Už bezprostredne po vzniku vládnej koalície mu liberálne kruhy antikampaňou v médiách dali najavo, že je v nej skôr trpeným, ako vítaným partnerom. Okrem iného mu vyčítali spojenectvo s vlasteneckou európskou frakciou Hnutie pre Európu národov a slobody a francúzskym Národným zhromaždením Mariny Le Penovej. Koalíciu označuje za manželstvo z rozumu a hovorí, že prioritou je preňho splnenie predvolebných sľubov. V politike chce zotrvať ešte jedno volebné obdobie a potom odvzdať štafetu v hnutí svojmu nástupcovi. Predseda Národnej rady SR Boris Kollár.

Pár rokov dozadu ste boli obľúbenou celebritou, mnohých si získala vaša charitatívna činnosť. Za vstup do politiky však každý platí daň, do ktorej patrí aj nevyhnutná strata popularity u niektorých častí obyvateľstva. Neľutujete svoje rozhodutie stať sa politikom?

Neľutujem, aj keď v politike ide človek s kožou na trh. Niečo som získal a niečo stratil. Získal som napríklad obrovský prehľad ako funguje politický systém, vidím zblízka riadenie štátu, tvorbu zákonov, ako sa dajú meniť veci k lepšiemu, ale samozrejme, aj ako sa dajú veci pokaziť. Na druhej strane musíte byť stále v strehu – v kuse na vás útočia novinári, opozícia. Človeka to donúti nezakrnieť, neustále si študovať tú-ktorú problematiku, napríklad keď idete na televízne diskusie, človek musí byť pripravený. Musíte nasávať informácie ako špongia. Je to prospešné aj pre mentálnu kondíciu – je to ako lúštiť sudoku, aby ste nedostali Alzheimera. Keby som dnes iba podnikal, určite žijem voľnejším tempom. Všade mám svojich riaditeľov, systém je zabehnutý, nemám sa čoho obávať, médiá by maximálne zaujímalo, že ma videli s nejakou novou ženou… Ale v politike som stále pod opozičnou a mediálnou paľbou. Na jednej strane niekomu odpustia lety lietadlom, ale Kollárovi neodpustia, keď si vypýta od sestričky čaj. Pritom je to úplne bežná vec. Viete, ak nerazíte politiku ako mainstream, keď nevyznávate ľavicový progresivizmus, ktorý je veľmi škodlivý a šíri sa sem z Ameriky, tak ste persóna prakticky pripravená na odstrel. Ľavicovým progresívcom a liberálom však odpustia všetko.

Čo vás vlastne primälo vstúpiť do politiky?

Pravda je taká, že tridsať rokov pomáham ľuďom. Nikdy som to nerobil účelovo, nezaložil som Dobrého anjela a potom nekandidoval za prezidenta. Popri charite som videl, ako tu mnohé veci nefungujú a túžil som to zmeniť. Spočiatku som do politiky nechcel ísť. Nakoniec ma nahovorili Peter Pčolinský a Milan Krajniak, s ktorými som často diskutoval o stave spoločnosti. Uvedomili sme si, že ak chceme niečo zmeniť, nedá sa robiť na sociálnych sieťach – jedine aktívnou účasťou v politike. Ani tisíc hejterov a rôznych influencerov nepohne so štátom – ten sa mení tu,  v parlamente. Takže toto bol hlavný dôvod, prečo som sa rozhodol ísť do politiky.

Jedno volebné obdobie ste prežili v opozičných laviciach, teraz vo vláde. Kde ste sa cítili komfortnejšie?

Byť v opozícii, je samozrejme, komfortnejšie, pohodlnejšie. Ale nemôžete takmer nič zmeniť. V opozícii môžete vládnuce strany jedine dotlačiť, ja tomu hovorím, chvostom vrtieť psom. Skrátka, ste otravní ako osa, furt picháte, že už aj toho veľkého vola pohne. To sa nám občas podarilo. Smeráci v minulosti museli niektoré naše návrhy zákonov pustiť, alebo si osvojiť, alebo ich trochu prerobiť, a tváriť sa, že sú ich. To je v poriadku, nám išlo o vec. To znamená, že sme podporovali každý rozumný návrh zákona. Bolo nám jedno, či to bolo od Kotlebu, SNS, Smeru alebo Mostu. V minulom volebnom období sme podporili 70 až 80 percent vládnych zákonov. Samozrejme, nie také, ktorými chceli dosiahnuť výhody pre svojich oligarchov.

