Chorvátsky svetový kongres vyzval na modlitby za bývalých lídrov Herceg-Bosny

Mostar 25. mája (TASR) – Chorvátsky svetový kongres (HSK) vyzval dnes všetkých Chorvátov vo svete, aby sa zjednotili v modlitbách "za spravodlivosť" pre šiestich bývalých lídrov chorvátskej komunity bývalej samozvanej Chorvátskej republiky Herceg-Bosna, nad ktorými Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu (ICTY) vynesie 29. mája svoje verdikty. Informovala o tom chorvátska tlačová agentúra HINA s odvolaním sa na bosnianske médiá.

"Sme presvedčení, že téza o zjednotenej zločineckej akcii je úplne nepodložená tak, ako boli nepodložené prípady proti (Antemu) Gotovinovi a (Mladenovi) Markačovi. Každý zločin musí byť odsúdený, avšak nazvať obranu spoločnou zločineckou akciou a obviniť Chorvátov na tomto základe predstavuje všetkých chorvátskych vojakov… v negatívnom svetle. Rozhodne to odmietame," uvádza sa v stanovisku HSK.

Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu, ktorý dnes oslavuje 20. výročie svojho založenia, obvinil bývalých lídrov Herceg-Bosny – premiéra Jadranka Prliča, ministra obrany Bruna Stojiča, generálov Milivoja Petkoviča, Slobodana Praljaka, veliteľa polície Valentina Čoriča a niekdajšieho šéfa úradu na výmenu vojnových zajatcov Berislava Pušiča – z vojnových zločinov s cieľom etnického očistenia bosnianskeho regiónu Herceg-Bosna a jeho pripojenia k Chorvátsku v rámci snahy vytvorenia veľkého Chorvátska, píše HINA.

Prokuratúra pre Prliča, Stojiča, Praljaka a Petkoviča žiadala 40-ročný trest, pre Čoriča 35 rokov za mrežami a pre Pušiča 25 rokov väzenia. Obhajoba žiadala ich oslobodenie.

Všetci šiesti obvinení sa dobrovoľne vzdali Haagu 5. apríla 2004. Proces sa začal v roku 2006 a patrí medzi najdlhšie procesy v histórii ICTY.

Tzv. Chorvátska republika Herceg-Bosna bola politicko-územným zoskupením oblastí s väčšinovým chorvátskym obyvateľstvom na území Bosny a Hercegoviny v 90. rokoch. Za republiku s 30 okresmi ju vyhlásil jej prezident Mate Boban 38. augusta 1998 a zároveň požiadal o štatút autonómneho štátu v rámci republík Bosny a Hercegoviny. Jej hlavným mestom bol Mostar, vláda sídlila v meste Grude.

Oblasť sa počas občianskeho vojnového konfliktu stala dejiskom masakrov civilistov, etnických čistiek a rozsiahleho rabovania. Herceg-Bosna oficiálne zanikla 30. augusta 1996 na základe dohody vtedajšieho chorvátskeho prezidenta Franja Tudjmana a bosnianskeho prezidenta Aliju Izetbegoviča.