Ako vnímali európski partneri kauzy Čistý deň a Hlávková počas nášho predsedníctva? Odpovedal hovorca ministerstva zahraničia Peter Stano

Slovensko 22. decembra 2016 (HSP/Foto: MZV, TASR – Martin Baumann)

Slovensku sa končí polročné predsedníctvo v Rade Európskej únie. Ako je hodnotené? Čo predsedníctvo prinesie bežným občanom? Mali niektoré kauzy, vrátane resocializačného strediska Čistý deň a vyjadrení Transparency International i bývalej zamestnankyne ministerstva Zuzany Hlávkovej, dopad na priebeh nášho predsedníctva? Tieto a ďalšie otázky nám zodpovedal hovorca ministerstva Peter Stano.

Ako Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí hodnotí končiace sa predsedníctvo Slovenska v Rade EÚ?

Vďaka dôkladnej príprave a nesmiernemu nasadeniu všetkých ľudí, ktorí sa na predsedníctve SR v Rade EÚ podieľali – diplomatov, expertov, ale aj stážistov, mladých dobrovoľníkov a tzv. styčných dôstojníkov, ktorí sprevádzali jednotlivé delegácie – je SK PRES hodnotené ako úspech. A nie je to len náš subjektívny pocit, ale pozitívne nás hodnotia naši európski partneri, experti aj mimovládne organizácie.  To, čo dnes počúvame na adresu slovenského predsedníctva, je konštatovanie, že hoci sme Rade EÚ predsedali po prvýkrát, preukázali sme profesionalitu, spoľahlivosť a odbornosť. A bilancia výsledkov to len potvrdzuje.

Splnili sme svoj sľub, že bude nestranným a úprimným sprostredkovateľom a mediátorom európskeho kompromisu, že sa zameriame na pozitívne a konštruktívne posúvanie tém, politík a agiend EÚ dopredu.

Predsedníctvo sme preberali v čase bezprecedentných udalostí ako je pokračujúca migračná kríza, rozhodnutie jednej členskej krajiny opustiť EÚ (Brexit) či nečakane turbulentný vývoj v Turecku.

Podľa nás je dôležité, že sme dosiahli pokrok v každej zo štyroch oblastí, ktoré sme si definovali ako priority – silnejšia ekonomika a investície; silnejší jednotný trh; udržateľná migračná a azylová politika; globálne angažovaná EÚ (obchodná politika a politika rozširovania).

Takže splnili sme sľuby, naplnili ambície a toto predsedníctvo môžeme uzavrieť so cťou a pomerne dlhým zoznamom výsledkov.

Stotožňujete sa s mediálnymi tvrdeniami, že očakávania od Slovenska boli nastavené nízko?

Závisí od toho, kto mal od slovenského predsedníctva nízke očakávania. Seriózni partneri a ľudia, ktorí majú potrebný prehľad a rozhľad, s takými tvrdeniami nikdy neprišli. Vami spomínané hodnotenia zaznievali v rámci Európy z malého okruhu niekoľkých politikov či novinárov, ktorí cítia potrebu spochybňovať Slovensko. Vždy si treba všímať, čo je motivácia takých tvrdení. Pre nás je dôležité, že sme Európe dokázali, že vieme zvládnuť aj takú zodpovednú úlohu, akou je predsedanie jednej z troch najdôležitejších inštitúcií EÚ. Z nášho pohľadu sme správne nastavili priority a ambície predsedníctva  a život i dosiahnuté výsledky ukázali, že sme postupovali správne. Takže po tých šiestich mesiacoch na čele EÚ sa všetci mohli presvedčiť o kvalite našich diplomatov a expertov a dnes nikto nemá dôvod spochybňovať Slovensko.

Ako Slováci pocítia predsedníctvo našej krajiny v bežnom živote?

V prvom rade – predsedníctvo v Rade EÚ nie je o presadzovaní národných záujmov ale o službe Európskej únii, z ktorej Slovensko získava približne 1,67 miliárd eur každý rok. Takže výsledky predsedníctva sú zamerané predovšetkým v prospech všetkých Európanov, nielen obyvateľov jednej krajiny. Samozrejme viaceré z dohôd a rozhodnutí, ktoré sa podarilo prijať počas nášho predsedníctva, si postupne konkrétnou formou nájdu cestu do bežného života občanov aj v SR – to bol napokon aj jeden z našich cieľov: dosiahnuť hmatateľné výsledky, keďže európsky projekt je tu pre ľudí. Čiže aj v dôsledku nášho predsedníctva by malo prísť viac prostriedkov do európskeho fondu pre investície, malo by dôjsť k zrušeniu tzv. geoblockingu teda, že ľudia si budú môcť elektronické služby či produkty objednávať bez miestneho obmedzenia, posilnila sa ochrana a kontrola vonkajšej hranice EÚ, došlo k zmierneniu migračných tlakov, praktické výhody budú plynúť aj z nárastu obchodu a vytvárania nových pracovných miest v dôsledku podpisu obchodnej dohody CETA s Kanadou atď.

Narušili slovenské predsedníctvo mediálne kauzy, ako napríklad Čistý deň, či vyhlásenia Zuzana Hlávkovej? Považuje ich ministerstvo za zámernú očierňujúcu kampaň?

Tieto údajné kauzy nemali vplyv na priebeh ani výsledky predsedníctva. Európski partneri si všímali naše skutočné výkony a výsledky, nie to, čo doma píšu v rámci vnútropolitického boja slovenské médiá. Ale spochybňovanie niektorých predsedníckych podujatí bez akýchkoľvek dôkazov v posledných týždňoch poznačilo domácu atmosféru a vnímanie predsedníctva časťou verejnosti na Slovensku.

Prečo podľa vás organizácia Transparency International zamlčuje fakt, že Slovensko na predsedníctvo vyčlenilo najnižšiu čiastku z krajín V4 a zároveň zo 70 miliónov eur ešte ušetrí 11 miliónov?

Nepoznáme motívy konania a výrokov Transparency International Slovensko. Je ale zjavné, že tak jej predstavitelia, ako aj niektorí opoziční poslanci, aktivisti a časť médií prehliada, ignoruje alebo cielene zamlčiava argumentáciu MZVaEZ v prípade údajnej kauzy predsedníckych podujatí a bez akýchkoľvek dôkazov prichádzajú s rôznymi obvineniami a zároveň hneď vynášajú aj rozsudky, hoci to je v právnom štáte úloha pre súdy.

Plánuje ministerstvo voči nadnárodnej organizácii Transparency International podniknúť aj právne kroky, keďže ste aktuálnu kampaň organizácie OdpovedzteZuzane.sk. označili za klamlivú a zavádzajúcu?

Naše aktivity a energia sa momentálne sústreďujú na maximálnu súčinnosť s najvyššími kontrolnými orgánmi štátu, ktoré sme ako jediné kompetentné požiadali o preverenie zákonnosti a správností obstarávaní spojených s predsedníckymi podujatiami, aby tak prispeli k odstráneniu akýchkoľvek pochybností. Lebo nám najviac záleží na transparentnosti a pozitívnom vnímaní predsedníctva SR v Rade EÚ, ktoré bolo objektívne úspechom Slovenska.