V nedeľu 19. apríla sa v Bulharsku konali parlamentné voľby a ich hlavným favoritom bol človek, ktorému v médiách kolektívneho Západu prischla prezývka „nový Orbán“. Hoci výsledky bulharských volieb ešte nie sú definitívne zrátané, podľa väčšiny exit prieskumov je bývalý prezident Rumen Radev jednoznačným víťazom volieb. Jeho koalícia „Progresívne Bulharsko“ získala podľa údajov prieskumov rôznych prieskumných agentúr približne 38–39 % hlasov. Podobný výsledok naposledy dosiahla strana GERB pri svojej prvej účasti v parlamentných voľbách v roku 2009. Teraz však GERB, nestora bulharskej politiky a bývalého ochrankára socialistického vodcu Todora Živkova, zjavne zaznamená historickú prehru – okolo 14 – 16 % (pri prognózovaných minimálne 19 – 20 %), a podľa niektorých údajov sa vyrovnáva so stranou „Pokračujeme v zmene – Demokratická Bulharsko“, ktorej výsledok (okolo 14 %) sa javí ako lepší než prognózovaný. „Hnutie za práva a slobody – Nový začiatok“ (DPS) Deljana Pejevského je štvrtá s výsledkom okolo 8 %. „Vazraždane“ má okolo 5 %, ale podľa iných údajov zostane pod hranicou. Výsledok BSP (Bulharskej socialistickej strany) sa líši a podľa niektorých agentúr je nad 4-percentnou hranicou pre vstup do parlamentu, podľa iných je pod ňou.

Výsledky parlamentných volieb podľa exit prieskumu agentúry Alfa research

Konečný počet strán v novom parlamente, ako aj výsledky jednotlivých strán, budú známe neskôr, až po dokončení sčítania hlasov. Zatiaľ by sa do parlamentu podľa prieskumov väčšiny agentúr dostali v poradí zhora: „Progresívne Bulharsko“, GERB, „Pokračujeme v zmene – Demokratická Bulharsko“, „DPS – Nový začiatok“ a „Vazraždane“ s BSP (Bulharskej socialistickej strany), ktoré sa pohybujú okolo 4-percentnej hranice pre vstup do parlamentu.

Podobné výsledky exit prieskumov publikujú aj ďalšie renomované agentúry Market Links a Trend.

Pravdepodobnosť, že Rumen Radev a jeho strana získajú samostatnú väčšinu 121 poslancov, závisí od toho, koľko strán sa dostane do Národného zhromaždenia. V súčasnosti mu však chýba najmenej desať hlasov, čo znamená, že bude musieť hľadať spojencov a kompromisy na zostavenie vlády. V každom prípade budú potrebné rokovania na dosiahnutie ústavnej väčšiny 160 hlasov na voľbu Najvyššej súdnej rady – kľúčového kroku k zmenám v prokuratúre a súdnej moci, ktoré sľubuje on aj strana PP-DB. Kandidát na poslanca za stranu „Progresívne Bulharsko“ Anton Kutev vyhlásil, že do polovice mája bude mať Bulharsko novú vládu s premiérom Rumenom Radevom.

Predpokladané rozdelenie mandátov 52. Národného zhromaždenia podľa agentúry Trend

Uvidíme, či strany GERB a DPS, ktoré podporujú súčasný stav v justičnom systéme a tolerujú, aby dočasný generálny prokurátor získal akési doživotné funkčné obdobie, budú mať spolu menej ako 80 poslancov a nebudú môcť zablokovať reformu presadzovanú stranou „Progresívne Bulharsko“ s podporou strany PP-DB.

Borisov priznal prehru

Líder strany GERB Bojko Borisov už zablahoželal víťazovi bez toho, aby ho menoval, a oznámil, že sa nebude podieľať na koalíciách a „bezprincípových zoskupeniach“. Vyplýva to z jeho príspevku na profile na Facebooku. „Ďakujem za každý hlas pre GERB. Blahoželám prvému!“, napísal Borisov. Všetky sociologické agentúry sa zhodujú, že nespochybniteľným víťazom je bývalý prezident Rumen Radev so svojou stranou „Progresívne Bulharsko“. Vyhlásil, že vedel, že bude prvý. Uvádza, že „bilancia je pre nás jasná a urobili sme ju už pri odstúpení kabinetu „Želiazkova“. „Bez koalícií a bez bezprincípových zoskupení!“, napísal ešte líder GERB.

