Bývalý minister školstva sa zameral na tri zaujímavosti volebnej kampane.

Po prvé. “Médiá už začínajú dokonca podporovať Republiku, len aby blokovala percentá Smeru. Už niekoľko mesiacov sa médiá snažia do Republiky skôr nenavážať. A včera dokonca na Aktualitách vyšiel takmer oslavný portrét Uhríka. Bavíme sa pritom o strane, ktorej predstaviteľ sa ešte pred pár rokmi prezentoval krikom – je-em tvojho Alláha! A ktorá doslova nemá žiaden program, okrem sľubovania úplne nereálneho vystúpenia z EÚ. Normálne by to dráždilo kadekoho, ale pre oslabenie Smeru je Republika dobrá.”

Za druhé. “Hlasu sa rozplýva sen o premiérskej strane. Ak do začiatku septembra výrazne nereštartujú kampaň, v zásade už budú len bezmocne sledovať ďalší pokles percent. 14? 12? Slabej strane sa navyše bude aj zle vládnuť, ľahko si ju rozoberú koaliční partneri.”

A po tretie. “SaS je na vypadnutie. Napriek vizuálne okázalej kampani, za ktorú si zaplatili prestížnemu marketérovi, o Saske mimo bilbordov ani veľmi nepočuť. Rišo sa kedysi marketingovo správne rozhodol osloviť bratislavskú kaviareň, ktorá potrebuje mať pocit, aká je chytrá. Tak im dal koncept – odvodového bonusu, čo bol len prerobený, dosť primitívny recept dlhé roky populárny u americkej pravice. Ale bratislavským intelektuálom stačí málo, mali pocit, že im predstavil niečo mimoriadne novátorské, chytré a oni, keďže sú chytrí, toho genialitu pochopili. A tak sa do Riša zamilovali. A pomohli mu rozbehnúť politický projekt.”

“Rišo ich potom hodil cez palubu, pretože okrem mediálnej podpory potreboval aj seriózne percentá a tak začal hlásať silno populistické riešenia. Znížiť počet poslancov NR SR, ministrov z bavorákov presadiť do superbov. Neskôr začal byť proti imigrácii, čo znamenalo slušnú volebnú podporu, ale ešte väčší rozchod s kaviarňou. Tá, večne hladná po nejakom populárnom kamarátovi, si medzitým našla Rada, potom Zuzanu, medzitým trochu aj jablčnú Luciu. Po roku 2020 dostala strana významné posty, ale žiadne veľké nové stratégie hospodárskej či školskej politiky od super reformnej strany sa nekonali. A tak ani ich doterajší voliči reálne nevedia, prečo by tú Sasku mali voliť,” pokračuje.

“Žiadna škoda. Strana, ktorá zrodila Matoviča, Poliačika, Nicholsonovú, Grohlinga či Cigánikovú si naozaj zaslúži už konečne skončiť na smetisku dejín. Hádam aj skončí,” uvádza na záver.