyjadril sa Kaczyński.

Líder strany PiS sa takto vyjadril 28. októbra počas prejavu na Krynickom fóre, ktoré sa konalo v kúpeľnom meste Krynica-Zdrój na juhu Poľska, kde hovoril o potrebe reforiem EÚ. Tvrdil, že súčasná štruktúra Únie brzdí hospodársky rast, avšak v politike viacerých členských štátov EÚ sa možno chystajú zmeny, čo by sa mohlo prejaviť aj v Bruseli.

Narážal na skutočnosť, že štyri z piatich najväčších krajín EÚ (Španielsko, Francúzsko, Taliansko a Poľsko) majú do konca roka 2027 usporiadať všeobecné voľby, v ktorých môžu vzniknúť vlády, ktoré budú presadzovať radikálnu zmenu v rámci Únie smerom k presunu moci na členské štáty a preč od inštitúcií EÚ, ako sú Európska komisia, Európsky parlament a Európsky súdny dvor.

Kaczyński poukázal na „príležitosť“, ktorá sa podľa neho môže otvárať vo Francúzsku aj v Nemecku, najväčších a najvplyvnejších štátoch EÚ, kde vo verejnej diskusii začínajú dominovať strany podporujúce zmeny v EÚ.

„Teraz sa otvára príležitosť na zmenu. Zatiaľ sa nič nezmenilo, ale mohlo by sa. Francúzsko a Španielsko by mohli mať vlády úplne odlišné od tých, ktoré mali doteraz. Talianska vláda by sa mohla oslobodiť od určitých obmedzení a poľská vláda by sa tiež mohla zmeniť. Nemecká vláda by sa mohla takisto zmeniť, hoci z nášho pohľadu je to veľmi nejasná perspektíva,“ povedal.

V Poľsku mnohí vnímajú najpopulárnejšiu nemeckú politickú stranu Alternatíva pre Nemecko (AfD), ktorá podľa súhrnu prieskumov DAWUM z 27. októbra vedie v celoštátnych prieskumoch s približne 28 percentami, ako potenciálnu hrozbu pre poľské záujmy a citlivé otázky kvôli jej neochote diskutovať o reparáciách z druhej svetovej vojny a jej snahe nadviazať užšie vzťahy s Ruskom.

Európa zaostáva za Spojenými štátmi

„Ešte nedávno bola Európa z hľadiska HDP mierne pred USA, teraz však existuje veľmi podstatný rozdiel v prospech Ameriky vo výške 10 biliónov dolárov ročne, čo je veľmi významný rozdiel,“ povedal.

Podľa odhadov Svetovej banky dosiahne HDP USA v roku 2025 výšku 30,8 bilióna dolárov oproti 21,2 bilióna dolárov v EÚ, čo predstavuje rozdiel približne 9,5 bilióna dolárov (8,2 bilióna eur). Na základe týchto údajov bol rok 2011 posledným rokom, v ktorom bola ekonomika EÚ väčšia ako ekonomika USA.

Kaczyński uviedol, že Európa by mala preskúmať príčiny tohto vývoja a prijať opatrenia na uvoľnenie svojho hospodárskeho potenciálu. Tvrdil, že súčasný politický rámec EÚ zohráva významnú úlohu v problémoch, s ktorými sa kontinent potýka.

„Veľmi podstatná časť príčin našej krízy má korene v súčasnej politickej štruktúre Európy, ktorej základom je EÚ, a práve táto únia sa musí zmeniť,“ povedal.

Líder strany PiS priznal, že jeho názor nezdieľajú súčasné európske politické elity, ale domnieval sa, že situácia sa môže čoskoro zmeniť, čo v nadchádzajúcich rokoch vytvorí podmienky pre serióznu diskusiu o budúcnosti EÚ, ak dôjde k zmenám vo vládach kľúčových štátov.

Podľa správ poľských médií Kaczyński v tom istom prejave označil Európsku komisiu za hlavný zdroj problémov EÚ a uviedol, že by ju mala nahradiť Európska rada, orgán zložený z predsedov vlád členských štátov. Súčasný Európsky parlament tiež nazval „paródiou na parlament“ a navrhol, aby poslancov EP nahradili poslanci delegovaní z národných parlamentov.

Cesta Poľska do EÚ

Kaczyński, ktorý v roku 2001 spolu so svojím dvojčaťom Lechom založil stranu PiS a od roku 2003 jej predsedá, podporil vstup Poľska do EÚ v referende v roku 2003, zatiaľ čo iné časti poľskej pravice tak neurobili.

Dôvod, prečo Kaczyński a jeho strana vtedy vstup podporili, súvisel s ich názorom, že Poľsko musí byť súčasťou všetkých západných štruktúr a že prístupová zmluva a poľská ústava chránia krajinu pred akýmkoľvek zasahovaním zo strany EÚ do zásadných otázok, ako je rodinné právo.

Poľská katolícka cirkev, ovplyvnená poľským pápežom Jánom Pavlom II., rovnako podporila vstup Poľska do EÚ, keďže mala istotu, že EÚ nebude mať žiadne slovo v politikách, ktoré Poľsko prijme v oblasti interrupcií, manželstiev osôb rovnakého pohlavia alebo iných kultúrnych otázok.

Hneď po tom, ako sa Poľsko v roku 2004 stalo členom EÚ, sa však rozprúdila debata o Lisabonskej zmluve. Zmluva stanovovala mechanizmy, na základe ktorých mohli inštitúcie EÚ sankcionovať členské štáty za porušenie hodnôt EÚ, ako sú ľudské práva, ktoré tieto inštitúcie začali interpretovať tak, že zahŕňajú právo na potrat a manželstvo osôb rovnakého pohlavia. Zmluva tiež potvrdzovala nadradenosť európskeho práva nad vnútroštátnou legislatívou.