Aké má víťaz volieb plány?

Rumen Radev – líder strany „Progresívne Bulharsko“, ktorá je zjavne jednoznačný víťaz predčasných parlamentných volieb, dúfa, že strana „Pokračujeme v zmene – Demokratické Bulharsko“ (PP-DB) budú ťahať za jeden povraz, pokiaľ ide o zmenu Najvyššej súdnej rady (NSR). To povedal bývalý prezident niekoľko minút predtým, ako bol vyhlásený koniec volebného dňa. Odmietol sa vyjadriť k tomu, s kým bude vládnuť, kým nebudú známe konečné výsledky volieb. „Očakávali sme, že budeme prví. Počkajme si na konečné výsledky,“ vyhlásil bývalý prezident Rumen Radev. Všetky prieskumy verejnej mienky naznačujú presvedčivé víťazstvo strany „Progresívne Bulharsko“, ktorá podľa predbežných prognóz z exit prieskumov vyhráva voľby s 38 % a bude mať v novom Národnom zhromaždení okolo sto poslancov. „Urobíme všetko, čo bude v našich silách, aby sme sa vyhli ďalším voľbám. Je to pre Bulharsko zhubné, pochopte to. Znamená to, že sa budeme prepadávať z jednej krízy do druhej, a pritom musíme pracovať veľmi seriózne, aby sme sa z týchto kríz dostali,“ vyhlásil Radev. Povedal, že je pripravený na rôzne varianty, aby Bulharsko malo riadnu a stabilnú vládu, vrátane menšinovej vlády. Radev vyzval, aby sa počkalo na oficiálne výsledky a až potom bude opäť hovoriť. „Mnohé strany vyjadrili záujem o zmenu NSR. Očakávam, že splnia svoje záväzky. Dúfam, že s PP-DB budeme hľadieť jedným smerom, pokiaľ ide o zmenu NSR,“ povedal Radev. Na otázku, či hlasovanie v zahraničí zmení výsledok, Radev odpovedal, že záleží na tom, koľkým ľuďom v zahraničí bude daná možnosť hlasovať.

Pôjde to aj bez partnera?

„Dve veci sú isté – že voľby jednoznačne vyhrávame a že zostavíme vládu.“ Vyhlásil to vo svojom prvom komentári na konci volebného dňa Anton Kutev, budúci poslanec strany „Progresívne Bulharsko“, pre televíziu Nova. Je presvedčený, že formácia Rumen Radeva zostaví riadnu vládu, ale treba počkať na konečné výsledky, aby sa zistilo, či to bude samostatná vláda, alebo sa budú hľadať partneri z iných politických síl. Možnosť „menšinovej vlády“ tiež nie je vylúčená. Najneskôr do polovice mája budeme mať vládu, pričom Rumen Radev je najlogickejším kandidátom na post predsedu vlády, dodal Kutev. Podľa neho možno očakávať, že do budúcej stredy bude mať Bulharsko aj nové fungujúce Národné zhromaždenie, pričom Kutev neočakáva žiadne problémy s voľbou predsedu. Podľa neho „pri tomto drvivom víťazstve“ nemôžu ostatné zoskupenia v parlamente nepodporiť predsedu z Radevovej strany. „Budeme hľadať širokú základňu pre justičnú reformu, ale obávam sa, aby PP-DB nezačali ustupovať od niektorých záväzkov, ktoré prijali voči voličom,“ dodal Kutev. Podľa jeho slov je jednou z prvých úloh nového parlamentu, okrem voľby vlády, voľba nového predsedu Najvyššej súdnej rady.

