Zástupcom televízií povedal, že namiesto toho, aby odsúdili rozhodnutie Trumpa, mali by presvedčiť svojich divákov, aby ho prijali. Dodal, že Palestínčania, by sa mali uspokojiť s mestom Ramallah na Západnom brehu, v ktorom v súčasnosti sídli Palestínska samospráva.
“Čím sa skutočne líši Jeruzalem od Ramalláhu?” hovorí Kholi opakovane na štyroch zvukových záznamoch telefonických rozhovorov, ktorými disponuje denník The New York Times.
“Presne tak,” súhlasil jeden moderátor, Azmi Megahed, ktorý tiež potvrdil pravosť záznamu.
Po celé desaťročia silné arabské štáty ako Egypt a Saudská Arábia verejne kritizovali izraelské zaobchádzanie s Palestínčanmi, zatiaľ čo potichu súhlasili s pokračovaním okupovania územia, ktoré Palestínčania vyhlasujú za svoju vlasť.
Teraz však de facto spoločný postup proti spoločným nepriateľom, ako sú Irán, hnutie Moslimské bratstvo, Islamský štát spájajú arabských lídrov do čoraz užšej spolupráce s ich nepriateľom, Izraelom.
Rozhodnutie Trumpa spochybnilo desaťročia snáh USA o mierové riešenie izraelsko-palestínskeho konfliktu a zahatalo dlhoročné snahy arabov, aby Východný Jeruzalem bol hlavným mestom palestínskeho štátu. Vyhlásenie Trumpa tiež vyvolalo obavy z násilných reakcií na Blízkom východe.
Egyptské štátne médiá oznámili, že prezident Abdel Fattah el-Sisi osobne protestoval proti kroku Trumpa. Egyptskí náboženskí vodcovia blízki vláde sa odmietli stretnúť s viceprezidentom Mikeom Penceom a Egypt predložil rezolúciu Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov, ktorá požaduje zrušenie rozhodnutia prezidenta Trumpa.
Kráľ Saudskej Arábie Salman, pravdepodobne najvplyvnejší arabský líder, tiež verejne odsúdil rozhodnutie Trumpa.
Krátko na to však kráľovstvo ticho naznačilo súhlas s uznaním Jeruzalema za hlavné mesto židovského štátu. Pár dní pred oznámením Trumpa saudský korunný princ Mohammed bin Salman súkromne vyzval palestínskeho prezidenta Mahmúda Abbása, aby prijal víziu štátnosti bez toho aby bral do úvahy požiadavky Palestínčanov na vyhlásenie východného Jeruzalema za ich hlavné mesto. Saudská Arábia tieto správy oficiálne poprela.
Avšak, viacero príspevkov v štátnych a pro-vládnych spravodajských médiách v arabskom svete o otázke Jeruzalema bolo dosť vlažných. Takáto reakcia by bola celkom nepredstaviteľná pred desiatimi rokmi, a ešte viac v období medzi rokmi 1948 a 1973, kedy Egypt a jeho arabskí spojenci bojovali proti Izraelu.
Shibley Telhami, z Univerzity v Maryland nazval prijatie rozhodnutia arabskými štátmi za “transformačné”. “Nemyslím si, že by sa to takto odohralo pred desiatimi rokmi, pretože arabskí lídri by jasne povedali, že sa s tým nezmieria,” vysvetlil.
Podľa denníka The New York Times preto teraz medzi Palestínčanmi začína silnieť presvedčenie, že riešenie blízkovýchodného konfliktu v podobe dvoch štátov je už mŕtve.