Zámerným šírením dezinformácií o čínskych zdravotníckych pomôckach a čínskej vakcíne Sinovac voči Sars-Cov-2, sa snažili podkopať dôveru obyvateľov Filipín, ťažko skúšaných vírusom, voči čínskym produktom. Operáciu spustila americká administratíva ešte za vlády Donalda Trumpa a táto pokračovala aj po tom, čo v Bielom dome došlo k výmene stráží.

Američania použili na dosiahnutie vytýčeného cieľa presne tie prostriedky, z ktorých použitia už roky obviňujú geopolitických konkurentov Rusov, či Číňanov, že týmto spôsobom ovplyvňujú volebné kampane v USA, Brexit, a vôbec ktorékoľvek voľby v západnom svete.

Na sociálnych sieťach povytvárali falošné účty vydávajúce sa za Filipíncov, cez ktoré šírili rôznym skupinám obyvateľov rôzne nepravdivé informácie. Takto napríklad rozšírili medzi moslimami dezinformáciu, že čínske vakcíny obsahujú bravčovú želatínu, čo ich malo viesť k tomu, aby túto čínsku vakcínu odmietli, nakoľko Islam zakazuje konzumáciu bravčového.

Celú aféru preskúmali a zverejnili investigatívni novinári z Reuters (tu). Novinári odhalili 300 účtov na sieti X, ktoré takéto bludy o čínskych vakcínach šírili, pričom nič iné na boj s pandémiou ako čínske vakcíny obyvatelia Filipín v čase zúriacej pandémie nemali. Americké vakcíny sa k Filipínčanom, dostali  až v roku 2022 a to už sa vo svete šíril neškodný Omicron a vďaka Putinovi a jeho vojenskej operácii na Ukrajine pandémia de-facto skončila. V čase, keď mohla, čínska bezpečná vakcína Sinovac na Filipínach zachrániť 10 tisíce životov, vďaka bezohľadnej americkej dezinformačnej kampani nezachránila.

Čína v  čase pandémie vyhlásila ambiciózny program pomoci COVID, ktorý zahŕňal zasielanie masiek, ventilátorov a vlastných vakcín – v tom čase ešte testovaných – do krajín, ktoré zápasili s problémami. V máji 2020 Si Ťin-pching oznámil, že vakcína, ktorú Čína vyvíja, bude sprístupnená ako „globálny verejný statok“ a zabezpečí „dostupnosť a cenovú prístupnosť vakcíny v rozvojových krajinách“. Sinovac bol hlavnou vakcínou dostupnou na Filipínach približne rok, kým sa tam začiatkom roka 2022 nestali dostupnejšími vakcíny vyrobené v USA.

Zatiaľ, čo Čína ponúkala nezištnú pomoc, plán Washingtonu nazvaný Operácia Warp Speed bol iný. Uprednostňoval najprv očkovanie Američanov a nekládol žiadne obmedzenia na to, čo môžu farmaceutické spoločnosti účtovať rozvojovým krajinám za zvyšné vakcíny, ktoré nepoužívajú Spojené štáty. Dohoda umožnila spoločnostiam „hrať tvrdú hru“ s rozvojovými krajinami a prinútiť ich akceptovať vysoké ceny, povedal Lawrence Gostin, profesor medicíny na Georgetownskej univerzite, ktorý spolupracoval so Svetovou zdravotníckou organizáciou.

Aj u nás bežala dezinformáčná kampaň, keď naši dokonca vládni predstavitelia, napr. Ivan Korčok, vtedajší minister zahraničných vecí verejne vyhlasoval, že v tom čase jediný dostupný Sputnik nie je vakcínou, ale hybridnou zbraňou Ruska. Čím sa snažil ovplyvniť verejnú mienku, aby si počkali na vakcíny jeho chlebodárcu z USA. Pričom na Slovensku bola významná komunita, ktorá ruskej vakcíne Sputnik dôverovala a dala by sa ňou rada v tom čase zaočkovať. Kampaň, ktorá sa voči Sputniku na Slovensku rozpútala, viedla k tomu, že tento sa k obyvateľom nakoniec nedostal a Slovensko ho nakoniec Rusku vrátilo.

