Že vraj oni sú tí slušní, lepší, nekorupční, skrátka nezištní, ktorým nezáleží na ničom inom, len na pomoci ľuďom a na svetlej budúcnosti štátu. Na rozdiel od tých druhých, ktorí sú vraj zištní, podvodnícki, hrabiví, dokonca vraj až fašistickí, a sú v politike vraj len preto, aby z nej mali prospech, aby ľudí a štát okradli a ožobráčili. Takto nejako nám to vykresľovali pred voľbami a takto nejako to ich voliči majú dodnes zadefinované v hlavách.

No a potom prišli tie voľby a obdobie po voľbách. Ako opísať realitu, ktorá nastala? Nič by nemalo byť optimistickejšie: veď čo iné ako harmonická spolupráca môže byť výsledkom spojenectva ľudí, ktorých základným spoločným cieľom je pomoc ľuďom a dlhodobá prosperita krajiny?

Prešli dva roky a my vidíme, ako sa tie deklarované „hodnoty“ prejavujú v praxi. Už vyše dvoch rokov každodenne zažívame, o akých „hodnotách“ je spolupráca týchto obetavých duší na národa politickej roli dedičnej. Pripomeňme si to podstatné.

Od samého začiatku vládnutia tejto „hodnotovej“ koalície sme svedkami nevídane primitívneho, priam škôlkarsky trápneho hašterenia. Tu sa pred našimi očami rozpútal naozajstný ohňostroj „hodnôt“. Jeho výsledky sú pre krajinu devastujúce, to najnovšie otvorene povedal aj jeden zo samotných protagonistov tohto naozaj unikátneho „hodnotového“ cirkusu.

Ale nie sú to iba dvaja hlavní herci, ktorí v tomto predstavení excelujú. Za povšimnutie stojí aj celý rad vedľajších postáv a postavičiek, aj tých celkom drobných hlasovacích zvieratiek, ktoré tak „hodnotovo“ prebiehajú z jedného parlamentného chlievika do druhého. Aj títo všetci nám presvedčivo ukazujú, o akých hodnotách je ich nezištné snaženie, ktorého jediným cieľom vraj je blaho občanov.

Už vyše dvoch rokov krajinu riadia plagiátori a nedoukovia, čo však vraj nevadí, vraj podstatné je, že sú nositeľmi tých správnych demokratických, antikorupčných a transparentných hodnôt. Počas ich bačovania sa štát nevídane zadĺžil, zdravotníci a ďalšie profesie sú pripravené hodiť uterák, slovenské obce nariekajú, že štát ich úplne opustil a nechal napospas bankrotu, na obzore je energetická a ekonomická apokalypsa spôsobená katastrofálnymi rozhodnutiami vlády a nezmyselnými, nefunkčnými protiruskými sankciami.

Odborníci, ako napríklad nestor slovenskej ekonómie profesor Jaroslav Husár, im každú chvíľu posielajú alarmujúce listy, otvorené i súkromné, v ktorých zdôrazňujú, že štát v 21. storočí treba riadiť na základe vedeckých poznatkov. Výsledok je však rovnaký, ako keby túto požiadavku adresovali atamanovi záporožských kozákov a jeho negramotnému manažérskemu tímu so šabľami a bambitkami – nulový. Strašné podozrenie, že odbornosť ľudí z „hodnotovej“ koalície je zhruba podobná, ako odbornosť kozáckeho atamana a jeho bandy, sa postupne mení v desivú istotu.

Najnovšie od financpremiéra odišiel kľúčový analytik s odôvodnením, že hlavný líder „hodnotovej“ koalície vôbec nemá záujem o odbornú debatu a argumenty. Ďalší v dlhom rade ľudí, ktorí neskoro pochopili, že tento plagiátor a usvedčený daňový podvodník používa ľudí len ako toaletný papier a jeho ochota akceptovať iných je nulová.

Z právneho štátu sú už len kulisy. Personálne čistky a „transparentnosť“ „kajúcnických“ procesov s ľuďmi z predošlých vlád dvíhajú obočie už aj úradníkom v medzinárodných inštitúciách. Vo väzení bol na sicílsky spôsob zasamovraždený bývalý policajný prezident. Nič z toho však protagonistom tejto hodnotovej junty nevadí, a – aké prekvapenie – ani režimným masmédiám. Stále trvajú na tom, že koalícia musí vydržať, lebo hodnoty. Lebo inak by opäť mohlo prísť to bezhodnotové peklo, aké sme zažívali počas predošlých vlád: smrteľne nudné roky pokoja a stability.

Lenže ešte je tu čosi. A to je zákon karmy. Možno o tom ešte nevedia, ale tomu ani oni nijako neuniknú. Blíži sa jeseň, ktorá bude pre niekoho dosť studená, ale pre nich bude o to horúcejšia. Podľa prieskumov je táto koalícia rekordne neobľúbená a už ju preklína aj časť jej vlastných voličov. Aj tí sa začínajú pýtať, čím sa táto „hodnotová“ junta líši od celkom obyčajnej, bezhodnotovej.

Ich politický koniec jedného dňa príde a povráva sa, že už to nemusí dlho trvať. Tie ich deklarované „hodnoty“ sa stanú ich politickým osudom: príde deň, keď sa im všetky tie klamstvá a finty zrátajú. Budú si musieť zjesť polievku, ktorú si navarili – a ich báchorky o transparentnosti, o nekorupčnosti, o očiste spoločnosti, o právnom štáte, o demokracii a všetky tie ostatné „hodnoty“ na nej budú plávať ako mastné oká.

Ivan Lehotský