Dnes ste v úplne inej situácii. Darí sa vám napĺňať váš vládny program?

To je pre nás prvoradé. Pripravili nový stavebný zákon, ktorý tridsať rokov nik nenovelizoval. Jednou zo zmien bude, že si budete môcť do 30 dní vedieť vybaviť stavebné povolenie na dom. A do 50 dní na fabriku. Podarilo sa nám napraviť nespravodlivosť pri matkách ročníkov ročníkov narodenia 1957 – 1963, ktorým minulá vláda neuznala skorší odchod do dôchodku. My sme ich odškodnili, tento štát to stálo 500 miliónov. Ale urobili sme to pre ne. Podarilo sa nám zrušiť doplatky za lieky pre deti do šesť rokov. Od 1. januára budúceho roka to bude aj pre dôchodcov pre ZŤP. Dosiahli sme, že exekútori nemôžu brať pri exekúciách ľuďom toľko, čo predtým – napríklad žene, ktorá ktorá má 500 eur čistého a dve deti, smú z toho, čo jej brali doteraz, vziať už len len 25 percent. Keď jej strhávali stovku, po novom jej môžu už len 25 eur. Pri tisícke to pre tých ľudí predstavuje navyše nejakých 400 – 500 eur. To je vážna pomoc, ale to nie je všetko. Chceme dosiahnuť aj exekučnú amnestiu, stále na nej trváme, ale vidíte… Keď sa ozvem proti tomu, že chcú rušiť nemocnice a súdy, automaticky nám začali blokovať výstavbu nájomných bytov, ktorú sme rok a pol pripravovali. Ale budeme bojovať ďalej. Žiaľ, takéto veci sa dejú v každej koalícii.

Médiá často nereflektujú veci, ktoré sa vám podarilo presadiť…

Nie je záujem.

Prečo?

Prekážame. Moja osoba aj Sme rodina. Videli ste, čo sa dialo hneď po vzniku koalície, čo s nami robili médiá. To bola jasná frustrácia ľavicového progresivizmu, tých, čo sa napriek tomu, že boli favorizovaní a mediálne zvýhodňovaní, nedostali do parlamentu. Hovorím o PS/Spolu. A samozrejme, všetky tie ich médiá SME, Aktuality a Denník N. Boli zúfalí a snažili sa to rozbiť. Hneď na začiatku. Ale ustáli sme to.

Niekedy sa zdá, akoby ste do tejto koalície ani nepatrili. Uhol pohľadu na niektoré veci máte s vašimi partnermi často diametrálne odlišné…

Pozrite sa, koalíciu si nevyberáte. To je vždy manželstvo z rozumu, nie z lásky.

Je nepopierateľné, že máte výsledky, ale ste súčasťou koalície, ktorá je extrémne nepopulárna. Podľa prieskumov verejnej mienky je terajšia vláda jednou z najneobľúbenejších v histórii. Neuškodila vám a vášmu hnutiu účasť v tejto koaličnej zostave?

Každá koalícia by bola extrémne nepopulárna, keby bola v súčasnej situácii. Nešiel som do politiky preto, aby som z nej vyšiel ako slávny, oslavovaný človek, ktorého budú poklepkávať po pleci. Mne stačí, keď splním to, čo som sľúbil. A okrem toho nemám problém ísť medzi ľudí. Pokojne sa poprechádzam po Auparku, podávam si s okoloidúcimi ruky, rozprávam sa s nimi.

Niektorí koaliční politici by si to bez ochranky nemohli dovoliť…

Je to tak. Ja sa však snažím tú politiku robiť pre ľudí, nie proti ľuďom. To je veľmi dôležité.

