V úvodnom príhovore Svätý Otec predstavil deň Všetkých svätých ako „rodinný sviatok“, keďže svätí sú našimi blízkymi a sú medzi nimi aj mnohí svätí „z dverí od vedľa“. V duchu Blahoslavenstiev predstavil radikálnosť svätosti ako rozhodnutie sa žiť naplno pre Boha.

Pred udelením požehnania sa Svätý Otec ako zakaždým modlil za večný odpočinok pre duše zosnulých. V závere pozval všetkých veriacich k duchovnému prežívaniu Spomienky zosnulých 2. novembra, keď sám navštívi rímsky cintorín Laurentino.

Pred Námestím sv. Petra na poludnie vyvrcholil vytrvalostný „Beh svätých“ ulicami historického centra Ríma, ktorý každoročne organizuje združenie „Missioni Don Bosco“. Do súťažnej 10-kilometrovej disciplíny a dvoch nesúťažných disciplín na trasách 10 km a 3 km sa zapojilo vyše 7000 športovcov, ktorí odvážne vzdorovali upršanému počasiu.

Svätý Otec sa z okna Apoštolského paláca poďakoval organizátorom i účastníkom „Behu svätých“ za ich iniciatívu. Podieľali sa na nej aj Pápežská rada pre kultúru a Dikastérium pre laikov, rodinu a život.

Príhovor pápeža Františka pred modlitbou Anjel Pána

Drahí bratia a sestry, pekný sviatočný deň!

Prvé dnešné čítanie, z Knihy Zjavenia, nám rozpráva o nebi a ukazuje nám „veľký zástup, ktorý nik nemohol spočítať, zo všetkých národov, kmeňov, plemien a jazykov“ (Zjv 7,9). To sú svätí. Čo robia „tam hore“? Spoločne spievajú, radostne chvália Boha. Bolo by určite pekné môcť počuť ich spevy naživo… No môžeme si to predstaviť: viete kedy? Počas svätej omše, keď spievame „Svätý, svätý, svätý Pán Boh všetkých svetov…“. Je to hymnus, ako nám hovorí Biblia, ktorý pochádza z neba a tam sa spieva (porov. Iz 6,3; Zjv 4,8), je to hymnus chvál. Keď spievame „Svätý“, nielen že myslíme na svätých, ale robíme to, čo robia oni: v tom momente svätej omše sme s nimi zjednotení viac ako inokedy.

Zjednotení sme ale so všetkými svätými: nielen s tými najznámejšími z liturgického kalendára, ale aj so svätými „z dverí od vedľa“, s našimi príbuznými a známymi, ktorí sa už stali súčasťou toho veľkého zástupu. Dnes je preto rodinný sviatok. Svätí sú nám blízki, dokonca sú našimi bratmi a sestrami, ktorí sú tí najopravdivejší. Chápu nás, majú nás radi, vedia, čo je pre nás to pravé dobro, pomáhajú nám a očakávajú nás. Sú šťastní a chcú, aby sme boli šťastní spolu s nimi v raji.

Pozývajú nás preto ísť cestou šťastia, ktorú naznačuje dnešné, tak krásne a veľmi známe evanjelium: „Blahoslavení chudobní v duchu […] Blahoslavení tichí […] Blahoslavení čistého srdca…“ (porov. Mt 5,3-8). Ale, ako to, že evanjelium hovorí o blahoslavených chudobných, ale svet blahoslaví bohatých. Evanjelium hovorí „blahoslavení tichí“, ale svet blahoslaví mocipánov. Evanjelium hovorí o blahoslavených čistých, zatiaľ čo svet o blahoslavených chytrákoch a pôžitkároch. Zdá sa, že takáto cesta blahoslavenstva a svätosti vedie k porážke. A predsa, ako nám pripomína zase prvé liturgické čítanie, svätí držia v rukách palmy (porov. v. 9), čiže symboly víťazstva. Zvíťazili oni, nie svet. A vyzývajú nás, aby sme si zvolili ich stranu, tú Božiu, ktorý je Svätý.

Položme si otázku, na ktorej strane stojíme: tej nebeskej, alebo tej pozemskej? Žijeme pre Pána, alebo pre nás samých? Pre večné šťastie, alebo pre nejaké terajšie uspokojenie? Spytujme sa: chceme naozaj svätosť? Alebo sa uspokojíme s tým, že budeme kresťanmi bez hany a chvály, ktorí veria v Boha a majú v úcte blížneho, ale „bez preháňania“? Pán „žiada všetko, a to, čo ponúka, je pravý život – ponúka teda všetko – a šťastie, pre ktoré sme boli stvorení“ (Apoštolská exhortácia Gaudete et exsultate, 1).

Skrátka: buď svätosť, alebo nič! Urobíme dobre, keď sa necháme „vyprovokovať“ svätými, ktorí tu na zemi neboli polovičatými a tam zhora nám „fandia“, aby sme si zvolili Boha, pokoru, miernosť, milosrdenstvo a čistotu, aby sme sa nadchýnali pre nebo, skôr než pre zem.

Dnes od nás naši bratia a sestry nežiadajú, aby od nás opakovane počúvali krásne slová z Evanjelia, ale aby sme ich uskutočňovali, aby sme sa vydali na cestu Blahoslavenstiev. Nejde tu o robenie neobyčajných vecí, ale každodenne sa uberať cestou, ktorá nás privádza do neba, privádza nás k rodine, privádza nás domov. Dnes teda nazeráme do našej budúcnosti a oslavujeme to, pre čo sme sa zrodili: zrodili sme sa, aby sme už viac nezomreli; zrodili sme sa, aby sme sa mohli tešiť zo šťastia v Bohu! Pán nás povzbudzuje a tým, ktorí sa vydávajú na cestu Blahoslavenstiev hovorí: „Radujte sa a jasajte, lebo máte hojnú odmenu v nebi“ (Mt 5,12). Svätá Matka Božia, Kráľovná svätých, nech nám pomáha kráčať cestou svätosti s odhodlaním; ona, ktorá je Bránou do neba, nech vovedie našich drahých zosnulých do nebeskej rodiny.

Preložila: Slovenská redakcia VR