Napriek zúfalým predpovediam zlyhania Európskej únie sa zdá, že štvrtkový samit priniesol kompromisnú dohodu o riešení problému s migráciou.

Táto dohoda však bola nepochybne víťazstvom Talianska a ďalších vlád, ktoré v EÚ presadzovali, aby sa Únia konečne kriticky začal zaoberať problematikou utečencov.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron a nemecká kancelárka Angela Merkelová privítali “európske riešenie” problému. Prezident Európskej rady Donald Tusk, ktorý predsedal dvojdňovému samitu v Bruseli, tiež privítal dosiahnutú zjavnú dohodu.

Niektorí ale majú podozrenie, že skutočným záujmom pre Macrona, Merkelovú a Tuska bolo hlavne to, aby sa samit nepremenil na jeden veľký konflikt. Pred stretnutím Merkelová varovala, že pôjde o prežitie EÚ. Merkelová čelí politickej kríze aj na domácej scéne, ak by EÚ neprijala konkrétnu pracovnú dohodu o prisťahovalectve. Jej koaličný partner, bavorská kresťanská sociálna únia CSU, hrozila povalením berlínskej vlády, ak by Merkelová nezískala podporu ďalších členov EÚ, aby formulovali spoločný postup.

Takže nakoniec po celonočných “násilných diskusiách” vedúci predstavitelia EÚ priniesli “kompromis” a deklarovali “európsku spoluprácu”, čo prinieslo ozajstný pocit úľavy, že sa tento blok podarilo udržať spolu – zatiaľ.

Text dohody zo samitu je nejasný. Zostáva otázne, ako – alebo či vôbec – budú realizované jeho ambície. V budúcnosti sa tak znova môže stupňovať napätie medzi členmi EÚ.

Významným výsledkom je, že EÚ posunula svoj postoj k migrácii, aby vyhovela požiadavkám Talianska a iných protiimigračných vlád v Rakúsku a Vyšehradskej štvorke (Poľsko, Maďarsko, Česká republika a Slovensko). Takže dá sa povedať, že výsledok nebol “kompromisom”, ako to uvádzajú lídri EÚ. Skôr to bol ústup bruselského establishmentu a proeurópskych vlád, aby vyhovali euroskeptikom.

Taliansky premiér Giuseppe Conte predbežne varoval, že jeho krajina bude vetovať akékoľvek spoločné vyhlásenie, ktoré by nerešpektovalo jeho požiadavky. Zdá sa, že jeho hrozba prinútila Francúzsko a Nemecko najmä k tomu, aby uznali talianske problémy a požiadavky.

EÚ súhlasila s vytvorením “platforiem na vylodenie” migrantov v tretích krajinách v oblastiach, ako je severná Afrika, s cieľom príjmať a klasifikovať žiadateľov o azyl pred tým, ako sa dostanú na európske územie. To je niečo, čo Taliansko a Rakúsko silne obhajujú už niekoľko mesiacov.

Rakúsky kancelár Sebastian Kurz povedal, že EÚ podporuje túto myšlienku: “Dlho požadujeme tieto chránené oblasti, bezpečné zóny, prijímacie strediská, ale chceme ich zriadiť mimo Európy – táto myšlienka teraz prevažuje,” povedal.

Lídri tiež predstavili nový koncept zriadenia “kontrolných centier” pre utečencov v krajinách EÚ, za ktoré bude finančne zodpovedný Brusel. Taliansko sa sťažovalo, že ako štát prijímajúci najviac utečencov nesie významné finančné bremeno starostlivosti o azylantov. Talianom sa však v Bruseli podarilo vybojovať zlepšenie ich pozície. Ako Conte šťastne povedal po oznámení dohody: “Bolo to dlhé rokovanie, ale odteraz Taliansko už nie je v tomto probléme samo.”

V zásade odteraz utečenci, ktorí sa vylodia na talianskej, španielskej alebo gréckej pôde, budú považovaní za utečencov prichádzajúcich na územie EÚ a bude sa k nim pristupovať s “kolektívnou zodpovednosťou” – ak sa ich žiadosti o azyl v administratívnom procese vyhovie.

Veľkou úľavou pre Rakúsko a Vyšehradskú skupinu je, že nová dohoda EÚ akceptuje ich postoj, že neprijmú žiadnych utečencov na základe povinných kvót. Podpísané vyhlásenie potvrdzuje, že zdieľanie utečencov by malo byť “dobrovoľné”. To znamená, že krajiny môžu odmietnuť prijať prisťahovalcov. Iba minulý týždeň francúzsky prezident Macron žiadal, aby sa voči neposlušným štátom uplatnilo zníženie finančných prostriedkov EÚ.

Výsledkom samitu je to, že EÚ dala členským štátom väčšiu autoritu pri sprísňovaní hraničných kontrol v súvislosti s migráciou a súčasne zabezpečila centralizovanejšie uznanie a financovanie potrieb niektorých pobrežných krajín.

Bude však zaujímavé sledovať, či je najnovšie riešenie funkčné. Navrhované zriadenie administratívnych centier v severnej Afrike sa prezentuje ako zásadný krok v boji s prevádzačmi. Tento koncept pravdepodobne spôsobí právne problémy pre EÚ, pretože sa zdá, že porušuje medzinárodné dohody o azyle. Niektoré mimovládne organizácie hovoria aj o morálnom probléme a pripravované centrá označujú za  “koncentračné tábory”.

Ako bude v praxi fungovať dobrovoľné presídľovanie utečencov v rámci EÚ? Ak sa zdieľanie bremien nepovažuje za spravodlivé v Taliansku, Grécku a Španielsku, potom sa dá očakávať, že napätie s Francúzskom, Nemeckom a inými vnútrozemskými štátmi sa bude opäť zvyšovať. A ako bude reagovať Merkelovej koaličný partner CSU? Je to jeden uzavretý kruh.

V súčasnosti sa však zdá, že euroskeptické vlády vybojovali malé víťazstvo v celej migračnej vojne. Politika “otvorených dverí”, ktorú predtým podporovala nemecká líderka Merkelová, sa zdá byť prekonanou.

Prezentovaná úľava vedúcich predstaviteľov EÚ nevyplýva z kompromisu, ale skôr z odvrátenia hroziaceho rozpadu bloku. To ale môže byť len odkladom ďalšieho smrteľného napätia.