Slavi Vasilev z „Progresívneho Bulharska“ uviedol: „Zjavne sme na ceste k tomu, aby sme sami dosiahli mandát na demontáž oligarchického modelu moci,“ komentoval. „Keď je víťaz taký jednoznačný, ako je to v prípade víťazstva „Progresívneho Bulharska“, mandát je zrejme jasný,“ dodal Vasilev. Ďalšími úlohami „Progresívneho Bulharska“ je zabránenie v prístupe k verejným zdrojom tým, ktorí strácajú moc, a obnovenie štátnosti. „S Borisovom a Peevskim nebudeme viesť žiadne rozhovory. Čakáme na výsledky, na hlasy zo zahraničia. Domnievam sa, že tieto výsledky budú ešte vyššie,“ povedal ešte Vasilev. „Zmyslom existencie „Progresívneho Bulharska je byť protikladom modelu Borisov-Pejevski,“ dodal Vasilev.

Kto je Rumen Radev?

Pozrime sa spoločne a portálmi Mediapool, Politico a Vzgľad na to, akým politikom je Rumen Radev, aký postoj zaujíma tento politik voči Rusku, Ukrajine a bruselským orgánom – a ako mu môže vedenie EÚ zabrániť v nástupe k moci? Bývalý bulharský prezident a veliteľ vzdušných síl Rumen Radev v nedeľných parlamentných voľbách zjavne zvíťazil vďaka sľubom bojovať proti všadeprítomnému „mafiánskemu štátu“, ktorý podľa neho podkopáva najchudobnejšiu krajinu EÚ. Európske elity a byrokrati si len nedávno vydýchli, že sa len tak-tak zbavili Orbána a hneď vzniklo riziko, že dostane nového. Táto myšlienka sa ako červená niť tiahne publikáciami západných médií o parlamentných voľbách v Bulharsku. Za miestneho Orbána označujú Rumen Radeva, bývalého prezidenta krajiny a lídra strany „Progresívne Bulharsko“, ktorá má všetky šance vyhrať vo voľbách. Takéto porovnanie má niekoľko dôvodov. Po prvé, Radev sa prezentuje ako politik „silnej ruky“. Rumen Radev bol dvakrát – v rokoch 2016 a 2021 – zvolený za prezidenta Bulharska, pričom „rýchlo kompenzoval nedostatok politických skúseností využitím svojej vojenskej kariéry (Radev je bývalý vojenský pilot a veliteľ vzdušných síl krajiny) na vytvorenie obrazu nebojácneho vlastenca, neskazeného straníckou politikou,“ píše vydanie Politico.

Radev sa prezentuje ako politik, ktorý nebude počúvať európskych úradníkov. Ako bulharský prezident sa už viackrát vyslovil proti tomu, aby krajina nasledovala pokyny z Bruselu. Napríklad keď Bulharsko vstupovalo do eurozóny, Radev tento krok označil za nezákonný a nemajúci podporu obyvateľstva (ktoré sa obávalo negatívnych dôsledkov zavedenia eura, napríklad rastu inflácie). „Základné princípy demokracie musia byť dodržiavané a inštitúcie s kriticky nízkou legitimitou nemajú prijímať rozhodnutia o budúcnosti krajiny bez vypočutia občanov,“ vyhlásil a požadoval usporiadanie referenda.

Boj proti oligarchom

Radev však nemohol svoju „silnú ruku“ riadne uplatniť – prezidentský úrad v Bulharsku je totiž skôr reprezentatívny. Tento boj proti oligarchom ho však postavil proti mocným nepriateľom. Jeho hlavnými politickými protivníkmi sú dvaja poprední bulharskí politici ťažkej váhy – bývalý premiér Bojko Borisov a Deljan Pejevski, líder strany DPS. Opoziční politici oboch obviňovali, že sú kľúčovými podporovateľmi oligarchického „hlbokého štátu“ v krajine – čo oni pochopiteľne odmietajú.

