Premiér totiž vyzval lídra SNS, aby mu predložil meno nového nominanta na post ministra školstva bez toho, že by zároveň verejnosť informoval o tom, že sa na takomto postupe s Dankom vopred dohodol. Šéf SNS potom tvrdil, že výmenu v rezorte školstva partnerom prisľúbil už deň predtým, ako bol verejne vyzvaný Robertom Ficom.

„Krok, ktorý urobil Robert Fico, bol urobený na základe interného prieskumu verejnej mienky, aký si Smer robí pravidelne. Hoci Fico vyhlasuje, že ho prieskumy nezaujímajú, je to čistá lož, nikoho tak nezaujímajú preferencie ako Roberta Fica. Podľa mňa mu vyšlo, že preferencie Smeru sú stabilné a voliči kroku Andreja Danka nerozumejú,“ reagoval Chmelár na rozhodnutie lídra SNS jednostranne vypovedať Koaličnú zmluvu.

Podľa analytika išlo o absurdné rozhodnutie, keďže Danko nemal dosť migašovských „žetónov“, aby súboj mohol vyhrať. Okrem toho reagoval spontánne a impulzívne, zatiaľ čo premiér postupoval premyslene a racionálne.

„Nová parlamentná strana by sa nemala drať do vládnej moci. Na politiku potrebujete skúsenosti. Zvlášť ak získate osem percent. Ale SNS nie je nová strana, je prekvapujúce, že sa správa takto amatérsky,“ poznamenal Chmelár.

Premiérovi sa podľa neho okrem iného podarilo presvedčiť verejnosť, že za kontroverznú eurofondovú výzvu nesie zodpovednosť iba SNS, hoci v nej figurovali aj ľudia blízki Smeru-SD.

„Uvedomme si, že ešte pred dvoma týždňami sa Robert Fico za ministra školstva postavil a odmietal všetky dôkazy, čo boli na stole. V celej kauze majú namočené paprče aj kmotrovia zo Smeru a Ficovi sa ju celú podarilo hodiť len na stôl SNS,“ povedal Chmelár. „Musel prísť až OLAF, aby bolo všetkým jasné, že sa to nebude dať zamiesť pod koberec,“ dodal.

Samotný spor o eurofondy podľa Chmelára nebol malicherný a kľúčovú úlohu v ňom zohrali ľudia z ekonomického pozadia oboch politických subjektov. „Boj o moc a vplyv v danej chvíli jednoznačne vyhral Robert Fico. Ale do budúcnosti to tak nemusí byť,“ povedal Chmelár. „Andrej Danko má niekoľko možností. Buď bude pôsobiť poslušne, ako včera večer, keď de facto splnil všetko, čo od neho chcel premiér. V takom prípade preferencie, a nielen stranícke, pôjdu prudko dolu. A v takom prípade sa jeho pozícia v strane začne kývať ako mliečny zub,“ odhadol.

„Ale ak SNS dokáže inteligentne robiť Robertovi Ficovi ‘zlé svedomie’ a už nikdy si nebude môcť byť istý, že na neho pri akejkoľvek korupčnej kauze nezaútočí priamo SNS a nebude principiálne požadovať vyvodenie dôsledkov, to jediné by mohlo naštartovať akýsi vzostup SNS. Závisí to od toho, čo si vôbec predstavitelia SNS môžu dovoliť,“ povedal Chmelár s tým, že predčasné voľby považuje za nepravdepodobné, ale iba ak sa bavíme o aktuálnom čase.

„Do budúcnosti by som predčasné voľby nevylučoval, len sa to nemôže udiať na báze odvolania ministra Plavčana. To by nikto nepochopil, ani SNS,“ vysvetlil. „Neviem si predstaviť bezproblémové vládnutie po tom, čo sa stalo. Iba, že by si to Andrej Danko rozmyslel a odišiel z politiky. Ale v takom prípade by sa vo veľkých problémoch ocitla SNS. Nemajú tam za neho náhradu,“ dodal Chmelár.

Kríza podľa neho v konečnom dôsledku spochybnila všetky tri vládne strany. Relatívne najlepšie z nej vyšiel Most–Híd, ktorý sa dostal na výhodnú pozíciu „jazýčka na váhach“.

„Už sa zase bavíme o tom, že sa rozhašterené strany vadia o tom, kto je väčší zlodej a zabúdajú na jeden subjekt, ktorý ticho sedí v kúte, s nikým sa neháda a čaká na svoju príležitosť, a to je ĽSNS,“ poznamenal Chmelár.

V tejto chvíli je podľa neho možné, že vláda bude pokračovať viac–menej v nezmenenej podobe, k výmene dôjde len v prípade ministra školstva. Menej pravdepodobné sú predčasné voľby. „Ako najmenej reálny vidím redizajn vlády. SNS v tejto chvíli nemá na to, aby tlačila na Smer, aby vymenil nejakých ministrov. Ibaže by hlasovala s opozíciou povedzme za odvolanie ministra Richtera,“ poznamenal Chmelár.

Čo sa týka nového ministra, dúfa, že SNS vyberie odborníka a manažéra. „Keď nemáte kádre, vašou komparatívnou výhodou môže byť len to, že siahnete po skutočných odborníkoch. Možno by bolo najlepšie siahnuť po niektorom z rektorov slovenských univerzít,“ povedal.

Čo sa týka argumentu o tom, že táto vláda nemá alternatívu, Chmelár poznamenal, že opozičné strany si výrazne znížili manévrovací priestor tým, že sa vopred zaviazali nespolupracovať s niektorými parlamentnými subjektmi. „Dlhodobo považuje vyhlásenia strán o tom, s kým pôjdu alebo nepôjdu do vlády, ktoré majú v poslednej dobe v obľube najmä opozičné strany, za veľký amaterizmus. Voliči rozdajú karty, a tým určia, kto s kým môže ísť. Môžete variť len z toho, čo tam máte. To, čo sa zmenilo po tejto vládnej kríze, je, že tou najžiadanejšou nevestou už nie je SNS, ale Most–Híd,“ povedal.

Koaličný potenciál OĽaNO by sa podľa neho mohol zvýšiť, ak by ho viedla Veronika Remišová, ale aj tak v tejto chvíli nepredpokladá, že by opozičné strany dokázali nazbierať takú podporu, že by sa dostali do vlády.