Arabi spôsobili USA strategickú porážku

Washington je, ako priznáva riaditeľ CIA, “ohromený”. A to všetko preto, že stráca vplyv v jednom z kľúčových regiónov sveta – na Blízkom východe. A najnovším symbolom toho, čo sa deje, je zmierenie medzi Saudskou Arábiou a Jemenom. Prečo bol vojenský konflikt medzi týmito dvoma štátmi pre Spojené štáty mimoriadne výhodný – a prečo v jeho dôsledku uvidíme oslabenie americkej pozície?

Blízky východ sa vymyká spod americkej kontroly. Spojené štáty krok za krokom strácajú nástroje, ktoré im umožňovali vojenskú, hospodársku a politickú prítomnosť v regióne. A teraz je na rade Jemen.

Jemen je jednou z najchudobnejších a zároveň najmilitarizovanejších krajín Blízkeho východu. Je to krajina, v ktorej od roku 2014 zúri občianska vojna. Na jednej strane stoja miestni povstalci z hnutia Ansar Allah (častejšie označované jednoducho ako húsíjovia podľa zakladateľa hnutia Husajna al-Húsího), ktorých podporuje Irán, a na druhej strane miestna vláda podporovaná Kráľovstvom Saudskej Arábie (KSA).

Od roku 2015 Rijád (ktorý sa obával vzniku proiránskych skupín v blízkosti svojich provincií produkujúcich ropu) oficiálne vstúpil do vojny a začal vojenské operácie a rozsiahle bombardovanie miest kontrolovaných húsíjmi. Výsledkom bola humanitárna katastrofa. Viac ako stotisíc mŕtvych, zničené hospodárstvo – a žiadna šanca na víťazstvo ani pre jednu zo strán.

Saudská koalícia (so všetkými svojimi vojakmi, žoldniermi a zbraňami) nedokázala obsadiť húsíjské územie, ba dokonca ho ani úplne odrezať od prístavov a ďalších prostriedkov na dodávky zbraní z Iránu. Na druhej strane húsíjovia neboli schopní vyhnať saudské vojská z Jemenu.

USA si mädlili ruky

Američania boli s touto katastrofou úplne spokojní

Po prvé, samotná existencia niekoľko stotisíc ozbrojených povstalcov na hraniciach so Saudskou Arábiou vytvárala priamu hrozbu pre bezpečnosť kráľovstva – a preto sa Rijád stal závislým od amerických obranných záruk. Po druhé, najväčšie ropné polia KSA boli v dosahu rakiet a ozbrojených dronov, ktoré iránski parteri láskavo dodávali húsíjom – a húsíjovia na tieto polia pravidelne útočili.

To všetko prinútilo kráľovstvo zapojiť USA do organizácie systému protivzdušnej obrany a zároveň spôsobilo, že bezpečnosť saudskej produkcie ropy bola závislá od Pentagónu.

Napokon, v každom okamihu zhoršenia bilaterálnych vzťahov mohol Washington so svojou “nezávislou” tlačou nastoliť otázku porušovania ľudských práv v Jemene (pozri bombardovanie miest, desaťtisíce mŕtvych a stav humanitárnej katastrofy v krajine).

Nanešťastie pre Washington sa však jemenský konflikt začal riešiť. Situácia v Jemene sa dostala na rokovací stôl hneď po tom, ako sa Irán a Saudská Arábia v Pekingu dohodli na normalizácii vzťahov a potom začali riešiť všetky svoje spory v konfliktoch na periférii.

“Saudi nás o týchto rozhovoroch informovali,” povedal hovorca Bieleho domu John Kirby, ale v skutočnosti bol tento úspech pri rokovaniach pre Washington prekvapením. Podľa denníka The Wall Street Journal šéf CIA William Burns, ktorý pricestoval do Rijádu, vyjadril svojim saudským partnerom krajnú nespokojnosť s tempom a rozsahom ich rokovaní s Iráncami – podľa jeho slov tempo “ohromilo” Washington.

Pre Rijád to bolo východisko z v každom ohľade veľmi nevýhodnej patovej situácie. “KSA si teraz dobre uvedomuje, že jej sprostredkovatelia a partneri nebudú schopní premôcť svojich protivníkov. Preto neexistuje iná cesta, ako dospieť k dohode,” uviedla pre VZGLJAD medzinárodná politologička a expertka RSMD Jelena Suponina.

V podstate išlo o viacstupňový proces

“Najskôr je potrebné nadviazať vzťahy medzi húsíjami a KSA. Potom je potrebné uzavrieť prímerie na nasledujúcich šesť mesiacov, počas ktorých by sa mohol uskutočniť pokus o dosiahnutie kompromisu. Vytvoriť životaschopný prechodný orgán, ktorý by zahŕňal bojujúce strany a mohol by kontrolovať situáciu na mieste,” vysvetlil pre noviny VZGLJAD Leonid Isajev, zástupca riaditeľa Centra pre štúdium stability a rizík na Vysokej škole ekonom
ickej.

