Mestské polície žiadajú štát o systematické riešenie a obnovenie záchytných izieb

Zdravotníci na urgentných príjmoch podľa neho pravidelne čelia agresívnemu a nepredvídateľnému správaniu ľudí pod vplyvom alkoholu či iných návykových látok. Mestská polícia (MsP) Bratislava a Združenie náčelníkov obecných a mestských polícií Slovenska (ZMOPS) preto opätovne upozorňujú na potrebu zriadenia protialkoholických záchytných izieb, ktoré na Slovensku chýbajú už viac ako 20 rokov.

„Októbrové incidenty v nemocniciach na Kramároch a v Ružinove ukázali, do akého nebezpečenstva sa môžu zdravotníci dostať pri výkone svojho povolania,“ pripomenul Borko. Opitý pacient počas jedného z nich napadol a škrtil mladú zdravotnú sestru, ďalší muž pod vplyvom alkoholu zranil dvoch členov zdravotníckeho personálu. „Najnovšie sa na verejnosť dostalo aj svedectvo záchranára o napadnutí dvoch kolegov zo strany pacienta pod vplyvom drog,“ doplnil.

Útoky na zdravotníkov

Tieto prípady podľa MsP vyvolávajú oprávnené pobúrenie, avšak predstavujú len časť každodennej reality nemocničných urgentných príjmov. „Zdravotníci sa stretávajú s verbálnymi útokmi, vyhrážkami, odmietaním spolupráce, poškodzovaním zariadenia či narúšaním bezpečnosti ostatných pacientov. Ľudia pod silným vplyvom alkoholu navyše často obsadzujú lôžka a vyžadujú si dlhodobý dohľad aj po tom, ako boli medicínsky vyšetrení a ich stav už nevyžaduje nemocničnú starostlivosť,“ zdôraznil hovorca.

Brutálny útok: Všetko zachytili kamery. Opitý muž napadol sestru na urgente v bratislavskej nemocnici

Rozsah problému potvrdzujú aj údaje Univerzitnej nemocnice Bratislava. „Jej bezpečnostná služba podľa údajov zverejnených začiatkom roka 2026 riešila za predchádzajúci rok 350 bezpečnostných incidentov, z ktorých 212 predstavovalo fyzické útoky na personál. Nie všetky prípady súviseli s alkoholom, čísla však ukazujú, že nejde o ojedinelé udalosti,“ upozornil hovorca bratislavskej mestskej polície.

Problém veľmi dobre pozná aj MsP Bratislava. „Jej hliadky sú pravidelne privolávané na urgentné príjmy bratislavských nemocníc, predovšetkým pri konfliktoch s osobami pod vplyvom alkoholu alebo drog. V tomto roku – do 1. októbra boli mestskí policajti a policajtky na bratislavských urgentných príjmoch 844-krát. Ide o nárast, za rovnaké obdobie v minulom roku, o 229 situácií,“ zdôraznil Borko.

Bezdomovecstvo a intoxikácia

Situácia sa podľa neho komplikuje najmä v zimných mesiacoch, keď sa priestory nemocničných urgentných príjmov stávajú útočiskom aj pre časť ľudí bez domova. Samotné bezdomovectvo pritom nie je bezpečnostným problémom ani dôvodom na policajný zásah. „Problém nastáva v prípadoch, keď sa k sociálnej núdzi pridáva silná intoxikácia, agresivita alebo správanie ohrozujúce ostatných pacientov a personál,“ vysvetlil.

Mestská polícia pomáha zdravotníkom pri zvládaní konfliktných situácií, zabezpečovaní bezpečnosti v priestoroch nemocníc a opakovane poskytuje asistenciu aj pri prevoze agresívnych pacientov v sanitkách. Mestskí policajti a sa tak v mnohých prípadoch stávajú nevyhnutnou súčasťou zabezpečenia zdravotnej starostlivosti.

Chýbajúce kapacity

„Zdravotníci majú zachraňovať životy, nie sa brániť pred útokmi. Mestská polícia im pri nebezpečných situáciách pomáha a bude pomáhať aj naďalej. Nie je však možné, aby sme boli nepretržite prítomní na všetkých urgentných príjmoch, ani aby naše hliadky suplovali neexistujúci systém starostlivosti o intoxikovaných ľudí,“ zdôraznil náčelník MsP Bratislava a viceprezident ZMOPS Miroslav Antal.

