Ako Rusko obohralo Západ odstúpením od dohody o obilí

Bratislava 1. augusta 2023 (HSP/Foto:TASR/AP-Andrew Kravchenko,United Nations)

Afrika pomôže ruskému vývozu potravín, píše Dmitrij Skvortsov v ruských novinách VGLJAD. Prinášame vám preklad článku

Rusko začína zbierať prvé plody najdôležitejšieho politického rozhodnutia poslednej doby – odmietnutia pokračovať v účasti na tzv. obilnej dohode. O tom, ako sa to deje, hovoril okrem iného Vladimir Putin na okraj rusko-afrického samitu. A medzi porazenými bola nielen Ukrajina, ale aj hlavní západní hráči v oblasti poľnohospodárstva.

Odstúpenie Ruska od dohody o obilí bolo jednou z hlavných tém minulotýždňového samitu Rusko – Afrika. Niekoľko afrických lídrov požiadalo Moskvu, aby obnovila účasť na dohode. Konkrétne guinejský minister zahraničných vecí požiadal o “veľkorysosť v snahe zvážiť iné ústupky, ktoré by sa dali urobiť, aby tento lokálny problém neovplyvnil celý svet”.

Dôvody, ktoré viedli Rusko k tomuto rozhodnutiu, však nikde nezazneli. “Vzhľadom na to, že nebol splnený žiadny zo sľubov, ktoré nám boli dané s cieľom uľahčiť vývoz nášho obilia a našich hnojív na svetové trhy, opakovane sme predĺžili našu účasť na tzv. obilnej dohode v nádeji, že tieto sľuby budú splnené, ale teraz sme povedali nie. Teraz ich najprv splňte a potom sa k tejto dohode vrátime,” povedal pri tejto príležitosti Vladimir Putin.

Aký je zisk pre Rusko

Pritom už samotný fakt odstúpenia Ruska od dohody zlepšil situáciu ruských agrárnikov a štátu. “Ak mám byť úprimný, keď sme oznámili, že odstupujeme od tejto dohody o obilí, ceny na svetovom trhu trochu vzrástli – trochu. Takže naše spoločnosti dostanú viac. A to znamená, že dostaneme viac daní. A ak dostaneme viac daní, podelíme sa o časť našich príjmov s najchudobnejšími krajinami tým, že im budeme dodávať určité množstvo potravín zadarmo,” povedal Putin v sobotu v Petrohrade. Ak sa naplní prognóza MMF o 15-percentnom zvýšení ceny pšenice, ruský agrosektor získa dodatočných 1,8 miliardy dolárov.

Mechanizmus výhry je však komplikovanejší. Kvôli prekážkam vytvoreným Západom majú ruskí obchodníci problémy s fyzickým vývozom obilia. V dôsledku toho sú sklady a výťahy na obilie preplnené. Ak sú výťahy plné minuloročného obilia a nová úroda sa čoskoro dozrie, nedostatok skladovacích kapacít obilia sa len prehĺbi. A to povedie k poklesu domácich cien pšenice a podnieti poľnohospodárske podniky k zníženiu osevných plôch (zrno z ďalšej úrody aj tak nebude kde uskladniť).

Ruskí poľnohospodárski výrobcovia čelili problémom pri vývoze obilia v dôsledku odmietnutia veľkých svetových logistických spoločností spolupracovať s Ruskom, zákazu vstupu ruských lodí do európskych prístavov a odmietnutia poisťovní poistiť lode vstupujúce do ruských prístavov. Tak či onak sa našli obchádzky, ale preprava obilia sa predražila. Podľa rôznych odhadov by dodatočné náklady ruských vývozcov obilia v rokoch 2022/23 mohli predstavovať 1 až 1,5 miliardy USD. Keďže dohoda o obilí nevyriešila žiadny z ruských problémov, jej zachovanie nemalo pre Rusko ekonomický zmysel.

Zmiznutím ukrajinského obilia zo svetového trhu sa uvoľnil priestor pre ruské obilie. To však neruší potrebu riešiť problémy s logistikou a prijímaním platieb za obilie. Ale malý deficit pšenice je dobrým podnetom na hľadanie spôsobov, ako ich prekonať. Udržanie vývozu chleba na vysokej úrovni zvýši domáce nákupné ceny, zvýši devízové príjmy z vývozu chleba a dane od všetkých účastníkov reťazca, počnúc pestovaním obilia a končiac výťahmi, železnicami, prístavnými terminálmi atď. Zvýši sa kladné saldo zahraničného obchodu.

Kto stratil?

Medzi hlavných porazených z vypovedania dohody o obilí patrí Ukrajina. Prichádza o časť príjmov z vývozu, ako aj o dane od agropodnikov, ktoré pestujú obilie.