Vráťme sa ešte k tým nájomným bytom. Bol to jeden z vašich hlavných predvolebných sľubov. Bude stačiť prijatie zákona na to, aby sa byty začali reálne stavať?

Ako som už povedal, zákon máme pripravený a napriek prekážkam zo strany našich partnerov ho presadíme. Po jeho schválení sa môže spustiť výstavba bytov. Potom to však už nebude v réžii štátu, keďže je tam zadanie, že to nesmie stáť štátny rozpočet ani korunu. Trh na prijatý zákon určite zareaguje. Vicepremiér Holý už rokoval s finančnými skupinami, bankami, oni sú pripravení takpovediac na štartovacej čiare a čakajú na výstrel. Je to pre nich výhodná investícia, preto sa o výstavbu bytov neobávam.

Je to založené na podobnom princípe, ako PPP projekty?

Je to na taký štýl… Predstavte si, že ste veľký investor, alebo že ste zahraničný dôchodkový fond, a máte tzv. dlhé peniaze. Radi do výstavby investujete, pretože sa vám to zhodnotí a v hodnote tých bytov máte garanciu, ktorá minimalizuje podnikateľské riziko. Investujete jednu miliardu, postavíte desaťtisíc bytov, dáte to do správy štátnej firme, ktorá tam vám “dodá” nájomníkov, a vy máte z toho ročne 3 percentá. Istina je úžasná, lebo všetky tie byty sú na vás napísané. Samozrejme, investori budú mať garantované, že ľudia budú platiť nájomné. Ale my zasa budeme mať právo určovať nízku cenu nájomného bývania. O to vlastne ide, aby ľudia v porovnaní s komerčnými cenami bývali lacno, aby platili menej minimálne o 30 – 40 percent. To znamená, že tých ľudí tam ten štát umiestni, a bude im garantovať, že tam môžu v spokojnosti bývať 10, 20 i 30 rokov, koľko chcú. Výnos je napočítaný tak, že pri troch percentách ročne môžu mať ľudia v Bratislave mesačný nájom 350 – 380 eur, čo je dnes nemysliteľné. A pre investora je to dobre uložená investícia.

Máte predstavu, že koľko bytov a v akom čase sa dá takto postaviť?

Po tom, ako začne platiť zákon, sa v Bratislave a okolí spustí okamžitá výstavba 10 000 a v druhej etape od 25- do 30-tisíc bytov. V Bratislave, v širšom okolí – teda je to ešte Bratislava, a síce na konci Bratislavy, ale okamžite sa spustí. Prvá etapa by mohla byť hotová byť o dva až dva a pol roka.

Môže to takto ďalej fungovať aj desiatky rokov?

Áno. Našim odchodom z vlády to neskončí. Skrátka, zákonom zavedieme systém a ďalej to už bude riešiť trh. Ľudia budú bývať v lacných bytoch.

Súčasne s vašim nástupom k vládnemu kormidlu sa stalo niečo, s čím ste nerátali – začala sa pandémia…

Celý svet sa zabrzdil a prinieslo to so sebou veci vyvolávajúce negatívne reakcie obyvateľstva. Ľudia sú nahnevaní, frustrovaní, a samozrejme, vždy za všetko môže vláda. Aj za zlé počasie. To je pochopiteľné. Teraz sa nesťažujem, len hovorím, že musíme riešiť problémy, ktoré vlády pred nami riešiť nemuseli. Popri zdravotných sú najhoršie ekonomické problémy. Musíme riešiť pomoc podnikateľom, formu pomoci, ako to vyplatiť čo najrýchlejšie.

Táto pomoc je však často predmetom kritiky ľudí aj opozície, že je nedostatočná…

Viete, ľuďom môžete dať čokoľvek, nikdy to nebude dostatočné. Príde za vami vaše dieťa a povie, že chce nový tablet. No ale keď je vaša výplata napríklad tisíc eur a tablet stojí dajme tomu tisícdvesto, tak mu ho nemôžete kúpiť, lebo na to nemáte. To znamená, že aj štát na niečo má a na niečo nemá. To si treba uvedomiť.

