Americkí diplomati v uniknutej správe kritizujú politiku Izraela

Bratislava 11. novembra 2023 (HSP/Politico/Foto:Screenshot X/Prime Minister of Israel)

Správa naznačuje rastúcu stratu dôvery amerických diplomatov v prístup prezidenta Joea Bidena k blízkovýchodnej kríze

Argumenty v nesúhlasnom stanovisku umožňujú nahliadnuť do myslenia mnohých ľudí na ministerstve zahraničných vecí, ktoré je už desaťročia znepokojené izraelsko-palestínskym konfliktom. Dokument ponúka pohľad na vnútorný hnev na ministerstve zahraničných vecí v súvislosti s politikou prezidenta Joea Bidena na Blízkom východe, píše POLITICO.

Zamestnanci ministerstva zahraničných vecí v nesúhlasnom memorande, ktoré získal portál POLITICO, ostro kritizovali postup Bidenovej administratívy v izraelsko-hamasovskej vojne a okrem iného tvrdili, že USA by mali byť ochotné verejne kritizovať Izraelčanov.

Správa naznačuje rastúcu stratu dôvery amerických diplomatov v prístup prezidenta Joea Bidena k blízkovýchodnej kríze. Podľa rozhovorov s viacerými zamestnancami ministerstva, ako aj ďalších správ, odráža pocity mnohých amerických diplomatov, najmä na strednej a nižšej úrovni. Ak sa takéto vnútorné nezhody prehĺbia, mohlo by to Bidenovej administratíve sťažiť tvorbu politiky voči regiónu.

Memorandum obsahuje dve kľúčové požiadavky: aby USA podporili prímerie a aby vyvážili svoje súkromné a verejné vyjadrenia voči Izraelu vrátane kritiky izraelskej vojenskej taktiky a zaobchádzania s Palestínčanmi, ktoré USA vo všeobecnosti radšej nechávajú v tajnosti.

“Musíme verejne kritizovať porušovanie medzinárodných noriem zo strany Izraela, ako napríklad neobmedzenie útočných operácií na legitímne vojenské ciele,” uvádza sa tiež v posolstve. “Keď Izrael podporuje osadnícke násilie a nezákonné zaberanie pôdy alebo používa nadmerné použitie sily proti Palestínčanom, musíme verejne oznámiť, že to je v rozpore s našimi americkými hodnotami, aby Izrael nekonal beztrestne.”

Správa je označená ako “citlivá, ale neutajovaná”. Nie je jasné, koľko ľudí ju podpísalo, ani či a kedy bola predložená na kanál Dissent ministerstva, kde môžu zamestnanci vyjadriť nesúhlas s politikou. Nie je tiež jasné, či bol dokument nejakým spôsobom revidovaný nad rámec verzie, ktorú získal portál POLITICO.

Argumenty v ňom uvedené však umožňujú nahliadnuť do myslenia mnohých ľudí na ministerstve zahraničných vecí, ktoré je už desaťročia znepokojené izraelsko-palestínskym konfliktom.

Ministerstvo sa k memorandu odmietlo priamo vyjadriť, čo je pri takýchto oznámeniach štandardom. Odkázalo POLITICO na predchádzajúce vyjadrenia hovorcu Matthewa Millera, ktorý povedal, že štátny tajomník Antony Blinken víta takéto argumenty a starostlivo ich zvažuje.

“Jednou zo silných stránok tohto ministerstva je, že máme ľudí s rôznymi názormi,” povedal Miller o takýchto správach počas tlačového brífingu minulý mesiac. “Povzbudzujeme ich, aby vyjadrili svoje názory.”

Na ministerstve zahraničných vecí koluje viacero nesúhlasných memoránd o tejto vojne v snahe získať podpisy. Tieto správy môžu, ale nemusia byť tajné, ale ich obsah uniká len zriedka. Dissent Channel (kanál nesúhlasu) ministerstva je dlhodobo zavedený nástroj, ktorý umožňuje zamestnancom slobodne vyjadriť nespokojnosť s politickou záležitosťou bez obáv z represií.

V memorande sa uznáva, že Izrael má “legitímne právo a povinnosť” hľadať spravodlivosť voči palestínskym militantom z Hamasu, ktorí 7. októbra pri šokujúcom útoku zabili približne 1 400 Izraelčanov. Tvrdí však, že “rozsah doteraz stratených ľudských životov je neprijateľný”, pričom má na mysli tisíce Palestínčanov, väčšinou civilistov a mnohých detí, ktorých Izrael zabil v nasledujúcich dňoch.

“Tolerancia” USA k takému vysokému počtu civilných obetí “vyvoláva pochybnosti o medzinárodnom poriadku založenom na pravidlách, ktorý dlhodobo obhajujeme,” uvádza sa v dokumente. Tvrdí sa v ňom, že Spojené štáty musia brať Izrael aj Hamas na zodpovednosť za ich činy.

Je nepravdepodobné, že by sa požiadavky uvedené v memorande dostali ďaleko k Bidenovi alebo jeho najvyšším pomocníkom, aspoň nie v dohľadnej dobe, uzatvára POLITICO.

Prečítajte si tiež:

• Vojna sa rozširuje po Blízkom východe. Sýrske vojská vstúpili do boja s americkými silami
• USA a Izrael otvoria druhý front v Libanone?