O tejto mega afére spojených štátov informoval krátkou správičkou v rámci svetového newsfiltra v júni 2024 aj dennik N (tu). Vo svojej správe uviedol, že to Američania urobili Číňanom z pomsty, nakoľko Čína na začiatku roku 2020 propagovala nepodloženú teóriu, že vírus má na svedomí Washintgton. V čase písania správy (jún 2024), keď sú predmetom skúmania aj možnosti, že vírus unikol z laboratória vo Wuhane v ktorom Spojené štáty financovali výskum obohacovania netopierích vírusov o schopnosti lepšie sa šíriť ľudskou populáciou písať, že išlo o ničím nepodloženú teóriu je prinajmenšom odvážne.

Na správičke denníka N zaujala ešte jeden skutočnosť. A síce, že túto bezprecedentnú dezinformačnú kampaň spojených štátov nazvali informačnou kampaňou. V čase, keď práve redaktori denníka N chodia po našich školách, aby našu mládež učili kriticky myslieť, označujú všetky médiá a redaktorov, ktoré nešíria tú istú propagandu o Covide, vojne na Ukrajine, či klimatickej kríze za dezinformačné, pričom sa nijako neunúvajú svoje tvrdenia niečím podložiť, ukazujú svojim čitateľom pravú, pokryteckú tvár.

Z tohto ich počinu dvojitý meter doslova tryská.

Aby sme pochopili rozmer a brutalitu činu Američanov a na druhej strane si uvedomili schopnosť denníka N bagatelizovať, keď svinstvá páchajú „naši“,  budeme musieť siahnuť po zdroji informácie, ktorú zverejnil Reuters, nakoľko denník N sa neunúval vec, ktorá vrhá zlé svetlo na jeho pánička z poza oceána rozmazávať. To keby sa takejto veci dopustili Rusi, to by sme o tom na stránkach nášho mainstreamu čítali 2 roky. Viď „zasahovanie“ Ruska do volebnej kampane v USA pred prezidentskými voľbami 2016. Na druhej strane to, ako sa mlčí o najväčšom teroristickom útoku na energetickú infraštruktúru Európy od druhej svetovej vojny (útok na plynovod Nord stream), tiež o niečom svedčí.

Operácia „Čína je vírus“

Z odhalenia investigatívcov Reuters vyplýva, že operáciu riadila armáda USA. Novinári identifikovali 300 účtov, ktoré sa zhodovali s opismi zdieľanými bývalými predstaviteľmi americkej armády oboznámenými s operáciou na Filipínach. Takmer všetky boli vytvorené v lete 2020 a sústredili sa na slogan #ChinaAngVirus – v tagalogčine Čína je vírus. Niektoré účty zapojené do kampane sú aktívne na sieti X dodnes.

„COVID pochádza z Číny a VAKCÍNA tiež pochádza z Číny, nedôverujte Číne!“ znel jeden typický tweet z júla 2020 v jazyku tagalog. Slová sa nachádzali vedľa fotografie injekčnej striekačky vedľa čínskej vlajky a prudko rastúceho grafu infekcií. Ďalší príspevok znel: „Z Číny – osobné ochranné prostriedky, maska na tvár, vakcína: FAKE. Ale koronavírus je skutočný.“

#LayasChina pic.twitter.com/NxYTzKcUki

— soraya (@soraya11205124) July 29, 2020

Snaha americkej armády o antivírusovú kampaň sa začala na jar 2020 a rozšírila sa aj za hranice juhovýchodnej Ázie, kým bola v polovici roka 2021 ukončená. Prostredníctvom falošných účtov šírili spravodajské agentúry  strach z čínskych vakcín medzi moslimami v čase, keď vírus zabíjal desaťtisíce ľudí denne. Kampaň skončila až potom, ako Bidenov Biely dom vydal na jar 2021 nariadenie zakazujúce antivax, ktoré znevažovalo aj vakcíny vyrábané inými konkurentmi, a Pentagón inicioval interné preskúmanie, zistila agentúra Reuters.