Ale poznám prípady podnikateľov v gastre a cestovnom ruchu, ktorí sú naozaj zúfalí, krútia sa v začarovanom kruhu finančnej mizérie po protipandemických opatreniach…

Viem, o čom hovoríte. Ja tiež podnikám v cestovnom ruchu. Mám reštaurácie, bufety, lyžiarske vleky. Mali sme ťažký rok, všetko nám zavreli, pomoc prakticky nijaká. Dostali sme pár drobných. Keby som nemal iné podnikanie, ktoré je ziskové a ktoré ho vyslovene potiahlo – médiá, kde sme boli vysoko ziskoví a mohli sme sanovať druhý podnik, skrachoval by som. Vlastne by som tie Donovaly musel zavrieť. Neprežil by som.

Čiže aj na základe svojej podnikateľskej skúsenosti potvrdzujete, že pomoc je nedostatočná…

Je možná len do tej miery, ako je možné rozdávať. Vyplatili sme vyše dve miliardy pomoci v rámci kurzarbeitu. Naozaj sme podržali tých zamestnancov. Dostal vyše 80 percent každý podnikateľ, ktorý o to požiadal. Nikto nemôže povedať, že táto pomoc neprišla. Dostali aj veľké automobilky, aj strední a malí podnikatelia, dostali to úplne všetci. Takže v tomto bola tá pomoc dostatočná aj rýchla. Čo sa týka podpory podnikateľského sektoru, Richard Sulík u Igora Matoviča toho asi veľa nevybaví, veď to vieme. Nám sa podarilo urobiť ešte akú-takú pomoc pre cestovný ruch a gastro cez ministerstvo dopravy. Keď bola vládna kríza, každý mal nejaké personálne požiadavky. Sulík chcel, aby odstúpil Krajči a Matovič. Tamten chcel, aby odstúpil henten. No a naše požiadavky, ak má koalícia pokračovať ďalej, boli, aby sme rozdali ľuďom respirátory, aby sme dali jednorazovú pomoc matkám s deťmi po druhej vlne, mali sme požiadavku, aby sa dalo 150 miliónov do fondu pre gastro a cestovný ruch. Musím povedať, že tých 150 miliónov sme dostali a všetko sa vyplatilo. V októbri sa nám podarilo presadiť jednorazový detský prídavok na dieťa do 18 rokov. To stálo štát 80 až 100 miliónov. Tie respirátory sa nám nepodarili, ale riešime to aspoň tak, že sme ako politický subjekt nakúpili 500-tisíc respirátorov a chodíme teraz po domovoch sociálnych služieb, kde sú starší ľudia a najviac to potrebujú. A to budeme robiť až do Vianoc.

V súvislosti s prideľovaním štátnych dotácií z pandemickej prvej pomoci sme boli svedkami kauzy, keď malo na zahraničných účtoch schránkových firiem “pristáť” až 24 miliónov eur. V tejto súvislosti čelil výzvam na odstúpenie minister Milan Krajniak, keďže opozícia a médiá tvrdili, že išlo o kolosálnu krádež. Vy osobne ste ho obhajovali tvrdením, že je to obyčajné ľudské zlyhanie v snahe čo najskôr rozdeliť pomoc pre firmy. Aj keď podľa vás nemal minister Krajniak priamu zodpovednosť za škandál, nemal odstúpiť v rámci politickej zodpovednosti, keďže sa to udialo v jeho rezorte?

