Londýn 26. marca (TASR/HSP/Foto:TASR)
Vyšetrovateľ tvrdí, že Berezovskij bol uškrtený
Ruský oligarcha a kritik Kremľa Boris Berezovskij, podozrivý z mnohých vrážd, ktorých sa mal dopustiť počas nadobúdania svojho obrovského majetku v deväťdesiatych rokoch, ktorého našli v sobotu mŕtveho v jeho dome v Anglicku, zomrel uškrtením a nič nenasvedčuje násilnému boju, oznámila v pondelok večer po skončení jeho pitvy britská polícia.
Uviedla, že teraz budú nasledovať ďalšie testy, vrátane toxikologických a histologických skúšok, ktorých výsledky si pravdepodobne vyžiadajú niekoľko týždňov. Políciu citovala agentúra Reuters.
Telo 67-ročného Berezovského našli v zamknutej kúpeľni v jeho dome v Ascote, západne od Londýna.
Bývalý námestník generálneho riaditeľa spoločnosti Aeroflot Nikolaj Gluškov tvrdí, že jeho priateľa Berezovského niekto zadusil. V blízkosti tela sa našiel šál, vyhlásil Gluškov a dodal, že neverí, že Berezovského smrť by mohla byť samovraždou.
Britské médiá totiž špekulovali, že Berezovskij, ktorý mal veľké finančné problémy a liečil sa na depresiu, mohol spáchať samovraždu.
Vylúčila to však Marina Litvinenková, vdova po zavraždenom bývalom dôstojníkovi ruskej Federálnej bezpečnostnej služby Alexandrovi Litvinenkovi, ktorá v rozhovore pre ruské médiá vyhlásila, že Berezovského zdravotný stav sa v poslednom období zlepšil a začal sa zaujímať o svojich priateľov.
Berezovskij patril v 80. a 90. rokoch k ľuďom, ktorí v bývalom Sovietskom zväze počas privatizácií bánk, ropných a leteckých spoločností a médií získali obrovský majetok a vplyv. Bol veľkým priateľom vtedajšieho prezidenta Borisa Jeľcina.
Od roku 2000, keď ušiel z Ruska do Británie, kde žil pod menom Platon Yelenin, sa stal jedným z najostrejších kritikov Jeľcinovho nástupcu Vladimira Putina. V roku 2003 získal v Británii politický azyl.
V Rusku bol v neprítomnosti odsúdený na 13 rokov väzenia za vytunelovanie automobilky AvtoVaz. Súdne vyšetrovanie voči nemu sa viedlo ešte aj v ďalších kauzách týkajúcich sa korupcie, prania špinavých peňazí a pokusu o prevrat. Z korupcie a prania peňazí bol obvinený aj v Brazílii a vo Švajčiarsku. Berezovskij neznášal Putina, ktorí jemu i ďalším oligarchom zabránil v ďalšom rozkrádaní Ruska.
V roku 2008 magazín Forbes odhadol, že Berezovského majetok má hodnotu približne 1,3 miliardy dolárov. Ku koncu života sa však jeho majetkové pomery výrazne zhoršili, takže musel časť majetku rozpredávať, aby mal na splatenie dlhov.
Ako napísala agentúra Reuters, zničujúci účinok na Berezovského psychiku mala prehra v spore s iným ruským oligarchom a majiteľom futbalového klubu Chelsea, Romanom Abramovičom, s ktorým sa súdil o päť miliárd dolárov, ale proces vlani prehral.
Berezovskij obvinil svojho bývalého chránenca, že ho v roku 2000 donútil predať pod cenu akcie ruskej energetickej spoločnosti Sibnefť a pripravil ho o päť miliárd dolárov.
Abramovič podľa žaloby Berezovskému hrozil, že keď akcie Sibnefti nevýhodne nepredá, postará sa, aby zasiahol ruský prezident Vladimir Putin a jeho akcie vyvlastnil. Abramovič následne v roku 2005 predal svoj balík akcií v Sibnefti koncernu Gazprom údajne za 13 miliárd dolárov.
Abramovič, ktorý má podľa britských médií majetok v hodnote okolo desať miliárd libier a je známy hlavne ako majiteľ klubu Chelsea, obvinenia poprel. Tvrdil, že Berezovskij vôbec podiel v Sibnefti nevlastnil a že mu platil za ochranu a kontakty, predovšetkým na vtedajšieho prezidenta Borisa Jeľcina.
Ďalšiu ranu jeho financiám zasadil rozvod s manželkou Galinou v roku 2011, ktorej musel podľa britských médií v rámci majetkového urovnania vyplatiť 100 miliónov dolárov, čo je jedna z najvyšších súm v dejinách britského súdnictva.