V rámci prvej etapy už došlo k udalosti, ktorá sa pred rokom zdala nereálna. Saudskoarabský minister zahraničných vecí pricestoval 10. apríla do hlavného mesta húsíjov Saná a podal si ruku s tými, za ktorých hlavu KSA nedávno ponúkla milióny dolárov, najmä s Mahdím al-Mašatom, jedným z vodcov húsíjov. Teraz rokovali o podmienkach prímeria. Dohoda by mala zahŕňať odblokovanie všetkých jemenských komunikácií, ako aj vyčlenenie finančných prostriedkov na vyplácanie miezd všetkých štátnych zamestnancov a bojovníkov na území kontrolovanom húsíjmi z jemenského rozpočtu.

Na znak serióznosti sa popri návšteve uskutočnila aj výmena väzňov. Húsíjovia prepústili približne 180 ľudí – saudskoarabských a sudánskych vojakov (títo bojujú ako žoldnieri), ako aj niekoľko jemenských novinárov pracujúcich pre KSA. Rijád na oplátku prepustil takmer 700 húsíjov zajatých v bojoch. Je možné, že po tejto výmene budú nasledovať ďalšie – celková výmena sa odhaduje na približne 15 000 osôb.

Do úvahy treba vziať všetky varianty

Je pravda, že Spojené štáty majú stále šancu udržať si jemenský nástroj. Koniec koncov, nie je jasné, či Saudi a Húsíjovia (a Iránci, ktorí stoja za nimi) budú schopní dotiahnuť tento proces do konca. “Vstupujeme do fázy procesu rokovaní a nie je jasné, ako sa skončí. Počas jemenskej krízy boli viackrát vytvorené prechodné vlády, vyhlásené prímeria – a potom sa všetko rozpadlo,” pripomína Leonid Isajev.

Nie je napríklad jasné, ako sa zachová hlavný partner Saudskej Arábie v tejto vojne – Spojené arabské emiráty. Podobne ako KSA, aj SAE investovali do tejto vojny veľa peňazí, ale na rozdiel od Saudov, ktorí sa dohodli s Iráncami, o výhodách pre Emiráty zatiaľ nikto nehovorí.

“Zatiaľ sa záujmy SAE neberú do úvahy. Nemá zmysel, aby KSA teraz lobovala za záujmy SAE, a snaha rokovať s húsíjmi neskôr bude vážnym argumentom pri posilňovaní pozície KSA v Jemene. Keď sa začnú rokovania o tom, ako húsíjovia na severe a na Emiráty orientované na juh nájdu spoločnú reč, potom sa bude diskutovať o zohľadnení záujmov Emirátov,” pokračuje Isajev.

Juh je samostatný príbeh. “Nie všetci účastníci tohto zložitého procesu považujú svoje záujmy za zohľadnené. Napríklad predstavitelia južného Jemenu sú v určitej strate, ale už sa pripravujú na vyjadrenie svojich požiadaviek,” hovorí Jelena Suponina.

A tieto podmienky sú jednoduché – žiadne peniaze z južných regiónov na sever, žiadne odvody z južných ropných polí na sever a vo všeobecnosti sú južania za rozdelenie Jemenu. A nie je to len preto, že južania sa považujú za bohatších a nechcú živiť severanov – do roku 1990 jednotný Jemen neexistoval. Vždy existoval južný a severný Jemen (v histórii nazývaný inak), obývaný rôznymi kmeňmi v rôznych klimatických podmienkach a s rôznymi trajektóriami vývoja. A Spojené arabské emiráty (ktoré sa kedysi opierali o južné sily a prostredníctvom nich ovplyvňovali procesy v krajine) v skutočnosti podporujú agendu južanov.

Pri všetkých týchto zložitostiach a neistotách je však hlavné, že proces sa začal. Dobré je už to, že KSA a Irán dosiahli dohodu. “Áno, tieto dohody sa dosiahnu prostredníctvom bolestivých rokovaní, ale energia konfliktu v Jemene sa vyčerpáva,” domnieva sa Jelena Suponinová. Existuje reálna nádej, že dosiahnuté dohody budú základom, ktorý môže dať šancu nielen na ukončenie občianskej vojny v Jemene, ale aj na ukončenie jadra blízkovýchodného konfliktu – iránsko-saudského konfliktu.

Čo by nielen uvoľnilo množstvo zdrojov uvedených štátov, prispelo nielen k väčšej bezpečnosti pre ne a pre región, ale aj oslabilo pozíciu Spojených štátov. Krajiny, ktorá tak dlho a s takou horlivosťou liala benzín do blízkovýchodných konfliktov, aby potom ťažila z úlohy hasiča.