Prípad vyšetruje NAKA na základe iniciatívy pána ministra. Už 20. augusta sa na to prišlo. Okamžite to bolo nahlásené ministrovi vnútra a spustilo sa trestné stíhanie. NAKA nás požiadala, aby sa to nemedializovalo, lebo chceli ženy, ktoré platby vybavovali, ešte nachytať na ďalších veciach. Takže sme museli byť o tom mesiac ticho, ale vyšetrovalo sa to. Ale keď už mala NAKA dôkazy zabezpečené, vydali sme tlačovú správu v TASR. Až na základe tejto správy sa “zobudilo” Investigatívne centrum Jána Kuciaka. Vyžiadalo si od ministerstva nejaké podklady a potom to bombasticky zverejnili, akoby na to prišli oni. Za zákon, na základe ktorého sa peniaze z pandemickej pomoci rozdávali, zahlasovala celá koalícia a celá opozícia. Jednohlasne. A opozícia kričala, že tá pomoc musí byť rýchla. V jednom mesiaci sme museli vyplatiť päť miliónov platieb. Viete si predstaviť, čo je to päť miliónov platieb? Skúste si predstaviť, koľko by trvalo iba jednoduché prečítanie zoznamu piatich miliónov platieb, nie to ich ešte spracovať, prijať, vyhodnotiť a uhradiť… To len aby ste si vedeli predstaviť ten obrovský rozsah. A nerobilo sa to elektronicky, keďže elektronický systém nefunguje. Naši predchodcovia vo vláde totiž nakúpili digitálny systém spracovania platieb za jednu miliardu, ale ten, div sa svete, nefunguje… To znamená, že praovníčky to na tých ÚPSVaR-och to robili ručne. Každý mesiac išlo tých päť miliónov platieb a keby sa pri tom robila maximálna kontrola, tak budeme pomoc vyplácať 3 – 4 roky. Ale podnikatelia ju potrebovali hneď, lebo mali zavreté obchody, firmy, prevádzky a museli ešte v ten ten mesiac vyplatiť ľuďom výplatu. Každý musí napísať čestné vyhlásenie, že údaje, ktoré uviedol, sú pravdivé a každý vedel, že ex post sa budú robiť kontroly. A, samozrejme, kto oklame, spácha trestný čin a pôjde na veľa rokov do basy. Každý sa môže rozhodnúť slobodne. No a pri kontrole sa zistilo, že nejaké štyri ženy sa rozhodli, že tento štát okradnú. Takže ja tvrdím, že Milan Krajniak nemá dôvod, aby odstúpil. Veď sa to ani neudialo na jeho ministerstve, ale na ÚPSVaR, ktorý má svojho svojho generálneho riaditeľa. Ani ministerka Kolíková neodstúpila, keď sa vyvodzovala zodpovednosť za smrť pána generála Lučanského. Išiel dole generálny riaditeľ ZVJS, čo bolo úplne v poriadku.

Keď ste už spomenuli Národnú kriminálnu agentúru, mohli by ste sa vyjadriť k tomu, čo sa v posledných mesiacoch deje okolo súdnictva, politického ovládania polície, zneužívania NAKA a špeciálnej prokuratúry, kolúznych väzieb, stíhania opozičných predstaviteľov a podobne? Ide zjavne o politický revanš proti opozícii, ale zdá sa, že aj o vybavovanie sú účtov v polícii a bezpečnostných zložkách…

Niektorí svedkovia sa vo väzbe už aj priznali k zmanipulovaným výpovediam a boli za to odsúdení. To je fakt. Treba však povedať, že tí vyšetrovatelia robia dobré veci, lebo naháňajú bývalých smeráckych nominantov, ktorí sa koniec-koncov aj popriznávali, a povedali: Áno, ja som dal tomu 200-tisíc, tomu 500-tisíc, tam tomu 300-tisíc, tu som zobral zákazku za 50 miliónov, za 100 miliónov. Popriznávali sa. To znamená, že to boli lumpi, čo tento štát rozkrádali. Ja hovorím, že toto treba vyšetrovať. A slúži ku cti vyšetrovateľom, že to robia. Ale jedným dychom dodávam, že to musia robiť zákonným spôsobom. Nesmú si robiť skratky, zneužívať kajúcnikov a manipulovať výpovede. Očista spoločnosti sa musí diať zákonným spôsobom. To je celé.

A čo hovoríte na kauzu odpočúvania opozičných predstaviteľov na chate?