Teraz sú však fotografie Radeva – „politika, ktorý sa nikdy neusmieva“ vyvesené po celej krajine a prezentujú ho ako človeka schopného nastoliť poriadok, teraz už v úlohe premiéra. A poriadok predovšetkým v ekonomike. „Náš cieľ je jasný: zvrhnúť oligarchiu. Vráťme si našu krajinu, aby v európskom Bulharsku neboli chudobní ľudia,“ vyhlásil Radev. Nie je to len predvolebná rétorika. „Oligarcha Bojko Borisov bol mnoho rokov premiérom Bulharska. Je to útok proti nemu a jeho strane GERB. A útok proti oligarchovi Deljanovi Pejevskému a jeho strane „Hnutie za práva a slobody“, uviedol pre noviny Vzgľad docent Finančnej univerzity Vadim Truchačev.

Zahraničnopolitické priority

Radev sa zasadzuje za normálne vzťahy s Ruskom. Agentúra Reuters ho dokonca označuje za „proruského“ (čo je, samozrejme, len nálepka). Radev skutočne bol proti podpísaniu ukrajinsko-bulharskej dohody o vojenskej spolupráci v marci, ktorá podľa neho vťahovala krajinu do vojny. Hovorí o potrebe nákupu ruskej ropy a dokonca zdôrazňuje slovansko-pravoslávnu jednotu s Ruskom: „Sme jediným členským štátom Európskej únie, ktorý je zároveň slovanský a pravoslávny. Môžeme sa stať veľmi dôležitým článkom v celom tomto mechanizme… pri obnovovaní vzťahov s Ruskom.“ Jeho víťazstvo môže skomplikovať život kyjevskému režimu a súčasným európskym elitám. „Vláda pod vedením Radeva bude zlou správou pre Ukrajinu a predstavovala by významné víťazstvo pre Rusko. V krátkodobom horizonte by to pravdepodobne mohlo znamenať zastavenie dodávok bulharskej munície na Ukrajinu, čo by donútilo NATO hľadať iné zdroje. Radev plánuje využiť Turecký prúd na lacné a spoľahlivé dodávky ruského plynu,“ píšu experti Atlantickej rady. Ide však o probulharský, nie proruský postoj. Krajina s rozpočtovým deficitom vo výške 3 % HDP si nemôže dovoliť míňať zbytočné peniaze na energetické zdroje. Navyše, postavenie sprostredkovateľa v otázke normalizácie vzťahov medzi EÚ a Ruskom môže priniesť nielen diplomatické, ale aj finančné a investičné výhody. Samozrejme, bulharská ekonomika sa orientuje predovšetkým na EÚ (kam smeruje 65 % bulharského vývozu a odkiaľ prichádza 57 % dovozu), avšak odmietnutie spolupráce s Moskvou stálo túto už aj tak chudobnú krajinu veľa. Len kvôli odmietnutiu účasti na projekte plynovodu „Južný prúd“ prišlo Bulharsko v tom čase o 3 miliardy dolárov investícií, tisíce pracovných miest a 400 miliónov ročných príjmov za tranzit plynu. Niet divu, že dnes majú slogany boja proti chudobe a korupcii takú politickú podporu. Plány na zvýšenie daní boli príčinou protestov, ktoré sa v Bulharsku konali koncom minulého roka a v dôsledku ktorých vláda krajiny podala demisiu. „Je to najchudobnejšia krajina EÚ. Bola chudobná už pred socializmom – skutočný kapitalizmus tu nikdy predtým neexistoval. Lákavé majetky si v tom čase rozdelili buď bývalí členovia straníckej nomenklatúry, gangstri, alebo zahraničné spoločnosti. Prepojenie moci, zločinu a veľkého biznisu tam existovalo od samého začiatku demokratického obdobia,“ vysvetľuje Vadim Truchačev. Odtiaľ pochádzajú protesty aj Radevove protioligarchické slogany. Okrem peňazí Bulharsko stratilo aj vnútornú stabilitu a došlo k politickému rozkolu. „Približne 20 % ľudí nemá rado Rusko – historicky sa stalo, že jedni sa domnievajú, že Rusko odovzdalo Macedónsko Srbsku, zatiaľ čo oni považujú Macedónsko za bulharské územie. Druhá skupina nemá Rusko v láske, pretože si ho spája s komunizmom a ZSSR. Približne 30 % obyvateľstva má neutrálne názory a približne 50 % je proruských,“ povedal líder strany „Veľkosť“ (ktorá má v parlamente krajiny 10 kresiel) Ivelin Mihajlov. Značná časť Bulharov teda sympatizuje s Moskvou a protiruskú politiku vládnych orgánov, realizovanú na pokyn Bruselu, považuje za protibulharskú. Takto došlo v Bulharsku v posledných rokoch k prepojeniu patriotizmu a konštruktívneho prístupu k vzťahom s Moskvou. Preto je podľa údajov bulharských sociológov Radevov elektorát tvorený ľuďmi, ktorých trápi najvyššia úroveň korupcie v krajine aj problém vzťahov s Ruskom, ktorý spôsobuje Bulharsku straty.