Keď sa Kaczyński v júli 2006 stal poľským premiérom na čele koaličnej vlády s poľnohospodárskou stranou Sebaobrana a katolíckou nacionalistickou Ligou poľských rodín, spolu so svojím bratom Lechom Kaczyńským, ktorý bol v tom čase prezidentom, sa rozhodoval, či prijať Lisabonskú zmluvu, o ktorej sa obávali, že otvára dvere k väčšej moci Bruselu.

Nakoniec sa dohodli na schválení Lisabonskej zmluvy, keďže v prvých rokoch členstva v EÚ sa Poľsko necítilo dosť silné na to, aby „šlo samostatne“ proti dôležitej zmluve, a pretože krajina nechcela komplikovať svoje vzťahy s Bruselom v čase, keď čerpala značné prostriedky z fondov EÚ, ako sú fondy na podporu regionálneho rozvoja a fondy na posilnenie súdržnosti (tzv. štrukturálne a kohézne fondy). Zmluvu podpísala v decembri 2007 nastupujúca vláda Donalda Tuska a Lech Kaczyński, ktorý odložil ratifikáciu až na obdobie po druhom írskom referende, ju formálne podpísal 10. októbra 2009.

Zmena vlády, zmena prístupu EÚ

Kaczyńského obavy z toho, k čomu by Lisabonská zmluva mohla viesť, sa naplnili počas nasledujúceho volebného obdobia jeho strany (2015–2023), keď Európska komisia aj Európsky súdny dvor namietali proti justičným reformám vlády strany PiS. Brusel tiež vyvíjal tlak na Poľsko, aby urýchlilo opatrenia na zníženie závislosti od uhlia, a zároveň sa pokúšal prinútiť Poľsko, aby podporilo presídľovanie nelegálnych migrantov. V apríli 2020 Európsky súdny dvor rozhodol, že Poľsko, Maďarsko a Česká republika porušili právo EÚ tým, že odmietli zúčastniť sa systému presídľovania migrantov z roku 2015.

Napriek tomu, že EÚ neskôr pripustila, že Poľsko malo pravdu, keď sa bránilo nelegálnej migrácii a zastavilo vlnu nelegálnych migrantov tlačených cez poľsko-bieloruskú hranicu, a napriek podpore, ktorú Poľsko poskytlo Ukrajine bezprostredne po začatí vojny, Európska komisia v roku 2022 zmrazila poľské financovanie z fondov EÚ určené na obdobie po pandémii v hodnote približne 35 miliárd eur a ich uvoľnenie podmienila splnením „míľnikov“ v oblasti právneho štátu. Peniaze začali prúdiť až v roku 2024, po zmene vlády vo Varšave.

Toto rozhodnutie Európskej komisie vnímalo hnutie PiS ako otvorenú podporu liberálnej opozície na čele s Donaldom Tuskom, mužom, ktorý stál na čele poľskej vlády (2007–2014), než sa stal predsedom Európskej rady (2014–2019) a ktorý sa v decembri 2023 vrátil na post predsedu vlády po všeobecných voľbách 15. októbra toho istého roku, v ktorých strana PiS stratila parlamentnú väčšinu.

Potom, čo Karol Nawrocki 1. júna 2025 s podporou strany PiS tesne vyhral prezidentské voľby, poľská pravica sa domnieva, že by mohla v parlamentných voľbách, ktoré sa majú konať na jeseň 2027, poraziť Tuskovu stredoľavú koalíciu.

Vzhľadom na napäté vzťahy s Bruselom počas svojho posledného vládneho obdobia strana PiS diskutuje o tom, akú stratégiu voči inštitúciám EÚ by mala prijať v prípade návratu k moci. Kaczyńského prejav naznačuje túžbu po spoločnom konaní s inými krajinami ako prostriedku na dosiahnutie reforiem, keďže si uvedomuje, že Poľsko samo nedokáže odolať Bruselu.

Politický ťah spočívajúci v priznaní, že hrozba vystúpenia z EÚ by sa mohla použiť ako taktika, sa javí ako krok smerom k voličom, ktorí v posledných mesiacoch opustili PiS a prešli k pravicovej Konfederácii poľskej koruny (KKP) na čele s europoslancom Grzegorzom Braunom, ktorá otvorene podporuje vystúpenie Poľska z EÚ. Prieskum IBRiS pre Polsat News zverejnený 20. októbra uvádzal podporu strany PiS na úrovni 19,1 % a KKP na úrovni 11,4 %, zatiaľ čo vládna Občianska koalícia (KO) by získala 27,8 %.

Premiér Tusk na to reagoval 29. októbra na X, pričom uviedol, že Kaczyński oznámil, že Poľsko by malo začať rokovania o podmienkach vystúpenia z EÚ. Písal, že prebieha „tvrdý boj“ a on nemá v úmysle ho prehrať. Niekoľko europoslancov KO obvinilo lídra PiS z otvoreného hovorenia o „Polexite“.

Takýto krok by však mohol odradiť veľkú časť voličov od strany PiS, ktorí síce nesúhlasia so vstupom Poľska do eurozóny a s politikou EÚ v oblasti klímy a migrácie, ale neprajú si „Polexit“, pretože si cenia prístup na trhy, európske fondy a voľný pohyb, ktoré členstvo v EÚ ponúka.

Prečítajte si tiež:

• Cichanovský opäť zaútočil na manželku, ktorá na jeho mene ťažila, kým bol vo väzení
• Lagardeová opúšťa ECB v zložitej ekonomickej situácii pre Európsku úniu