To, čo sme počuli na nahrávkach nám len potvrdilo, že ten Smer je jedna banda. Rozumiete ma? To je organizovaná skupina, ktorá sa tam nevyberaným spôsobom bavila. Ale na druhej strane hovorím, že samotné odpočúvanie je jedno veľké svinstvo, keďže oklamali sudcu a tvárili sa, že idú po pytliakoch, a pritom tam chceli odpočúvať Roberta Fica. A za únik nahrávky z chaty do médií by ten policajt, ktorý to pustil, mal ísť sedieť na desať rokov. A garantujem vám, že keď zavrieme prvého policajta, ktorý takto vynáša novinárom, ten druhý si už dá veľký pozor. Treba to urobiť.

Momentálne Slovensko žije najmä témami spojenými s pandémiou a očkovaním proti covidu. Slováci sa nehrnú na očkovanie tak, ako by si to súčasná vláda predstavovala. Našťastie, nie sme ešte tak ďaleko ako niektoré krajiny, kde už praktizujú povinné očkovanie niektorých skupín obyvateľstva. Hoci premiér Heger, ministerka spravodlivosti Kolíková či poslanec Šeliga už naznačili možnosť zaviesť povinné očkovanie aj na Slovensku…

Ja som za očkovanie, sám som sa dal očkovať. Moje deti sa dali očkovať. Mama je zaočkovaná. A každého vyzývam, aby tak urobil, lebo som presvedčený, že je to správna cesta. Rovnako však hovorím, že je veľmi dôležité, aby sme my ako politici zachovali slobodu tých ľudí, ktorí to z akejkoľvek príčiny odmietajú. Aby mali právo sami sa rozhodnúť. A už vôbec nemôžeme prijať také zákony, čo by ľudí rozdeľovali na dve kategórie – zaočkovaných, čiže privilegovaných, a nezaočkovaných ako občanov druhej kategórie. Toto nesmieme dopustiť. Niekto môže mať zdravotné problémy a preto nemôže absolvovať očkovanie, iný len obyčajný ľudský strach. Alebo nedôveruje vakcíne. Toto všetko treba rešpektovať. Pre mňa je veľmi dôležitá vec, aby sloboda jednotlivca bola zachovaná. Aby ho štát nejakými zákonmi netlačil niekam, kde nechce byť.

Lenže dnes už je u nás realitou nepriamy nátlak na ľudí, aby sa dali zaočkovať…

Pozrite sa, nepriamy tlak mi neprekáža. Neprekáža mi, keď zamestnávateľ povie, že do práce môžu nastúpiť iba zaočkovaní.

To je podľa vás v súlade s platnými zákonmi, s ľudskými právami, s ústavou?

Áno, teraz je. Zoberte si, že v princípe sa takto správa celý svet. A dokonca niektoré štáty majú oveľa tvrdšie opatrenia. Dokonca aj v Rusku sú niektoré zamestnania zaradené do režimu povinného očkovania. My sme tu ešte veľmi demokratickí oproti Rusku a niektorým západným štátom.

Je neprehliadnuteľné, že ako jeden z mála predstaviteľov koalície si pravidelne pripomínate výročia súvisiace so slovenskou históriou a vyslovene proslovenské témy. Chcete sa viac sústreďovať na pronárodných voličov?

Ale veď to je prirodzené, uctievať si udalosti a predstaviteľov našej národnej histórie. Mám v tomto smere výborného poradcu Tona Hrnka, s ktorým sa mi dobre spolupracuje.

Vo funkcii predsedu parlamentu ste sa niekoľkokrát vyjadrili o potrebe vyváženej zahraničnej politiky Slovenskej republiky – to znamená budovania korektných vzťahov na “všetky svetové strany”. Ako v tejto súvislosti vnímate pokračujúce protiruské sankcie, na ktorých sa podieľa aj SR a ktoré určite nepomáhajú zlepšovať dobré vzťahy s Ruskou federáciou? V pozadí sú geopolitické a ekonomické záujmy západných veľmocí a konkurenčný boj. Slovensko sankcie však rešpektuje a mlčky znáša ich dôsledky…

