Jeden a pol mesiaca pred voľbami Hlas-SD podľa prieskumov stráca dych. Ešte stále platí, že balík voličských hlasov, ktoré Hlas viaže, bude jazýčkom na váhach a rozhodne o tom, či po voľbách vznikne koalícia národného kompromisu alebo ďalšia koalícia protinárodného podvodu, ale so stratou každého percenta je táto základná okolnosť blížiacich sa volieb čoraz menej výrazná.

Všelikto predpovedal, že Hlasu pred voľbami výrazne klesnú preferencie, keď sa v kampani a najmä v predvolebných diskusiách jednoznačne „vyfarbí“, že si definitívne vyberie buď červenú pilulku alebo modrú, ak si máme pomôcť podobenstvom zo slávneho filmu Matrix. Ibaže kto si to predstavoval tak, že príde nejaká otvorená a nezvratná deklarácia, zrejme sa mýlil.

Vyzerá to tak, že Hlas a konkrétne jeho líder Peter Pellegrini chce až do volieb hrať tú istú hru, ktorú hral doteraz: až do samého konca zahmlievať a hrať to na obe strany, lákať voličov vlasteneckých aj globalistických.

Je to nečestná hra, ale doteraz mu to prinieslo úspech, dlhé mesiace sa vyhrieval na výslní v pozícii predbežného možného budúceho víťaza volieb a drahej politickej nevesty, bez ktorej žiadna svadba nebude možná. V tomto sedení na dvoch stoličkách je dôsledný, vidíme, že vždy keď vyšle signál jedným smerom, vzápätí ho koriguje signálom zase opačným smerom.

Vznikne po voľbách z Hlasu „Smerohlas“ a „Progrehlas“?

Napriek tomu je však čoraz jasnejšia podstata veci: že on sám skutočne ešte nevie, kam sa napokon prikloní a bude to závisieť od toho, ako voľby dopadnú a ktorá možnosť bude dávať zmysel.

On sám osobne by očividne najradšej išiel tam, kam ho srdce ťahá, čiže k progresívcom, ale členská základňa Hlasu, vrátane veľkej časti vedenia strany (Tomáš, Šutaj Eštok, Saková, Becík, Kaliňák, Laššáková, Puci, Tittel…) by radšej volila opačný tábor, teda Smer.

Agentúra Ipsos urobila pre Denník N zaujímavý prieskum. Okrem iného z neho vyplýva, že pre voličov Hlasu je Smer ako koaličný partner vo vláde prijateľný pre 62 percent ľudí a neprijateľný pre 32 percent, zatiaľ čo PS je neprijateľné až pre 67 percent a prijateľné len pre 17 percent voličov Hlasu (viď tu). A teda je možné dokonca aj to, že sa Hlas po voľbách rozpadne na „Smerohlas“ a Pellegriniho „Progrehlas“.

Nebola by to prvá strana, ktorá sa po voľbách rozpadla – skôr sa dá povedať, že sa to stáva pravidelne. Môže za to to prekliate päťpercentné kvórum, ktoré je tak nešťastne zvolené, že núti strany ísť do nemožných kompromisov, aby vôbec prešli do parlamentu a po voľbách, keď už ich nič nedrží pospolu, tak ich to pnutie zvnútra roztrhá. Bez kvóra alebo s jeho znížením na dve-tri percentá by slovenská politika vyzerala úplne inak, oveľa slobodnejšie, demokratickejšie, autentickejšie, ľudovejšie a menej korupčne. Možno práve preto… ale to sme odbočili, vráťme sa k Hlasu.

Klasická metóda „pašeráckej dodávky“? Je tu však problém

Ešte jeden „politologický“ fenomén sa tu dá vidieť. A síce snaha Hlasu „dať to na pašerácku dodávku“. Mnoho strán s tým už v minulosti uspelo: snažili sa radšej čím menej hovoriť, púšťať iba krásne, také všeobecne neurčité obláčiky a byť za pekných, aby im ľudia ten hlas hodili bez toho, aby sa im bližšie prizreli a zbadali čo vlastne do politiky prinášajú. Vlastne o tom zvyčajne býva každý prenikavý úspech politickej strany, ktorú ľudia ešte nepoznajú: že jej dajú hlas bez toho, aby sa pozreli do vreca, aká mačka v ňom je. Už toľkokrát sa popálili…

Mimochodom, v tomto je Hlas veľmi podobný Progresívnemu Slovensku. To sú dve (zďaleka nie jediné) absolútne bezobsažné strany, prikryté celkom prázdnymi a nezmyselnými heslami, sľubujúce čisté vákuum. A práve tým voličov lákajú: ľudí nič na ich programe nevyrušuje…

Napriek tomu však preferencie Hlasu pomaly, ale vytrvalo klesajú. Čím to je? Je to dané základnou polarizáciou slovenskej spoločnosti, jej hrubým rozdelením na tábor vlastenecký a tábor globalistický. Väčšina politických strán je jasne zaparkovaná v jednom alebo druhom košiari, ale sú tu dve výnimky. Je to Sme rodina Borisa Kollára, ktorá bude vždy všade tam, kde sa to práve hodí, a strana Hlas.

