Môj profil 
Predplatné
Podľa portálu Techbite je bývanie v Bratislave skutočne nákladná záležitosť. Ceny v hlavnom meste Slovenska prekonávajú dokonca aj Rím v Taliansku. Konkrétne ide o porovnanie cien nehnuteľností v prepočte na štvorcový meter obytnej plochy. Podľa údajov realitnej spoločnosti Re/Max sa ceny starších bytov v hlavnom meste pohybovali približne na úrovni 3 770 eur za štvorcový meter, zatiaľ čo pri novostavbách to bolo okolo 5 000 eur za meter štvorcový. Pre porovnanie, v Ríme stál štvorcový meter obytnej plochy približne 3 179 eur, čo ukazuje, aké vysoké sú ceny nehnuteľností v slovenskej metropole.
Vysoké ceny bývania tak môžu byť čoraz väčšou prekážkou najmä pre mladých ľudí a rodiny, ktoré si vlastné bývanie v hlavnom meste nemôžu dovoliť. Časť z nich preto hľadá dostupnejšie nehnuteľnosti v okolí Bratislavy alebo v iných regiónoch. Situáciu navyše ovplyvňujú aj stále pomerne vysoké úrokové sadzby hypoték, ktoré zvyšujú mesačné náklady na financovanie bývania.
Podľa rebríčka Cost of Living Index, ktorý zverejnila TA3 a ktorého dáta sú aktuálne k 30. januáru 2026, je najdrahším mestom východnej Európy Praha s hodnotou indexu 61,3. Na druhom mieste sa umiestnila Bratislava s indexom 56,8, nasledujú Varšava a Brno, ktoré zhodne dosiahli hodnotu 54,5. Piate miesto patrí Košiciam s indexom 53,5 a rebríček TOP miest východnej Európy uzatvára Budapešť s hodnotou 52,9. Podľa metodiky Numbeo má Bratislava vysoké hodnoty pri bežných položkách potravinového košíka, čo v spojení s obmedzenou ponukou bývania vytvára tlak na peňaženky obyvateľov.
Na vysokých životných nákladoch v Bratislave sa podieľajú najmä ceny potravín, tovarov a služieb. Podľa denníka Pravda Bratislava zažíva veľký turistický boom a čoraz viac návštevníkov smeruje namiesto historického centra k Dunaju a do modernej časti mesta. S rastúcim počtom turistov však pribúdajú aj problémy, najmä rast cien a komercionalizácia verejného priestoru. Moderné nábrežie sa postupne mení na drahšiu a luxusnejšiu lokalitu plnú reštaurácií, služieb a nadnárodných reťazcov, čo môže znižovať dostupnosť pre miestnych obyvateľov.
Turistický ruch síce prináša mestu peniaze a plné hotely, no zároveň môže spôsobovať, že niektoré služby a podniky sú čoraz drahšie. Denník pozorňuje aj na gentrifikáciu, pri ktorej sa verejný priestor prispôsobuje najmä turistom a solventnejšej klientele. Bratislava tak stojí pred otázkou, ako využiť rastúci turizmus a jeho ekonomické výhody bez toho, aby sa mesto stalo príliš drahým a stratilo svoju pôvodnú atmosféru.
