V programovom vyhlásení vlády SR na roky 2023-2027 (PVV) v časti Zahraničná a Európska politika sa uvádza toto:

„Vláda so znepokojením vníma pokusy postaviť medzi Západom a Východom novú železnú oponu. Slovenská republika mieni suverénne, v kontexte členstva v Európskej únii a NATO, pokračovať v zahraničnej politike na všetky štyri svetové strany. Berúc do úvahy presun geopolitického a ekonomického ťažiska do indo-pacifického regiónu vláda prehĺbi a výrazne posilní diplomatické a ekonomické aktivity v tejto oblasti. Dôraz bude venovať krajinám globálneho juhu a osobitne oblastiam s tradičnými politickými a ekonomickými väzbami na Slovensko.”

Minister Blanár využil príležitosť a v súlade s PVV absolvoval viacero dôležitých bilaterálnych rokovaní so zahraničnými partnermi. Takto sa stretol okrem iného s ministrom zahraničných vecí hostiteľskej krajiny Hakanom Fidanom, reprezentantmi z Moldavska, Bosny a Hercegoviny, Srbska. A na žiadosť ruskej strany sa stretol aj s ministrom zahraničných vecí Sergejom Lavrovom.

Ruskému šéfovi diplomacie tlmočil pozíciu vlády SR postavenej na rešpektovaní základných princípov medzinárodného práva, ako je územná celistvosť a suverenita členských krajín, ukotvených v Charte OSN. Apeloval na čo najskoršie obnovenie mierových rokovaní medzi stranami konfliktu a ukončenie bojov.

Zdôraznil, že „to, čo sa stalo na Ukrajine, sa nikdy nemalo stať“. Blanár dodal, že SR je proti vytváraniu akejkoľvek železnej opony medzi Ruskom a Európskou úniou. „Musia sa hľadať také riešenia, ktoré budú garantovať bezpečnosť a mier“.

Nakoniec ubezpečil Lavrova, že Slovensko na Ukrajinu žiadneho slovenského vojaka nepošle.

Naproti tomu Sergej Lavrov vyjadril vďaku za pozvanie, ktoré Robert Fico adresoval potomkom účastníkov Slovenského národného povstania na oslavy 80. výročia tejto udalosti v auguste 2024. Že to Vladimír Putin označil za humánne gesto, ktoré si v Rusku veľmi vážia. A prejavil potešenie so zámerom obnoviť medziparlamentné vzťahy, pre ktoré boli obe komory ruskej dumy vždy otvorené.

Lavrov absolvoval bilaterálne stretnutia s kráľom Eswatini Mswatim III. a ministrami zahraničných vecí Turecka, Kazachstanu, Kirgizska, Uzbekistanu, Tadžikistanu, Srbska, Maďarska a Slovenska.

Práve stretnutia Juraja Blanára a Petra Szijjárta s Lavrovom v deň pohrebu Alexeja Navaľného zdvihla zo stoličky Donalda Tuska. Ani našu opozíciu nenechala spať. A to, že prebrali jej komentáre červené denníčky, očakával asi každý. S reakciou nelenila ani prezidentka a polievočku si prihrial aj prezidentský kandidát opozície Ivan Korčok. Nezabudol upozorniť na to, že jeho schôdzky s ministrom Lavrovom boli úplne iné ako bola tá Blanárova.

To, že je pohoršený Tusk je pochopiteľné. V jeho mieri pre Európu Rusko nefiguruje. Poľsko prehlbuje „mierové“ spojenectvá so severom Európy. Jeho cieľom je vytvoriť silnú rusofóbnu alianciu s pobaltskými krajinami, ktorú by malo doplniť Švédsko, Fínsko, Nórsko. Počíta aj s Dánskom a Veľkou Britániou. Práve nové členské krajiny NATO hostia vojenské cvičenie NATO „Nordic Response 2024“, ktoré je súčasťou najväčšieho cvičenia NATO od skončenia druhej svetovej vojny „SteadFast Defender“. Cieľom oboch cvičení je demonštrovať odhodlanie postaviť sa ruskej agresii na Ukrajine.

Skutočnosť, že Blanára kritizuje za stretnutie s Lavrovom opozícia v kontexte s tézami PVV pôsobí komicky. Naopak, opoziční politici presadzujú týmto krikom svoj volebný program, ktorý vyhlasujú za záujem Slovenskej republiky.

Blanár nerobil v Turecku tým, že prijal pozvanie na stretnutie od ruského diplomata, nič iné len napĺňal mandát, ktorý Smer získal v parlamentných voľbách od svojich voličov. Nezrádzal v Antályi našu zahraničnopolitickú orientáciu, nebratal sa s Ruskom, nenadbiehal diktátorským režimom. Stretnutie nebolo nepriateľským gestom voči našim spojencom, krokom proti politike mieru. Veď EÚ do ktorej sme v roku 2004 vstupovali bola mierovým projektom.

Faktom je, že Ficov kabinet nepokračuje v politike poklonkujúcej západu a prehlbujúcej nenávisti k Rusku, lebo si uvedomuje, že bezpečnosť v Európe je možné dosiahnuť len v spolupráci s Ruskom. Pred stretnutím s Lavrovom absolvoval Blanár pre Slovensko užitočnú diplomatickú misiu v Indii. A v čase Blanára v Antályi utužoval za Atlantikom vzťahy s našim kľúčovým západným spojencom USA minister obrany Kaliňák. Oficiálne na pôde zbrojárskeho giganta Lockheed Martin v americkom Greenville preberal prvé dve stíhačky F-16.

Vnímavému pozorovateľovi z toho nemôže vyjsť nič iné len suverénna zahraničná politika slovenskej vlády na všetky 4 svetové strany. Navyše, ak chce byť Slovensko ambasádorom mieru v Rusko – Ukrajinskom konflikte, je nevyhnutné, aby počúvalo obe strany konfliktu. Takže čo iné ako paľba slepými nábojmi sú hlasy opozície, že Slovensko stretnutím s diplomatom Ruska otáča smerovanie našej zahraničnej politiky?

Prečítajte si tiež:

• Juraj Blanár prelomil mlčanie. Vyjadril sa k stretnutiu so Sergejom Lavrovom
• Toto sú bláboly nesvojprávnych figúrok