Američania v tejto geopolitickej hre riskovali, že znevažovaním konkurenčnej vakcíny podkopú dôveru vo vakcíny voči Covid vôbec, teda aj voči vlastným, ktoré prišli na trh neskôr. Podľa Daniela Luceyho, špecialistu na infekčné choroby na Dartmouth’s Geisel School of Medicine, sa podobný scenár odohral v Pakistane, kde Ústredná spravodajská služba využila falošný program očkovania proti hepatitíde v Abbottabade ako zásterku na pátranie po Usámovi bin Ládinovi, hlavnom strojcovi teroristických útokov z 11. septembra 2001. Odhalenie tohto podvodu viedlo k reakcii proti nesúvisiacej kampani očkovania proti detskej obrne vrátane útokov na zdravotníckych pracovníkov, čo prispelo k opätovnému výskytu tejto smrteľnej choroby v krajine. „Malo byť v našom záujme, aby sa ľuďom dostalo do rúk čo najviac vakcíny,“ povedal Greg Treverton, bývalý predseda Národnej spravodajskej rady USA, ktorá koordinuje analýzy a stratégie mnohých washingtonských špionážnych agentúr. To, čo urobil Pentagón, podľa Trevertona „prekračuje hranice“.

Dezinformačná kampaň USA bola natoľko účinná, že vtedajší filipínsky prezident Rodrigo Duterte bol natoľko zdesený tým, ako málo Filipíncov bolo ochotných dať sa zaočkovať, že pohrozil zatýkaním ľudí, ktorí odmietli očkovanie.

Filipíny mali v tom čase jednu z najhorších zaočkovaností v juhovýchodnej Ázii. Zo 114 miliónov obyvateľov bolo plne zaočkovaných len 2,1 milióna, čo zďaleka nedosahovalo vládny cieľ 70 miliónov. COVID presiahol 1,3 milióna nakazených a na vírus zomrelo takmer 24 000 Filipíncov. Ťažkosti s očkovaním obyvateľstva prispeli k najhoršej úmrtnosti v regióne. Do Novembra 2021 podľahlo na Covid 48 361 ľudí. K dnešnému dňu je počet obetí ešte vyšší.

Z nasledujúceho grafu zverejneného oficiálnym zdrojom monitorovania pandémie Worldometers.info je vidieť, že v kritickom roku 2021 umieralo na Filipínach 200 stovky ľudí denne.

To, čo z informácií denníka N z prebratej správy Reuters úplne vypadlo, sú hlasy zúfalstva a rozhorčenia, ktoré by dali zločinu požadovanú emóciu, aby si čitatelia uvedomili obludnosť tejto vojenskej dezinformačnej kampane. Správa by vyznela úplne inak, keby v nej zazneli aj tieto hlasy publikované agentúrou:

Niektorí filipínski zdravotnícki pracovníci a bývalí úradníci, ktorých oslovila agentúra Reuters, boli šokovaní snahou USA o boj proti vakcínam, ktorá podľa nich zneužívala už aj tak zraniteľné obyvateľstvo.

„Prečo ste to robili, keď ľudia umierali? Boli sme zúfalí,“ povedala doktorka Nina Castillo-Carandangová, bývalá poradkyňa Svetovej zdravotníckej organizácie a filipínskej vlády počas pandémie. „Nemáme vlastné kapacity na výrobu vakcín,“ poznamenala a propagandistické úsilie USA ‚prisypalo ešte viac soli do rany‘.

„Som si istá, že na COVID zomrelo veľa ľudí, ktorí na COVID zomrieť nemuseli,“ uviedla Esperanza Cabralová, ktorá pôsobila ako ministerka zdravotníctva za vlády prezidentky Glorie Macapagal Arroyovej.

Na realizáciu antivax kampane ministerstvo obrany prekonalo silné námietky vtedajších najvyšších amerických diplomatov v juhovýchodnej Ázii, zistila agentúra Reuters. Zdroje zapojené do jej plánovania a realizácie tvrdia, že Pentagón, ktorý program riadil prostredníctvom vojenského centra psychologických operácií v Tampe na Floride, nebral do úvahy vedľajší vplyv, ktorý môže mať takáto propaganda na nevinných Filipíncov.

„Nepozerali sme sa na to z hľadiska verejného zdravia,“ povedal vysoký vojenský dôstojník zapojený do programu. „Pozerali sme sa na to, ako by sme mohli vyváľať Čínu v bahne.“

Hovorca filipínskeho ministerstva zdravotníctva uviedol, že „zistenia agentúry Reuters si zaslúžia, aby ich prešetrili a vypočuli príslušné orgány zainteresovaných krajín“. Niektorí humanitárni pracovníci na Filipínach, keď ich agentúra Reuters informovala o propagandistickom úsilí americkej armády, vyjadrili pobúrenie.

