Čo tímu nevyšlo

Už od prípravy sprevádzali vrchol sezóny viaceré komunikačné otázniky. Tie sa na nás pred dôležitými turnajmi v ostatných rokoch akosi začali lepiť. Pred olympijským turnajom v Soči sa náš tím nahlodal kauzou Šatan, vlani bolo počas majstrovstiev sveta (MS) v Ostrave témou okolo nášho mužstva posadenie kapitána Tomáša Kopeckého na tribúnu, tentoraz sa počas prípravy náš výber mediálne „zoceľoval akciou“ Hrivík. Počas samotného šampionátu odznela kritika zo všetkých možných strán. Zlé výsledky, zlé vyjadrenia, jednoducho všetko zlé… Dokonca na ňu reagovali aj niektorí naši hráči. Po dvoch úvodných víťazstvách prišla jednoznačná prehra s Nemeckom (1:5) a kvôli zbabranej tretej tretine neúspech s Bieloruskom (2:4). Po dvoch dejstvách naši viedli priebežne 2:0, v záverečnej časti však iniciatívu prenechali súperovi, ktorý si 4 gólmi dokorčuľoval pre víťazstvo. Tretia tretina s Bieloruskom bola naozaj nezvládnutá.

Čo tímu vyšlo

Poďme ale pohľadať nejaké pozitíva. Tréner Zdeno Cíger sa podujal zo svojho pohľadu na veľmi nevďačný a riskantný krok, ktorým je široká obmena kádra. Takýto čin je doslova útokom na vlastnú stoličku, tréner sa však k nemu odhodlal. Výsledky tohto kroku by mohli byť známe v nasledujúcich rokoch. Samozrejme, v prípade, že sa v tejto práci bude pokračovať. Ak nie, zmení sa filozofia, koncepcia a tieto MS by boli len akýmsi medzníkom, a nie začiatkom. Z pohľadu výsledkov bol dobrý veľmi dôležitý vstup do turnaja a úvodné dve víťazstvá. Nabudeného nováčika z Maďarska (4:1) a aj Francúzov (5:1) sme zdolali. Potom prišli dve spomínané prehry a začalo sa hovoriť o hlavách. Ak ale hlavy fungovali na začiatku, keď sa vyhrávalo, bolo to len o hlavách? Nebolo to aj o súperoch?

Čoraz viac kandidátov na štvrťfinálovú miestenku

Absolútna svetová špička si stále pevne drží svoje postavenie. Kanada, USA, Fínsko, Švédsko, Rusko a Česko si výkonnostne už roky potvrdzujú svoj elitný klub. Koniec-koncov, svedčí o tom aj zoznam tímov, ktoré sa predstavia na tohtoročnom Svetovom pohári. Na začiatku tisícročia bola z elitnej šestky chvíľu supersedmička. Bolo to v období, keď sme v krátkom čase získali kompletnú medailovú zbierku. Prišli roky, keď sme so Švajčiarskom bojovali o pozíciu najlepšieho hneď za elitnou šestkou. S príchodom druhej dekády nového tisícročia sa však poriadne rozrástla skupina, ktorá nasleduje za elitným poltuctom. V súčasnosti do nej už pokojne môžeme zaradiť všetky tímy s výnimkou tých, ktoré z roka na rok postupujú a vypadávajú z elitnej kategórie. A to už je v boji o štvrťfinále poriadna konkurencia! Hoci, aj nováčikovia z Kazachstanu a Maďarska bojovali v tomto roku o zotrvanie medzi elitou až do konca. Takže druhý sled medzi elitou stále zjavne rastie.

Čo nevyšlo nám ostatným

Vráťme sa však domov. Sme netrpezliví. Veľmi netrpezliví. Hokej milujeme. Ale rozumieme mu? Množstvo fanúšikov si pomyslí: „Tak určite!“ Z nášho súčasného kádra sa na seniorských MS v minulosti nikdy nepredstavili siedmi hráči, čo je takmer tretina mužstva. Vlani na MS v Českej republike sme so skúseným výberom a skúseným realizačným tímom na čele s úspešným trénerom Vladimírom Vůjtkom skončili na deviatej priečke. Teraz sme s neskúseným mladým výberom a na MS s rovnako „skúseným“ trénerom skončili rovnako – na deviatej priečke. Šanca na štvrťfinále pritom žila do posledného zápasu v základnej skupine s USA, ktorý naši vyhrali 3:2 po predĺžení. Na postup sme však potrebovali 3 a nie 2 body. Gól Marka Daňa prišiel po 59 sekundách hry v predĺžení. S nadnesením povedané, od štvrťfinále nás delila niečo viac ako minúta… Slovenský národ po úvodných dvoch výhrách očakával podobný scenár aj v zápasoch s Nemcami a Bielorusmi. Vysoká prehra s Nemeckom a nezvládnutý záver zápasu s Bieloruskom však prudko otočili emócie proti novotvoriacemu sa tímu, ktoré boli po úvodných dvoch stretnutiach našich na MS vysoko pozitívne. Búrka nevôle prenikla až do našej kabíny. Aj po úvodných dvoch výhrach to však bol stále mladý a neskúsený tím, ktorý potreboval podporu. Otázkou je, či bola kvalita fanúšikov a mediálnych výstupov vyššia ako kvalita nášho tímu? Ak sa hráčom „nechcelo“, prečo máme zranených Tomáša Hrnku, Andreja Šťastného, Michala Sersena či Mareka Viedenského? Ak sa im v Petrohrade skutočne tak veľmi „nechcelo“ a boli tam len na výlete nakúpiť si suveníry, treba si pozrieť röntgenovú snímku zlomeniny Michala Sersena, ktorá koluje na internete. Hráči majú po náročných sezónach, ktoré si reprezentanti predĺžia svetovým šampionátom, vytúžené krátke voľno, ktoré môžu stráviť so svojimi najbližšími. Niektorí ho premaródia. Z lásky k najcennejšiemu dresu, o ktorom snívali odmalička. Áno, je čas na tvrdú prácu. Nesmieme sa uspokojiť konštatovaním, že medzi najlepších už nepatríme. Buďme trpezliví a verme, že sa raz stretneme opäť na námestiach.

Rudolf Zelenay ml.