Treba si uvedomiť, kto sú vlastne voliči Hlasu: sú to zblúdené ovečky, z ktorých mnohé nevedia, kam vlastne patria, ale v princípe sú to voliči, ktorí by inak volili buď niečo ako Smer alebo niečo ako PS. No lenže to teda znamená, že jedni v skutočnosti tak či onak patria do jedného a druhí do druhého košiara…

A táto kalná voda sa pred voľbami nevyhnutne číri. Voliči Hlasu čoraz intenzívnejšie vnímajú signály, že Pellegrini by najradšej išiel s PS a globalistami, akokoľvek to potom Hlas vždy dementuje – najmä preto, že verziu o spojení Hlasu s PS a SaS zdôrazňujú všetky médiá, a to tak globalistické, ako aj mainstreamové.

Sú to spojené nádoby a voliči Hlasu, ktorí sú v skutočnosti najnevyhranenejším balíkom voličov, sa s blížiacimi sa voľbami začínajú o politiku čoraz viac zaujímať, čoraz viac sa orientovať a výsledkom je, že „prosmerácki“ voliči smerujú k Smeru a „proprogresívna“ menšina sa odkláňa k PS.

Dokážu nájsť riešenie?

Samozrejme, zníženie preferencií zvyčajne znamená stratu atraktívnosti a od tej sa odvíja ďalší pokles. Ak teraz Pellegrini a spol. nevymyslia niečo, čo ich situáciu principiálne vyrieši, tak tie percentá budú ďalej padať. Ak by to kleslo pod určitú úroveň, potom by zmenila aj pozícia Hlasu: už by nebol tou drahou nevestou od ktorej bude všetko závisieť.

Skúšali to riešiť tak, že niektorí predstavitelia a podporovatelia Hlasu zintenzívnili útoky na Smer, predpokladajúc, že tým odlákajú časť voličov, písali sme o tom napríklad tu. Je však otázka, či je práve toto systémová cesta k úspechu…

Snaha ničiť Smer je z pohľadu Hlasu dvojsečná zbraň. Ak by aj niektorých voličov odlákala od Smeru (je otázka kam by tie hlasy išli), na druhej strane by zase mohla od Hlasu odplašiť časť voličov, ktorí sympatizujú aj so Smerom.

Mimochodom, ak dnes kritici Smeru, najmä mainstreamové médiá nahlas kričia, že Smer sú zlodeji, totalitári, korupčníci, tak je veľmi úsmevné ako pritom zabúdajú na fakt, že práve to tzv. biznis krídlo Smeru už zo Smeru dávnejšie odišlo a dalo si nálepku Hlas-SD…

Tá kľúčová otázka je: má strana Hlas-SD potenciál na to, aby skutočne oslovila občanov Slovenska? Nie iba ako populistická bublina s jediným artiklom, ktorým je pekná tvár hlavného predstaviteľa, ale ako naozajstné politické riešenie, koncepčná a premyslená cesta k úspešnej budúcnosti?

Originál je iba jeden

Chcete lacnejšie potraviny? Chcete lacnejšie energie? pýta sa Hlas na svojich bilbordoch. Je to primitívne, prvoplánové, prázdne. A podobne falošné a zištné ako otázka „Chlapček, chceš cukrík?“ ktorú kladie ujo pedofil deťom na školskom ihrisku. Nie že by posolstvá z bilbordov drvivej väčšiny iných strán boli úprimnejšie, pravdivejšie a menej zištné, ale toto je naozaj úplné myšlienkové vákuum, na ktoré nemôže naskočiť nikto, kto má v hlave fungujúci kritický rozum a venoval hlbšiemu rozmýšľaniu nad politickou realitou viac ako päť minút.

Zase nás diskutéri (neprávom) obvinia z toho, že sme hlásnou trúbou Smeru, ale nech – pravda je taká, že úspešný príbeh ľavice na Slovensku má len jedno meno: Robert Fico. Nech je aký je – a chyby, ktoré urobil, boli kolosálne – ale je to vizionár a štátnik. Taká je pravda, nech sa hnevá, kto chce.

Za Pellegrinim zatiaľ žiadnu víziu ani štátnický rozmer nevidno, kópia sa s originálom v tomto smere nemôže porovnávať. Že sme sa len slabo pozerali? Kiež by to tak bolo, kiež by sme sa mýlili, ale každopádne to v tejto chvíli vyzerá skôr tak, že Hlas je pokus menej talentovaného, ale závistlivého žiaka uchmatnúť si od majstra kúsok tohto úspešného príbehu pre seba.

Pre Slovensko je to škoda. Bolo by oveľa lepšie, keby Hlas bol naozajstnou cestou k prosperujúcemu stabilnému národnému štátu Slovákov a nie iba slepou odbočkou k progresívnemu šialenstvu.

V tejto chvíli nezáleží na jednotlivých stranách – na Hlase, Smere, Republike, SNS, ĽSNS… Politické strany tu boli a budú, dôležité je Slovensko. Občania musia vziať rozum do hrsti a voliť tak, aby sa dala nejako vyskladať koalícia, ktorá začne veslovať smerom od zrázu s vodopádom. Budeme schopní rozpoznať dôležité od nepodstatného?

Prečítajte si tiež:

• Hlas má poslednú šancu
• Hlasu sa rozplýva sen o premiérskej strane a SaS je na vypadnutie
• Hlas-SD chce vytvoriť národnú agentúru pre šport pod gesciou premiéra