Ako je to s psychologickými operáciami nášho najväčšieho spojenca?

Nie je to prvá ani posledná dezinformačná kampaň USA, o ktorej ak vôbec budeme informovaní po rokoch, keď už informácie o nej nikoho zaujímať nebudú a naše médiá budú zahltené dezinformačnými operáciami Ruska, či Číny. Tajné psychologické operácie patria dnes medzi najcitlivejšie vládne programy. O ich existencii vie len malá skupina ľudí v rámci amerických spravodajských a vojenských agentúr. S takýmito programami sa zaobchádza s osobitnou opatrnosťou, pretože ich odhalenie by mohlo poškodiť zahraničné spojenectvá alebo vystupňovať konflikty so súpermi. A nerobí ich len Čína a Rusko.

V roku 2019, ešte predtým, ako sa COVID objavil v plnej sile, podpísal vtedajší minister obrany Mark Esper tajný rozkaz, ktorý neskôr vydláždil cestu k spusteniu americkej vojenskej propagandistickej kampane. Rozkaz povýšil súperenie Pentagónu s Čínou a Ruskom na prioritu aktívneho boja, čo veliteľom umožnilo obísť ministerstvo zahraničných vecí pri vedení psyops proti týmto protivníkom. Návrh zákona o výdavkoch Pentagónu, ktorý v tom roku schválil Kongres, tiež výslovne povoľoval armáde viesť tajné vplyvové operácie proti iným krajinám, a to aj „mimo oblastí aktívneho nepriateľstva“.

Proti Číne viedla CIA v čínskych sociálnych médiách v roku 2019 tajnú kampaň, ktorej cieľom bolo obrátiť verejnú mienku v Číne proti jej vláde. V rámci tohto úsilia malá skupina agentov používala falošné online identity na šírenie znevažujúcich naratívov o Si Ťin-pchingovej vláde.

Protivakcinačná propaganda Pentagónu prišla ako odpoveď na úsilie samotnej Číny šíriť nepravdivé informácie o pôvode COVID. Vírus sa prvýkrát objavil v Číne koncom roka 2019. V marci 2020 však čínski vládni predstavitelia bez dôkazov tvrdili, že vírus mohol do Číny prvýkrát priniesť člen americkej služby, ktorý sa v predchádzajúcom roku zúčastnil na medzinárodnej vojenskej športovej súťaži vo Wuhane. Čínski predstavitelia tiež naznačili, že vírus mohol pochádzať z výskumného zariadenia americkej armády vo Fort Detrick v štáte Maryland. Pre toto tvrdenie neexistujú žiadne dôkazy.

Ale nebola to jediná príčina psychologickej operácie voči Číne, geopolitickom súperovi USA. Pod tajnú armádnu akciu sa podpísal aj rastúci vplyv Pekingu v regióne. A obava Spojených štátov, že by Peking po úspechu s Covid kampaňou na Filipínach mohol dostať na svoju stranu aj ďalšie krajiny regiónu ako sú Kambodža, či Malajzia.

Psychologické operácie vedie vykonáva CIA už od roku 2001, v mene boja s terorizmom. Pentagón zakladal frontové spravodajské kanály, platil významným miestnym osobnostiam a niekedy financoval televízne telenovely, aby obrátil miestne obyvateľstvo proti militantným skupinám alebo Iránom podporovaným milíciám, uviedli bývalí predstavitelia národnej bezpečnosti pre agentúru Reuters.

Cieľom psychologických operácií po 11. septembri bola širšia zmena verejnej mienky v celých regiónoch.

Do roku 2010 začala armáda využívať nástroje sociálnych médií, pričom využívala falošné účty na šírenie správ sympatizujúcich miestnych hlasov – často tajne platených vládou Spojených štátov. Postupom času sa vytvorila rastúca sieť vojenských a spravodajských dodávateľov, ktorí vytvárali online spravodajské webové stránky, aby do cudzích krajín pumpovali naratívy schválené Spojenými štátmi. Podľa súčasných a bývalých vojenských predstaviteľov dnes armáda využíva rozsiahly ekosystém influencerov sociálnych médií, nastrčených skupín a tajne umiestnených digitálnych reklám na ovplyvňovanie zahraničného publika. Snaha Číny získať geopolitický vplyv z pandémie dala zelenú na spustenie propagandistickej kampane, ktorú odhalila agentúra Reuters.