Z údajov zverejnených Štatistickým úradom SR 17.1.2025 ostalo Slovákom pri nákupe potravín v peňaženke viac peňazí ako napr. Čechom. Predbehli nás už len Poliaci a výrazne najmenej platili za potraviny Rumuni. Ceny potravín boli na Slovensku v roku 2023 na úrovni 81,6 % priemeru celej EÚ27. Najviac vydali na potravinách obyvatelia Luxemburgu, ktorí sa dostali o 25,4 % nad priemer EÚ.

Zároveň podľa Eurostatu malo Slovensko najnižšie ceny spomedzi krajín eurozóny. Najnovšie štatistiky potvrdili, že Slovensko patrí medzi krajiny s najnižšími cenami potravín v Európskej únii.

Najnižšie priemerné ceny v porovnaní s priemerom EÚ27 štatistici zaznamenali na Slovensku pri mäse, kde ceny v slovenských reťazcoch dosahovali v roku 2023 len 69,1 % priemerných cien únie. Takúto úroveň nedosiahla žiadna krajina.

Ja zažívam v obchode s potravinami pri pokladni iné pocity. Aké sú tie Vaše?

Nakoľko ešte v júni 2024 sme podľa dát Eurostatu mali mať najdrahšie potraviny v regióne a po novom sú tie naše 2. najlacnejšie, tak to nebude len tak.

Prečo sa ceny potravín na Slovensku zrazu prepadli?

Winstonovi Churchillovi sa pripisuje výrok, že verím len tým štatistikám, ktoré som sám sfalšoval. Porovnávanie priemerných cien potravín v jednotlivých krajinách EÚ pripomína tento prístup.

Finančný analytik Daniel Dujava z Inštitútu finančnej politiky pripisuje pokles priemerných cien potravín na Slovensku zmene metodiky, ktorá ovplyvnila cenové úrovne aj v iných krajinách, no na Slovensku mala dopad na ceny najvýraznejší.

„S veľkou pravdepodobnosťou ide o zmenu v metodike, keďže ceny potravín na Slovensku v roku 2023 určite oproti EÚ výrazne neklesli,“ vyjadril analytik Dujava.

Efektívnejší zber cien potravín pri meraní inflácie priniesol zber údajov z tzv. skenerov lepšie zachytávajúcich zľavy, na ktorý prešiel Štatistický úrad Slovenskej republiky v roku 2023. Tento sa stal po novom aj zdrojom dát pre Eurostat.

„Údaje zo skenerov vernejšie zachytávajú reálne ceny zaplatené po zľavách a ceny pred rokom 2023 boli väčšinou pultové, a teda v priemere vyššie,“ vysvetlil Dujava.

Zmenu metodiky potvrdil aj Štatistický úrad:

„Štatistický úrad prešiel na novú metodiku a tiež nový zdroj cenových dát tzv. scanner data od januára 2024. Pre výpočet inflácie sa po novom získavajú dáta o objeme predaja a tržbách zo všetkých nákupov spotrebiteľov v maloobchodných prevádzkach obchodných reťazcov, z ktorých sa vypočítavajú priemerné jednotkové predajné ceny. Štatistický úrad tak získava oveľa komplexnejšie a presnejšie vstupné informácie pre výpočet rastu cien – inflácie. Výsledkom je dôslednejší odraz reality do štatistických čísiel a získanie presnejších dát o raste cien pre všetky typy domácností (vrátane špecifických sociálnych skupín).“

Z jeho vyjadrenia vyplýva, že v júni 2024, keď to vyznievalo, že ceny našich potravín sú výrazne vyššie ako v ostatných krajinách V4, čerpal Eurostat z údajov, ktoré Štatistický úrad zozbieral ešte v roku 2021.

Hoci ceny potravín zisťujú slovenskí štatistici štandardne každý mesiac, na účely parity kúpnej sily ceny potravín posielajú do Eurostatu len raz za tri roky. Naposledy to bolo v máji 2021.

Eurostat robí na základe týchto dát odhad na ďalšie roky, keď nemá k dispozícii novšie dáta, a následne ich spresňuje raz za 3 roky. „Tieto údaje sa používali pri výpočte cenovej úrovne potravín Slovenska oproti priemeru EÚ od roku 2021 až do júna 2024 (až do júnového odhadu),“ spresňuje Štatistický úrad.

Decembrové údaje, ktoré boli zrazu iné ako doposiaľ, sa už neopierali o dáta z roku 2021 získané na pultoch predajní, ale boli zoskenované, zo skenerov, takže tieto obsahovali reálne zľavy.

Kým v roku 2021 sa robil zber dát fyzicky len Bratislave a medzi vybranými obchodmi boli aj domáce mäsiarstva, predajne rýb, či trhy, do decembrových meraní sa premietli ceny získané z 5 najväčších obchodných reťazcov zozbierane v marci 2023 po celom Slovensku. V porovnaní s rokom 2021 sa do štatistiky dostal trojnásobné množstvo údajov o cenách potravín. Tieto navyše obsahujú aj zľavy ponúkané jednotlivými reťazcami v danom období. V akciách sa na Slovensku predáva veľké množstvo potravín.

Metodika zberu v roku 2021 bola nepresná aj v tom, že sa pri fyzickom zbere cien potravín mohla dostať do merania  cena nejakého výrobku len od jedného konkrétneho výrobcu. Dáta sa zbierali fyzicky v jeden deň a nezohľadňovalo sa pri zbere, či je tovar v akcii alebo nie.

Ako dodáva odbor cenových štatistík Štatistického úradu, niektoré krajiny 27-mičky využívali údaje zo skenerov už v roku 2021. A nie všetky ich používajú už dnes. Zmeny v úrovniach cien oproti priemeru je možné teda očakávať aj o 3 roky u krajín, ktoré začnú počítať výšku priemerných cien zo skenovaných dát.

Porovnanie jednotlivých krajín v čase, ak tieto nepoužívajú rovnakú metodiku dát je potrebné brať s rezervou. Výpovedná hodnota takéhoto porovnania je diskutabilná. Každý štatistický úrad dopočítava chýbajúce údaje iným spôsobom. Navyše žiadnou štatistikou nemožno nahradiť vlastnú skúsenosť spotrebiteľa v obchode pri pokladni.