Chorvátski biskupi k problému pristupujú zo širšieho európskeho pohľadu. Komentujú stav Európy ovplyvnenej migračným prílivom a snažia sa hľadieť do budúcnosti. Ako píšu, v tejto veci sa vyjadrili už aj v minulosti, no teraz chcú „znovu prispieť k zvýšeniu povedomia verejnosti o tomto probléme a v duchu evanjelia, ktoré šíri spravodlivosť a mier, chcú poskytnúť možné riešenia predovšetkým na pomoc ľuďom v núdzi, ale zároveň aj na zaistenie národnej bezpečnosti a vyhnutie sa možným incidentom na hraniciach.“

Z trojstranového vyhlásenia chorvátskej biskupskej komisie Iustitia et Pax, publikovaného 17. júla 2018 s podpisom jej predsedu dakovsko-osijeckého arcibiskupa Dura Hranića prinášame vybrané časti:

„Tento príliv ľudí rozličných národností a svetonázorov priniesol určité kultúrne zmeny. V tomto zmysle, keď sa zaoberáme primárne ochranou našej vlastnej bezpečnosti alebo ekonomických záujmov, často nedokážeme vnímať v týchto nešťastníkoch ľudí ako my, ale miesto toho v nich vidíme len cudzincov s odlišným náboženstvom a kultúrou. Avšak zabúdame, že medzi nimi sú mnohí kresťania z Blízkeho východu i odinakiaľ, tí, ktorí sú dnes najprenasledovanejšou náboženskou komunitou na svete. (…)

Rovnako zabúdame, že podľa odhadov OSN dnes je až 68,5 miliónov ľudí vyhnaných zo svojich domovov. Z toho 40 mil. zostáva vo svojej rodnej krajine, viac ako 25,4 mil. žije v exile a 3,1 mil. hľadá útočisko a azyl v slobodných krajinách sveta.“ (…)

„V dôsledku rozdelenia autority v Európskej únii, ktorej integrácia je stále prevažne ekonomická, pred troma rokmi krajiny ako Nemecko boli schopné nezávisle pozvať potenciálnych prisťahovalcov bez akýchkoľvek obmedzení, a tak vytvoriť chaos v „tranzitnom“ regióne Juhovýchodnej Európy. Stalo sa to, pretože Európania vo všeobecnosti, a predovšetkým my Chorváti sme stále menej a menej „otvorení životu“ a postupne sa chtiac-nechtiac vzdávame našej budúcnosti. Európa rýchlo starne a demografické odhady predpovedajú, že čoskoro v nej bude nedostatok ľudí, ktorí by zabezpečili ekonomický rast, najmä udržateľnosť zdravotných a dôchodkových systémov. Nie je to len problém Nemecka, ale aj Chorvátska, Pobaltských štátov, Talianska, Španielska atď. Zoči-voči týmto ťažkostiam Európska únia momentálne hľadá cestu, aby stanovila spoločné kritériá pre imigračnú politiku, ale zároveň chránila svoje vonkajšie hranice. Čeliac týmto potrebám je EÚ v súčasnosti hlboko rozdelená.“ (…)

„Integrácia, alebo asimilácia? Politici nás naučili hľadieť na všetky ťažkosti cez „národné záujmy“, skôr než cez kritériá práv a spravodlivosti. A predsa sú ľudské práva etickým a civilizačným výdobytkom, ktorému dali základ kresťanstvo a osvietenstvo, a naše kostoly boli už oddávna útočiskom pre prenasledovaných a vydedencov. Dve veľké svetové vojny a ich hrôzy boli „potrebné“ pre kresťanov, ako aj pre ďalších odporcov troch totalitarizmov 20. storočia, aby stáli medzi zakladateľmi práva na azyl a povinnosti chrániť utečencov, predovšetkým v princípe Všeobecnej deklarácie ľudských práv prijatej Organizáciou spojených národov (1948) a neskôr špecifickejšie v Dohovore OSN o postavení utečencov (Ženeva, 1951), v Dublinskom dohovore prijatom Európskou úniou (2013) a v jednotlivých direktívach EÚ. Konvencia OSN, ktorú ratifikovala aj Chorvátska republika, poskytuje ochranu osobám prenasledovaným pre rasu, náboženstvo, národnosť, príslušnosť k špecifickej sociálnej skupine alebo politický názor.“

Keď ide o záchranu tých, ktorí utekajú pred vojnou, hladom alebo prírodnými katastrofami, je nevyhnutné riadiť sa civilizačnými a etickými princípmi a podať im pomocnú ruku, pripomínajú chorvátski biskupi. Na druhej strane „je nevyhnutné vyžadovať a očakávať rešpektovanie zvykov a hodnôt hostiteľských krajín, pričom treba zároveň uľahčovať integráciu utečencov do spoločnosti organizovaním jazykových kurzov a oboznamovať ich s uplatňovaním ich občianskych práv. Nie je správne žiadať ich o „asimiláciu“, čiže zanechanie svojich zvykov, náboženstva a jazyka len na súkromnú sféru, ale je oprávnené očakávať od nich a vyžadovať, aby rešpektovali občiansky poriadok vo verejnej sfére.“

„V tomto zmysle je neakceptovateľné ilegálne prekračovanie hraníc, zvlášť bez dokladov, pretože to ohrozuje národnú suverenitu, verejný poriadok, pokoj, a bezpečnosť občanov, a rovnako sú neakceptovateľné aj riešenia, ktoré by viedli k vytváraniu „rezervácií“, k tzv. getizácii migrantov na (vonkajších či vnútorných) okrajoch Európskej únie.“

Chorvátski biskupi v závere parafrázujú Ježišove slová z Matúšovho evanjelia: „Prišiel som ako cudzinec a vy ste ma ste ma buď prichýlili, alebo neprichýlili“ (porov. Mt 25,34-43). Sme stále viac a viac konfrontovaní s rozhodnutím pápeža Františka, ktorý zdôrazňuje kresťanský imperatív v týchto časoch nepokoja a obáv. Pápež František zvlášť varuje, že nesmieme zostať ľahostajnými voči biede a nešťastiu tých, čo sú v núdzi. Takže, čo by sme mali robiť, ako ľudia, ako kresťania a ako občania, a čo je naozaj uskutočniteľné zo všetkých tých možností?“

Odpoveď podľa chorvátskych biskupov treba hľadať v oblasti prevencie, predchádzaní faktorom zapríčiňujúcim nútenú migráciu. Ide teda najmä o podporu integrálneho rozvoja v krajinách sveta, aby ich ľudia mohli zostať vo vlasti alebo sa do nej vrátiť.