Venuje sa jej už 45 rokov a pritom prednedávnom oslávil krásnych 82 rokov! Ako to už zavše býva, všetko zariadila náhoda. Keď sa raz s celou rodinou vrátili z kostola, najmladší syn Paľko, ktorý mal vtedy iba 4 roky, poprosil otca: „Tatko, urob mi nejakého panáka.“

František Vašek vtedy nemal žiadnu dielničku. V šope choval andulky, kanárikov, zebričky a iné vtáky. Tam z dreva zhotovil malého panáčika. Manželka Marta žartovne poznamenala: „Keď si už urobil chlapa, musíš mu urobiť aj ženu!“  František Vašek síce nebol Pán Boh a nevedel stvoriť Adama a Evu, ale urobil aj dreveného panáčika ženského pohlavia… Boli to prvé postavičky, ktoré vyrezal z dreva. Od tých čias vyrobil desaťtisíce sošiek a sôch…      

Vtedy pracoval v Cestných stavbách Nitra. Vo voľnom čase choval vtáctvo a lepil zo špajdlí lustre, chatky, kostoly a iné darčekové predmety. Trochu sa zaoberal aj preparovaním vtákov. Ale tie drevené postavičky, ktoré zhotovil pre syna, nečakane zmenili celý jeho život. František Vašek sa stal zanieteným rezbárom.

Prvou bola Sedembolestná Panna Mária

V súčasnosti je už dávno na dôchodku a svojej záľube sa venuje skutočne od rána do noci! Vyrezáva z rôznych materiálov – z lipy, jaseňa, brezy, topoľa, javora, itáliky, agátu, duba a pod. Zhotovuje sochy aj z betónu a kvádrov. Robí postavičky od niekoľkých centimetrov do 1 – 1,5 m. Motívy si vyberá od výmyslu sveta: biblické postavy, zvieratá, rozprávkové bytosti, sošky s pestrou poľnohospodárskou a dedinskou tematikou. Snaží sa zvýrazniť v dreve pestrú paletu slovenských ľudových krojov, dokonca vyrezáva reliéfy a portréty…

„Prvou vyrezávanou sochou, okrem tých dvoch pre syna, bola Sedembolestná Panna Mária“, hovorí Vašek. „Babička mojej manželky ma poprosila, aby som vymaľoval pietu Panny Márie. Zafarbil som ju a trochu opravil – bola v zlom stave. Socha sa mi páčila, a preto som sa rozhodol, že si urobím podobnú. Aj keď mnohí príbuzní neverili, že to dokážem, vyrezal som ju!… A tak mi tá práca zachutila, že som začal vyrezávať, vyrezávať a vyrezávať…“

Jeho sochy sú po celom svete

Podobný koníček niečo stojí: náradie, drevo, farby, laky a pod. Preto niektoré svoje sošky bol František Vašek nútený predávať, aby si zarobil na nákup materiálu. Prvými zákazníkmi boli podnikatelia a zberatelia z Nitry. Možno polovicu jeho tvorby tvorí náboženská tematika. Ako dokáže vyobraziť tváre biblických postáv, ktoré nikdy nevidel?

„Niečo čerpám z obrázkov v náboženskej literatúre, ale väčšinou vyobrazujem tieto postavy tak, ako si ich predstavujem, ako to cítim. Mám takú zvláštnu víziu o tom, ako tie postavy vyzerajú,“ prezrádza František Vašek.

Zažil aj úsmevné situácie. Raz rekonštruoval poldruhametrovú sochu sv. Štefana. Bol dosť zaskočený jeho výrazom: sv. Štefan bol taký vychudnutý, akoby nejedol celý mesiac! „Neskôr som takého urobil aj ja. Nedalo mi to však pokoj, a tak som urobil sochu podľa vlastných predstáv: normálneho krásneho človeka – aký má byť,“ spomína František Vašek.

Sochy známeho rezbára z Mojzesova sa nachádzajú v kostoloch, múzeách i súkromných zbierkach po celom svete – v USA, Kanade, Austrálii, Japonsku, Číne, Nemecku, Maďarsku, Česku, Poľsku, Rakúsku a pod. Sú vystavené aj v poľnohospodárskom múzeu v Nitre. Sochy si u talentovaného rezbára z Mojzesova objednávajú ľudia z rôznych krajín, s rozličnými politickými a náboženskými názormi. Všetkých ich zjednocuje nádherné umenie rezbára.