Pozrite sa, treba si uvedomiť, kde sme. Nie sme v nejakom bloku postsovietskych republík, sme členmi Európskej únie. Sme tiež v NATO a tým pádom je samozrejmé, že náš partner v rámci tohto paktu je USA, a nie Rusko. To je pochopiteľné. Bola by však chyba, keby sme sa na Rusko pozerali ako na nepriateľa. Ja si nemyslím, že Rusko je pre nás hrozbou – skôr by som povedal, že reálne hrozby sú úplne iné. To je teraz rozkývaný arabský svet. A veľký ekonomický problém už v najbližšej budúcnosti pre nás bude Čína. Myslím si, že Rusko by malo byť našim dobrý obchodným partnerom mali by sme sa snažiť mať z neho dobrého suseda. A profitovať na tom. Protiruské sankcie poškodzujú obidve strany a nič neriešia. U nás sme vinou sankcií museli pozatvárať podniky. Napríklad Vagónka zavrela, ktorá vyrábala vagóny pre Rusko. Skrátka zavreli. Koniec. Ľudia prišli o robotu. Pritom Mercedes aj napriek sankciám otvoril v Rusku fabriku. A Nemecko s Ruskom dokončili Nord Stream 2, s tým nemajú problém. Ale Slovensko musí sankcie bez výnimky dodržiavať. Je to sprosté farizejstvo. Bohužiaľ, vždy väčší pes vydžube s tým menším. Sme len päť miliónová krajina, nemáme silu to zmeniť. Preto musíme zostať silne zomknutí vo V4, ktorá má väčší hlas, aby s nami tak nezametali, ako to veľakrát robia.

Kde vidíte hnutie Sme rodina po ďalších parlamentných voľbách? Ak vo vláde, vedeli by ste si predstaviť pôsobenie hnutia v inej koaličnej zostave?

Budeme robiť všetko pre to, aby sme sa v prvom rade my dostali do parlamentu. A už dnes porcovať sviňu to, ktorá ešte behá po lese, to by bolo veľmi pyšné a pýcha predchádza pád. Takže ja toto nebudem robiť.

Vy osobne vidíte svoje miesto v politike aj v nasledujúcich rokoch?

Mám 56 rokov. Keď vydrží táto vláda celé volebné obdobie, budem mať 59. Priznám sa, že ešte raz by som chcel dostať hnutie Sme rodina do parlamentu. Na štyri roky. Tým pádom by som mal v politike končiť ako 63-ročný človek, ktorý môže pokojne odísť do dôchodku.

Takže máte v politike ešte dosť plánov…

Ešte áno. Ale budem rád, keď sa potom niekto nájde, kto by to prebral po mne a mohol by ťahať Sme rodinu ďalej. Potom sa veľmi rád vrátim k svojmu pohodlnému spôsobu života. Mám stále ešte malé deti, takže by som bol rád, keby som sa mohol venovať im.

Mali ste vážnu nehodu, no nakoniec ste sa z toho dostali. Už cítite dobre?

Mám trvalé následky. Jednu z dvoch tepien, ktoré idú do mozgu, vyživujú krvou mozog a okysličujú ho, mám úplne zlikvidovanú. Teraz ide krv len cez jednu. Ďalej nemám na sto percent ohybný  krk, som na nejakých 65 percent pôvodnej pohyblivosti. Samozrejme mám bolesti, musím chodiť na rehabilitácie a asi až do konca života budem musieť s tým krkom niečo robiť a rehabilitovať. Ale nechcem sa sťažovať. Hlavne, že žijem. 24. október je môj druhý dátum narodenia. Teraz som tu už, ako by som to povedal, z vôle niekoho iného, nie z mojej…

Keď človek prežije vážnu nehodu a jeho čas sa na isté obdobie ”zastaví”, má čas premýšľať o svojom doterajšom i budúcom pôsobení. Prinútila vás autonehoda rozmýšľať, čo by ste zmenili vo svojom súkromnom i profesionálnom živote?