A čo na to európske elity?

Európskej komisii a súčasným bulharským orgánom však tento probulharský postoj nevonia. Preto sa už proti Radevovi zjednotili. Súčasná bulharská vláda požiadala EÚ o pomoc „vzhľadom na zvýšené riziko koordinovaných dezinformačných kampaní a zahraničného zasahovania, ktoré môžu narušiť integritu volebného procesu“. Naznačujú, že ide o „proruské a ruské zdroje dezinformácií“. Samozrejme, Radev popiera tvrdenia o zasahovaní Ruska do volieb. „Nikto zvonku nemôže prísť a diktovať nám, za koho a za čo máme hlasovať. O tom rozhodujeme my, Bulhari, tu,“ hovorí. Skúsenosti z Rumunska, kde boli výsledky prezidentských volieb zrušené pod zámienkou nikým nedokázaného zasahovania, však ukazujú, že rozhodovať nebude len bulharský národ. Ak sa nepodarí zrušiť voľby, môžu sa pokúsiť zmariť vytvorenie koalície na základe výsledkov volieb, ktorá má zostaviť vládu. „Pokračujeme v zmenách – Demokratické Bulharsko“ (PP–DB) je potenciálnym partnerom, ale táto politická sila už má výhrady voči Radevovmu protibruselskému postoju. „Usiluje sa o silné Bulharsko v silnej Európe? Alebo o Bulharsko, ktoré nasleduje model Orbána, pôsobí ako trójsky kôň vnútri EÚ a blokuje integráciu?“ – hovorí jeden z lídrov PP–DB Asen Vasilev. A Radev bude musieť dokázať, že nie je trójskym koňom. Na druhej strane, ak sa probruselské strany vzoprú a odmietnu koalíciu, Radev sa môže pokúsiť obviniť ich z odmietnutia vyviesť krajinu z najhlbšej vládnej krízy. Ide o to, že ide už o ôsme parlamentné voľby v krajine od novembra 2021. Na zostavenie vlády bolo neustále potrebné vytvárať koalície z viacerých strán, ktoré sa nakoniec rozpadli (ako sa to stalo aj v decembri 2025). „Roztrhaná neustálymi politickými krízami a oslabená krehkými koalíciami sa táto balkánska krajina s 6,7 miliónmi obyvateľov stáva prakticky neriaditeľnou,“ píše Politico. A s každými novými neúspešnými voľbami rastie medzi obyvateľstvom túžba konečne nájsť silnú ruku, ktorá nastolí poriadok. Voľby ukázali, že sa takou osobou zrejme stane bývalý vojenský pilot Rumen Radev.

Okolo bulharských volieb sa vytvárala znepokojujúca atmosféra, v ktorej sa objavovali špekulácie o vonkajšom vplyve, informačnom lobingu a dokonca aj o možných násilných provokáciách. Počkáme si teda na definitívne výsledky volieb a reakcie európskych elít a byrokratov z Komisie. Zrušenie volieb v Rumunsku pod nátlakom a finančné vydieranie Orbánovej vlády však naznačuje, že Radev to vo svojej snahe o suverénnu probulharskú politiku rozhodne nebude mať ľahké.

Prečítajte si tiež

• Strana bývalého prezidenta Radeva vedie v bulharských parlamentných voľbách
• Bývalý pilot chce „dať Bulharsku krídla“. Radev mieri späť k moci