Ceny potravín v decembri 2024 znova klesali. Na svedomí to ma prekvapivo vládny konsolidačný balíček

Od januára 2024 využíva Štatistický úrad novú metodiku pri pravidelnom mesačnom meraní cenových hladín. Metodika založená na priemerovaní cien získaných so skenerov v predajniach z niekoľkých obchodných reťazcov po celom Slovensku, poskytuje štatistikom verenejší a komplexnejší obraz o cenách v danom mesiaci na Slovensku. Navyše ak sa do údajov zosnímaných skenermi premietnu aktuálne poskytované zľavy na ten ktorý tovar predávaný v akcii. Viac sme o zmene metodiky písali (tu).

Ceny potravín klesali aj v roku 2024

Ceny potravín klesali aj v tomto roku, pričom v decembri prekvapivo poklesli aj medzimesačne aj medziročne.

Expert analytik Branislav Karmažin z NBS sa vyjadril, že ide o historicky najväčší decembrový pokles od roku 1996. Tento pokles plne vykompenzoval neobvyklý nárast cien, ktorý štatistici zaznamenali v októbri.

Najvýhodnejšie ste mohli v decembri minulého roku nakúpiť ovocie a zeleninu. Ale aj vajcia, maslo, či oleje. Práve vajcia krátkodobo predtým vyleteli nahor kvôli výpadku produkcie najväčšieho výrobcu z Dvorov na Žitavou, kde tamojšia farma čelila vtáčej chrípke.

Decembrový pokles cien prekvapil aj Ľubomíra Koršňáka, analytika UniCredit Bank, nakoľko je „dobrým“ zvykom, že ceny potravín v decembri rastú. Zlacnenie potravín pripisuje jednak decembrovým reklamným kampaniam obchodných reťazcov, ktoré do akciových cien počas Vianoc započítali dopredu zníženú DPH na potraviny, ktorú prináša od januára konsolidačný balíček.

Ďalším dôvodom môže byť podľa analytika pokles cien komodít na svetových trhoch medzimesačne o pol %. Pričom rovnako ako u nás najväčší pokles zaznamenalo ovocie a zelenina (o 5 %). Ale aj tuky a ryby.

Pokles cien potravín sa priaznivo podpísal na vývoji inflácie, ktorá dosiahla v roku 2024 priemer 2,8 %, čím sme sa priblížili k úrovni 2 %, ktorú aj centrálna banka považuje za ideálnu. Takú, ktorá podporuje zdravý ekonomický rast.  Vysoká inflácia znehodnocuje naše úspory, príliš nízka inflácia, či dokonca deflácia znamená hospodársky pokles, menej práce, vyššiu nezamestnanosť.

Inflácia spracovaná štatistickým úradom určuje o. i. každoročné zvyšovanie starobných dôchodkov či životného minima, od ktorého sa odvíja úprava 60 rôznych sociálnych dávok a príspevkov a tiež výpočet nezdaniteľnej časti základu dane alebo posudzovanie bonity žiadateľov o hypotéku.

Naopak najviac ťahali infláciu nahor ceny v reštauráciách, hoteloch. Rástli ceny aj v kaderníctvach. Do cien pre koncových zákazníkov sa premietol rast platov v sektoroch.

Inflačné očakávania v rok 2025

Dôvod na vyskakovanie si od radosti nie je. Analytici považujú momentálny pokles inflácie za dočasný. A v roku 2025 predpokladajú jej opätovný rast. Premietne sa do nej rast cien spôsobený konsolidáciou verejných financií, ktorá prináša vyššiu DPH a spotrebné dane, ale aj nové dane: transakčnú daň a daň z cukru.

Koršňák neočakáva, že zastropovanie cien plynu pre domácnosti pomôže udržať infláciu na uzde. V jeho očakávaniach je inflácia už v januári nad 4 %.

Rast cien potravín v roku 2025 by mohol pribrzdiť odložený príchod poľského reťazca Biedronka na slovenský trh. Všetko závisí na tom koľko predajní v roku 2025 na Slovensku otvorí a s akou marketingovou politikou príde.

Inflácia vs. štátny dlhopis pre občana

Inflácia je zaujímavá aj pri rozhodovaní, či investovať do štátnych dlhopisov pre občana, ktorých emisiu slovenská vláda na jar 2025 pripravuje.

Okrem ročnej úrokovej sadzby, ktorá sa očakáva na úrovni 3 %, je výhodou pripravovaného štátneho dlhopisu skutočnosť, že jeho výnos nebude zdaňovaný a že štátny dlhopis je menej rizikovou investíciou ako jeho korporátny náprotivok.

Okrem toho ECB zvažuje znižovanie úrokových sadzieb až na 2 %. Od ich výšky závisí výška úrokových sadzieb na termínovaných vkladoch, ktorá je zvyčajne nižšia. Navyše experti očakávajú po tohtoročnom raste inflácie, jej stabilizáciu, takže v treťom až piatom roku dlhopisov by ich výnosy mohli infláciu prekonať.

Slavomír Frešo, analytik Proxenty odhaduje infláciu v roku 2025 na úrovni 5,4 %, čo plánovaný výnos zo štátneho dlhopisu pre občana, ktorého 1. vydanie vláda plánuje na marec, neprekoná. Môže sa preto stať, že ľudia dajú prednosť investícii do korporátnych dlhopisov, ktoré dokážu investíciu pred tak vysokou infláciou ochrániť.

Marta Cesnaková z  Corporate Communication Lead Slovenskej sporiteľne vidí v štátnych dlhopisoch pre občanov možnosť zafixovať si slušný úrok so silným veriteľom- štátom pre Slovákov.