V ostatnom období vyrába veľa betlehemov na objednávku. Počas vianočných sviatkov zdobia mnohé kostoly v obciach na Slovensku a priestory pred kostolmi. 

Svojská životospráva

Napriek tomu, že má 82 rokov, František Vašek má neuveriteľnú pracovnú disciplínu. Každý deň sa už o šiestej ráno nachádza vo svojej dielničke a vyrezáva.

„Budík mám nastavený na šiestu. Zobudím sa, v prvom rade nakŕmim malé mačiatka a hneď idem do dielničky,“ prezrádza Vašek.

Má svojskú životosprávu. Raňajky neuznáva, ani na obed nechodí. Rád si však pochutí na koláčoch, ktoré mu pripravuje manželka. Pracuje takmer bez prestávok až do večera. Potom sa naje, pozrie si televízne správy, trochu si oddýchne a opäť uteká do svojho dreveného raja a vyrezáva asi do desiatej večer. A tak každý deň. Baví ho to aj po takmer pol storočí?

„Samozrejme, že to ma baví. Bez tejto práce si neviem predstaviť svoj život. Žijem tým. Manželka si na to zvykla, chápe, čo to pre mňa znamená, rozumieme si v tom,“ poznamenáva František Vašek. Keď ho upozorňujeme, že nevedie celkom správnu životosprávu, že treba predsa obedovať, vysvetľuje: „Tak som si zvykol a vyhovuje mi to. Obedujem večer, mám aj polievku – všetko, ako sa patrí… Nie je to celkom obvyklé, ale takto u mňa beží každý deň.“

Mnohé sochy Františka Vaška majú zaujímavý osud. Dostávajú sa do rôznych organizácií, inštitúcií, budov. Napríklad raz vedenie známej nitrianskej firmy pri príležitosti jubilea spoločnosti požiadalo rezbára, aby zhotovil sochu sv. Medarda. Dnes táto socha zdobí kaplnku pri nitrianskej nemocnici…

Najviac jeho sôch sa nachádza prirodzene v rodnom Mojzesove. V miestnom kostole je vystavených 32 drevených výrobkov – Krížová cesta, 12 apoštolov, sv. Cyril a Metod, sv. Ján Krstiteľ, Pieta Sedembolestnej Panny Márie, sv. Gorazd a iné.

Zatiaľ nikto z rodiny nekráča v šľapajach otca. Mladší syn Pavol žije v Česku a nesníva o práci rezbára. Starší syn Ján je podnikateľom – kúrenár, plynár, vodár a pod. Ten si občas  niečo vyrezáva z dreva – malé sošky, postavičky. Možno neskôr ho to bude baviť viac?…

Ako v Rio-de-Janeiro

Najväčšie, obdivuhodné a  monumentálne dielo Františka Vaška sa tiež nachádza v  Mojzesove. Pred 20 rokmi zhotovil trojmetrovú sochu Ježiša Krista. Je to presná kópia (v pomere 1:10) 30-metrovej sochy, ktorá zdobí 704-mertrový vrch nad mestom Rio-de-Janeiro v ďalekej exotickej Brazílii. Tunajší farár Jozef Gábriš navrhol, aby pred kostolom postavili sochu s náboženským motívom. František Vašek si v knihe Monumenty sveta vybral túto brazílsku sochu. A zhotovil dielo, ktoré je dnes skutočnou vizitkou Mojzesova.

Aj dnes skrášľuje priestor pred kostolom v Mojzesove. Telo zložili z 2 kusov, ruky pripevnili železnými platňami. Od svojho domu František Vašek spolu so ženou previezli ťažké betónové kusy pred kostol a tam sochu zložili…

„Vo svojej dielničke som šťastný.“  

František Vašek mi robí „exkurziu“ v dome a ukazuje: „Tieto malé betlehemy som urobil ešte vlani. Prednedávnom som robil tieto sochy svätej panny Márie, Madony, sv. Jeana Baptistu Mária Vianneyho, farára z Arsu, dve sochy Svätopluka, sochu Pribinu a pod. Nemôžem bez roboty – je to najväčšia zábava a najlepší liek. Vo svojej dielničke som šťastný.“  

Diela mojzesovského ľudového umelca Františka Vaška sú unikátne, ojedinelé, nádherné. Ak má človek svoj sen, záľubu, chuť pracovať a zároveň aj talent, vychádza z toho vždy niečo krásne a obdivuhodné.

eu