Mal by som zmeniť šialené životné tempo. Je to vážna vec, keď sa takéto niečo stane. Veď ja som sa vlastne zadusil, už som odišiel. Z toho auta ma vytiahli, keď som už nedýchal, mal som saturáciu krvi kyslíkom 43. Človek má normálne saturáciu okolo 98 – 99. Pri 90 vám dávajú v nemocnici kyslík, a keď ste na 80, dávajú vám pľúcnu ventiláciu. Mal som 43 a bol som v kóme. Od nehody sa poďakujem za každý deň, ktorý som mohol prežiť navyše. Viac si vážim život, viac si vážim, že sa stále môžem pozerať na svoje deti.

Váš mediálny midž “multiotecka” niektorým ľuďom prekáža, iným je sympatický. V slovenskej spoločnosti, ktorá je v týchto otázkach väčšmi konzervatívna, to nie je bežné…

Voľakedy žena bola ochotná porodiť aj desať a viac detí. Dnes by som už asi takú nenašiel. Keby som jej povedal, vieš čo, vezmeme sa a desať detí ti urobím, tak to by ma asi hnala…Takže ja som to vyriešil týmto spôsobom.

Čelíte kvôli tomu všelijakým predsudkom. Ako sa s tým vysporadúvate?

Keď sa spýtate všeobecne matiek alebo žien na Slovensku, väčšinou s tým problém nemajú, lebo vidia, že sa o všetky deti starám rovnako a dobre. Mnohé ženy v živote narážajú na to, že majú jedného muža a ten sa na nich a na deti vykašľal – neplatí im výživné, tie matky im nemajú z čoho nakúpiť jedlo, oblečenie, majú obrovské problémy. No a vtedy si povedia: Ježiš, keby som mala takého Kollára! Rozumiete ma? Hlavne tí chlapi, ktorí sa nevedia alebo nechcú postarať o vlastné deti, prípadne si nájdu novú milenku a odídu od ženy, nechajú ju s deťmi napospas osudu, takí často moralizujú, čo je ten Kollár zač. Tak nech si najprv každý zametie pred vlastným prahom…

Aký je to pocit mať toľko detí?

Úžasný.

Médiami prebehla správa, že onedlho budete opäť oteckom…

Nie, nijaké dvanáste dieťa nečakám. To niekto začal šíriť bludy.

Stíhate sa popri vašich povinnostiach venovať všetkým svojim deťom, sledovať ich záujmy a životy?

V tomto mám, priznám sa, veľký deficit. Väčšinou to robia tak, že oni musia chodiť za mnou. Robíme veľké rodinné stretnutia. Aj u pápeža sme boli všetci. Dostali sme na to vopred povolenie z Vatikánu, Svätý Otec vedel, že prídem s mojimi deckami. Bolo to úžasné. Veľa rozprával o štvrtom Božom prikázaní, o tom, že si treba ctiť matku i otca. Doslova povedal: Naši rodičia, to sú naše korene.

Ste úspešný človek, mnohé sa vám v živote podarilo. Máte v profesionálnej sfére niečo, čo ste ešte nestihli?

Musím povedať, že som si splnil všetky svoje sny – detské, aj podnikateľské. Ešte potrebujem asi desať rokov pracovať, aby som naplnil aj tie posledné podnikateľské vízie. Na Donovaloch by som chcel vybudovať veľký letný program, lebo tá klíma sa naozaj mení. Potrebujeme teda stredisko pripraviť na klimatické zmeny. Keď ho raz zdedia moje deti, už asi nebude gro lyžovačka, ale bude to skôr pohyb v prírode a letné aktivity. Chcel by som tiež dať postaviť vyhliadkovú vežu, podobnú tej na Bachledke alebo v Bojniciach. A čo sa týka zimnej sezóny, budeme musieť zvýšiť kapacitu snehových diel: teraz máme 20 a budeme ich musieť mať až 100. Plány mám aj v mediálnej oblasti. K Fun rádiu sme nedávno pribrali Rádio Vlna. Takže sme sa rozšírili a stabilizovali, aby sme vedeli ustáť konkurenciu rádia Expres, ktoré kúpilo Europu 2 a Jemné melódie. Môžeme tak byť veľmi silnou dvojkou na trhu. Takže vidíte, že na budúcnosť myslím tak v súkromnom živote a v politike, ako aj v podnikaní…

Pavel Kapusta