BSK: Kraj má záujem o cezhraničnú spoluprácu v budovaní dopravnej infraštruktúry

Bratislava 6. decembra (TASR) – Spolupráca Bratislavského samosprávneho kraja s Dolným Rakúskom prebieha formálne už od roku 2002, no predseda BSK Pavol Frešo ju chce zásadne zintenzívniť. Chce podporiť aj spoluprácu jednotlivých subjektov z územia BSK a partnerov z Dolného Rakúska v rámci predkladania spoločných projektov v oblasti cezhraničnej spolupráce.

Najaktívnejšie v súčasnosti prebieha spolupráca v oblasti sociálnej politiky a cestovného ruchu. Obaja krajskí šéfovia sa však na ostatnom stretnutí zhodli, že najdôležitejšia je spolupráca v oblasti dopravnej politiky a budovania dopravnej infraštruktúry, predovšetkým mostov cez rieku Morava.

Občiansky najviditeľnejším výsledkom cezhraničnej spolupráce BSK s Dolným Rakúskom je postavenie cyklomosta medzi Devínskou Novou Vsou a rakúskou obcou Schlosshof ponad rieku Morava. Početné mosty v tejto západoslovenskej oblasti, niektoré ešte z čias Márie-Terézie, padli za obeť buď besneniu počas 2. svetovej vojny, alebo studenej vojny v období totalitného režimu. Dnes nový cyklomost reprezentuje jediné pevné mostné spojenie ponad Moravu medzi Slovenskom a Rakúskom. Celková dĺžka mosta aj s nájazdom je 995 metrov, šírka štyri metre. Okrem cyklistov a chodcov umožní aj prejazd malých vozidiel záchranných zložiek do hmotnosti 3,5 tony. Most má byť odolný voči storočnej vode s minimálnou plavebnou výškou sedem metrov. Náklady na výstavbu dosiahli okolo troch miliónov eur, z ktorých podstatnú časť prefinancoval Európsky fond regionálneho rozvoja a BSK sa podieľal spoluúčasťou vo výške päť percent.

Pri rieke Morava vznikne aj cyklotrasa pozdĺž bývalej železnej opony s medzinárodným prepojením. Tá je súčasťou projektu "Za mostom". Cyklotrasa bude nadväzovať na cyklomost Devínska Nová Ves – Schlosshof. Projekt bude financovaný v rámci Programu cezhraničnej spolupráce Slovensko – Rakúsko 2007-2013 a okrem iného počíta s vybudovaním záchytného parkoviska v Devínskej Novej Vsi, či s rekonštrukciou priestorov múzea železnej opony v Lamači. "Súčasťou budú aj obnovené obranné bunkre pozdĺž rieky Morava, budú osadené cyklostojany a informačné tabule pri vybraných gastronomických zariadeniach. Tento projekt by mal podporiť a zintenzívniť ponuku pre slovenských i zahraničných turistov. Vedúcim partnerom projektu je BSK," priblížil Pavol Frešo.

BSK má na svojom území 683 km legálnych cyklotrás. Vo výhľadovom pláne "Koncepcie rozvoja cyklotrás v BSK" je možnosť vybudovania asi 300 km nových cyklotrás. Prebehli už trojstranné rokovania medzi Slovenskom, Rakúskom a Českom o vedení medzinárodnej cyklotrasy Cesta Železnej opony – Eurovelo 13, ktorej podstatná časť ide popri našich hraniciach s Rakúskom. Na slovenskom území meria 80 km. Táto medzinárodná cyklotrasa sa začína pri Barentsovom mori na nórsko-ruských hraniciach, prechádza po bývalej železnej opone cez celú Európu, a končí pri obci Carevo v Bulharsku neďaleko bulharsko-tureckých hraníc. Celá trasa má približne 7000 km. Bude patriť medzi najdlhšie medzinárodne cyklotrasy v Európe. Na Slovensko sa EuroVelo 13 dostane na hraničnom priechode Moravský Svätý Ján – Hohenau, v BSK pôjde od severných hraníc katastrálneho územia obce Závod až pod Petržalku, kde sa vráti na rakúsku stranu cez hraničný priechod Jarovce – Kittsee. Súčasťou tejto cyklotrasy je aj most medzi Devínskou Novou Vsou a Schlosshofom.

Finančne náročnejší je zámer krajskej samosprávy vybudovať pevný cestný most ponad Moravu medzi Záhorskou Vsou a rakúskym Angernom. "Tento projekt je jednou z priorít bratislavskej župy. Je spolufinancovaný zo zdrojov Programu cezhraničnej spolupráce Slovensko – Rakúsko 2007-2013. Aktuálne pripravuje BSK v spolupráci s Dolnorakúskou vládou materiály potrebné na vyhlásenie verejnej súťaže na dodávateľa projektovej dokumentácie. Rozpočtové náklady sú vyčíslené na vyše 100 miliónov eur, pričom hlavnými zdrojmi podpory by mali byť Európsky fond regionálneho rozvoja, príspevok zo štátneho rozpočtu a spolufinancovanie z rozpočtu BSK vo výške piatich percent,“ doplnil Pavol Frešo.