Svet 13. januára 2018 (HSP/Sputnik/Foto:TASR-Dubai Airport via AP)
Ako drahé hodinky, ktoré fungujú perfektne – najlepšie letiská sveta môžu byť nudné. Pristáváš, rýchlo prechádzaš pasovou kontrolou a už si v hoteli. Skúsenosť je to príjemná, ale nie je pamätná. Skúsiť si prejsť zlým letiskom – to je to pravé dobrodružstvo, píše denník The Economist.
Začneme letiskom Juba, Južný Sudán. Lietadlá pravidelne meškajú a cestujúci sa potia celé hodiny. V zóne odletu nie sú tu toalety a nie je tu možnosť najesť sa. Šťastný je ten pasažier, ktorý si nájde stoličku zlomenú len napoly.
Bezpečnosť zlyháva. Asistenti bohatých ľudí nesú ich kufre, ktoré sa demonštratívne nekontrolujú.
V Jube sú 3 terminály, ale funguje len jeden.
Hoci každé hrozné letisko je unikátne, štyri veci sú rovnaké: nebezpečenstvo, šikanovanie zo strany úradníkov, krádeže a oneskorenia. Niekedy sa navzájom posilňujú. Napríklad môže trvať veky, než sa pasažieri dostanú cez letisko Lubumbashi (v Demokratickej republike Kongo). Úradníci zámerne spomaľujú veci v nádeji, že cestujúci im dajú úplatok, aby sa poponáhľali.
Cestujúci v leteckej doprave tiež predstavujú lákavý cieľ pre zlodejov. Tí v Manile sú obzvlášť kreatívni, uvádza denník. Pridávajú guľky do batožiny, aby ich mohli “nájsť” a požadovať úplatky, aby majitelia neboli zatknutí.
Niektorí cestujúci sú obťažovaní úradníkmi, ktorí sa snažia imitovať určitú činnosť z obavy, že budú nahradení strojmi (ako mnohé moderné letiská). Do tejto kategórie spadá úradník v strašnej uniforme v Dillí, ktorý vyžaduje vaše doklady napriek tomu, že jeho kolega ich pred chvíľou už skontroloval.
Najhoršie letisko odráža negatíva vlád, ktoré ich riadia. V Pchjongjangu je cítiť totalitnu atmosféru. Spravodajca The Economist rozpráva o svojich skúsenostiach: “V lietadle sa hrala zaujímavá hudba, avšak keď sme leteli cez hranicu do Severnej Kórey, dostali sme kópie národných novín a požiadali nás, aby sme ich neohýnali, pretože na prvej strane bola fotka Kim Čong-ila.