Slovensko malo v minulosti vybudovanú sieť protialkoholických záchytných staníc. Ich účelom bolo zabezpečiť krátkodobý pobyt intoxikovaných osôb, ktoré predstavovali nebezpečenstvo pre seba alebo svoje okolie, a pritom nepotrebovali hospitalizáciu. „Posledné zariadenia zanikli v roku 2004. Odvtedy sa značná časť záťaže spojenej so starostlivosťou o intoxikované osoby presunula na nemocničné urgentné príjmy, záchranné zdravotné služby a políciu,“ upozornil Borko.

Obnovenie záchytných izieb

Na potrebu obnovenia záchytných izieb pritom mestské a obecné polície, zdravotníci aj predstavitelia samospráv upozorňujú dlhodobo. Vypracovanie mechanizmu ich obnovy je súčasťou Stratégie prevencie kriminality a inej protispoločenskej činnosti v SR do roku 2028. „Napriek tomu ani po rokoch diskusií nevzniklo funkčné riešenie,“ dodal hovorca. Skúsenosti zo zahraničia pritom ukazujú, že takéto zariadenia môžu byť štandardnou súčasťou systému ochrany verejného zdravia a bezpečnosti.

Cieľom obnovenia záchytných izieb na Slovensku nemá byť trestanie ľudí za požitie alkoholu ani automatické umiestňovanie opitých osôb do uzavretých zariadení. Má ísť o bezpečné, odborne zabezpečené miesto pre ľudí, ktorí v dôsledku intoxikácie ohrozujú seba alebo svoje okolie, ale ich zdravotný stav nevyžaduje hospitalizáciu. O ich zdravotnej spôsobilosti na takýto pobyt musí rozhodnúť lekár a celý systém musí mať jasné pravidlá.

Záchytné izby pritom nemôžu nahrádzať nemocnice. „Intoxikácia môže zakrývať vážne zdravotné komplikácie, napríklad úraz hlavy, cievnu mozgovú príhodu či hypoglykémiu. Ľudia, ktorí potrebujú akútnu zdravotnú starostlivosť, musia zostať v nemocnici,“ upozornil Borko s tým, že rovnako je nevyhnutné rozvíjať sociálne služby a pomoc ľuďom bez domova. Záchytné izby podľa MsP majú riešiť konkrétnu medzeru medzi zdravotníckou starostlivosťou, ochranou verejného poriadku a sociálnou pomocou.

Memorandum o spolupráci medzi rezortom vnútra a zdravotníctva

Mestská polícia Bratislava a ZMOPS považujú za potrebné posilniť bezpečnosť zdravotníckych zariadení. Vítajú preto kroky ministerstiev vnútra a zdravotníctva, ktoré 26. októbra podpísali memorandum o spolupráci pri ochrane zdravotníkov. Posilnenie policajných hliadok, bezpečnostnej služby, dostupnosť tiesňových tlačidiel či lepšia koordinácia medzi nemocnicami a políciou sú potrebné opatrenia.

Rezorty vnútra a zdravotníctva podpísali memorandum ochrany zdravotníkov

Ani trvalá prítomnosť bezpečnostnej služby však podľa MsP nedokáže nahradiť chýbajúce zariadenia. „Ak chceme skutočne odbremeniť urgentné príjmy a zvýšiť bezpečnosť zdravotníkov, nestačí reagovať až na incidenty. Musíme vytvoriť systém, ktorý dokáže problémovým situáciám predchádzať,“ dodáva náčelník Mestskej polície Košice a prezident ZMOPS Slavomír Pavelčák s tým, že záchytné izby nie sú novým ani neovereným nápadom. Fungujú v okolitých krajinách, avšak potrebujú jasné rozhodnutia štátu.

ZMOPS preto vyzýva zodpovedné inštitúcie, aby v spolupráci so samosprávami a odborníkmi pripravili konkrétny plán obnovenia protialkoholických záchytných izieb. Jeho súčasťou musí byť jednoznačné určenie kompetencií, zdravotných a bezpečnostných štandardov, zákonných podmienok umiestnenia a predovšetkým dlhodobo udržateľného financovania. Finančná zodpovednosť pritom nemôže zostať výlučne na mestách a obciach.

Jednou z možností je podľa MsP vytvorenie štátneho finančného mechanizmu s využitím časti príjmov zo spotrebnej dane z alkoholických nápojov. Prvým konkrétnym krokom by mohlo byť spustenie pilotnej prevádzky v Bratislave a ďalších veľkých mestách, kde je záťaž urgentných príjmov a bezpečnostných zložiek vysoká. Mestské polície upozorňujú, že ochrana zdravotníkov sa nemôže obmedziť na riešenie následkov násilia.