Britská polícia v Berezovského kauze nevylučuje smrť obesením

Londýn 26. marca (TASR) – Skutočnosť, že telo ruského oligarchu Borisa Berezovského v čase jeho nálezu ležalo na podlahe, nevylučuje obesenie ako možnú príčinu smrti, pripustila dnes pre ruskú agentúru RIA Novosti britská polícia obvodu Thames valley.

Polícia v noci nadnes zverejnila predbežné výsledky pitvy tela Berezovského, ktorú urobili patológovia britského ministerstva vnútra. Podľa ich záverov príčinou smrti bolo udusenie. “Fakt, že sa telo našlo na podlahe, nevylučuje, že nejaký čas neviselo,” uviedol pre RIA Novosti predstaviteľ polície.

Ruskí experti na základe zverejnených informácií pre RIA Novosti uviedli, že sú nedostatočné na to, aby bolo možné robiť jednoznačné závery o tom, či sa Berezovskij obesil sám, alebo či jeho smrť bola násilná.

Britská polícia zatiaľ neuvádza oficiálnu verziu o smrti podnikateľa; jeho smrť bude považovať za neobjasnenú až do skončenia toxikologických a histologických testov, čo môže trvať niekoľko týždňov.

Expertízu tkanív odobratých z tela Berezovského budú robiť aj vedci jadrového centra v Aldermastone. Krátko po objavení tela experti britskej polície špecializovaní na chemické, biologické a rádioaktívne materiály prehliadli Berezovského dom v Ascote, ale nenašli “nič znepokojujúce”.

Výsledky pitvy tela poukazujú na to, že Berezovskij zomrel udusením, pričom však ani na mieste smrti, ani na jeho tele sa nenašli žiadne stopy po násilí, informovala dnes britská polícia. Podľa britských denníkov tak polícia pripúšťa, že Berezovskij mohol spáchať samovraždu, v jej vyhlásení sa však slovo “samovražda” nespomína.

Predtým polícia hovorila o tom, že na smrti oligarchu nevidí účasť tretej osoby. Policajní vyšetrovatelia zdôrazňujú, že formálna procedúra identifikácie sa ešte neuskutočnila – stane sa tak až dnes.

Berezovskij patril v 80. a 90. rokoch k ľuďom, ktorí v bývalom Sovietskom zväze počas privatizácií bánk, ropných a leteckých spoločností a médií získali obrovský majetok a vplyv. Bol veľkým priateľom vtedajšieho prezidenta Borisa Jeľcina.

Od roku 2000, keď ušiel z Ruska do Británie, kde žil pod menom Platon Yelenin, sa stal jedným z najostrejších kritikov Jeľcinovho nástupcu Vladimira Putina. V roku 2003 získal v Británii politický azyl.

V Rusku bol v neprítomnosti odsúdený na 13 rokov väzenia za vytunelovanie automobilky AvtoVaz. Súdne vyšetrovanie voči nemu sa viedlo ešte aj v ďalších kauzách týkajúcich sa korupcie, prania špinavých peňazí a pokusu o prevrat. Z korupcie a prania peňazí bol obvinený aj v Brazílii a vo Švajčiarsku.

V roku 2008 magazín Forbes odhadol, že Berezovského majetok má hodnotu približne 1,3 miliardy dolárov. Ku koncu života sa však jeho majetkové pomery výrazne zhoršili, takže musel časť majetku rozpredávať, aby mal na splatenie dlhov.

Ako napísala agentúra Reuters, zničujúci účinok na Berezovského psychiku mala prehra v spore s iným ruským oligarchom a majiteľom futbalového klubu Chelsea, Romanom Abramovičom, s ktorým sa súdil o päť miliárd dolárov, ale proces vlani prehral.

Berezovskij obvinil svojho bývalého chránenca, že ho v roku 2000 donútil predať pod cenu akcie ruskej energetickej spoločnosti Sibnefť a pripravil ho o päť miliárd dolárov.

Abramovič podľa žaloby Berezovskému hrozil, že keď akcie Sibnefti nevýhodne nepredá, postará sa, aby zasiahol ruský prezident Vladimir Putin a jeho akcie vyvlastnil. Abramovič následne v roku 2005 predal svoj balík akcií v Sibnefti koncernu Gazprom údajne za 13 miliárd dolárov.

Abramovič, ktorý má podľa britských médií majetok v hodnote okolo desať miliárd libier a je známy hlavne ako majiteľ klubu Chelsea, obvinenia poprel. Tvrdil, že Berezovskij vôbec podiel v Sibnefti nevlastnil a že mu platil za ochranu a kontakty, predovšetkým na vtedajšieho prezidenta Borisa Jeľcina.

Ďalšiu ranu jeho financiám zasadil rozvod s manželkou Galinou v roku 2011, ktorej musel podľa britských médií v rámci majetkového urovnania vyplatiť 100 miliónov dolárov, čo je jedna z najvyšších súm v dejinách britského súdnictva.