Smolu majú aj západné poľnohospodárske koncerny. Takmer polovica všetkej ukrajinskej poľnohospodárskej pôdy (16,7 milióna hektárov) patrí trom najväčším hráčom na svetovom trhu s potravinami – Cargill, Dupont a Monsanto. S najväčšou pravdepodobnosťou sú to práve oni, ktorí lobovali v OSN, aby sa zúčastnilo na dohode o obilí.

Z veľkej časti to bolo ich obilie, ktoré bolo v roku 2022 uskladnené na Ukrajine vo výťahoch a pripravené na nakládku v prístavných termináloch. Keby nedostali bezpečný námorný koridor na vývoz, ich obilie by tam uviazlo na dlhý čas a zmrazilo by prevádzkový kapitál. Ak by dohoda o obilí nebola uzavretá, medzinárodné koncerny by museli vyvážať svoje obilie pozemnými cestami (čo je drahšie) a je nepravdepodobné, že by boli schopné vyviezť všetko zozbierané obilie. A bolo by pre ne problematické využiť výkyvy burzových kotácií rôznych druhov obilia. Zastavenie vývozu cez Čierne more je preto pre nich v súčasnosti vážnou stratou.

Afrika nie je ani horúca, ani studená

Argument, že ukrajinské obilie má pomôcť v boji proti hladu v najchudobnejších krajinách, je prázdnym propagandistickým trikom. “Dôrazne odsudzujem cynický krok Ruska zastaviť čiernomorskú obilnú iniciatívu napriek úsiliu OSN a Turecka,” uviedla predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. Podľa jej slov sa EÚ snaží zabezpečiť potravinovú bezpečnosť pre zraniteľných ľudí na svete.

Počas celého obdobia fungovania dohody však najchudobnejšie krajiny nedostali viac ako tri percentá obilia vyvezeného z Ukrajiny (t. j. menej ako jeden milión ton).

Väčšina ukrajinského obilia smerovala do západoeurópskych krajín. Išlo najmä o kŕmne obilie a jeho príchod na trh znížil ceny krmív pre hospodárske zvieratá a hydinu v európskom poľnohospodárstve.

Ukrajinské obilie sa Európe hodilo v období rýchleho rastu cien elektrickej energie a tepla, čím sa čiastočne kompenzoval rast príslušných nákladov európskych výrobcov. Ukrajinské obilie teda nekŕmilo hladujúcich Afričanov, ale európske ošípané, kravy a kurčatá. Najchudobnejšie africké krajiny však nie sú odberateľmi európskeho mäsa.

Na pečenie chleba (alebo tortilly), ktorý je hlavnou potravinou chudobných, nepotrebujete ukrajinskú kukuricu a jačmeň (ktoré tvoria leví podiel obilia vyvážaného z Ukrajiny), ale pšenicu, ktorú Rusko vyváža minimálne 3 – 3,5-krát viac ako Ukrajina. Otázkou je, ako sa ruské obilie môže dostať do Afriky. O tom však hovoril Vladimir Putin s africkými lídrami počas rusko-afrického samitu, pričom diskutovali o prístupe ruských lodí k prístavným zariadeniam a o vnútornej logistike pohybu nákladu po africkom kontinente.

Hrozí svetu hladomor?

Ako ovplyvní zníženie ukrajinského vývozu potravinovú bezpečnosť sveta? Je potrebné pripomenúť, že medzinárodný obchod s obilím ovplyvňuje len malú časť svetovej úrody. V poslednej sezóne 2022/23 predstavoval 858,6 milióna ton obilia, čo je 30,8 % úrody, ktorá dosiahla 2 788,7 milióna ton. Zvyšných 70 % pochádza z domácich trhov krajín, z ktorých mnohé majú vlastný systém tvorby cien s malou závislosťou od burzových kotácií. Sú štáty, kde je cena chleba dotovaná z rozpočtu alebo obmedzovaná inými mechanizmami. Preto ceny burzových futures priamo neurčujú všeobecnú úroveň cien potravín v najchudobnejších krajinách (hoci tieto ceny ovplyvňujú).

Hrozí svetu skutočne nedostatok obilia? Vôbec nie.

Prognóza na sezónu 2023/24, ktorú 7. júla zverejnila Svetová organizácia pre výživu (FAO), uvádza nárast svetovej úrody o 5,9 mil. ton (pri poklese obchodu o 19,5 mil. ton). Ruský vývoz pšenice v roku 2022/23 sa odhaduje na 43,5 mil. ton (čo predstavuje 21,5 % svetového vývozu), pričom Rusko celkovo vyváža približne 60 mil. ton obilnín. Predbežné prognózy na nadchádzajúcu sezónu 2023/24 sľubujú pokles ruskej úrody o 4 %. Ale aj keď k tomuto poklesu ruského vývozu dôjde, FAO očakáva, že bude viac ako kompenzovaný nárastom vývozu pšenice z Kanady, kde sa očakáva dobrá úroda.

Komerčne odôvodnená charita

Ruský prísľub bezplatných dodávok obilia najchudobnejším africkým krajinám nie je len charitou, ktorá má kompenzovať možný nárast cien potravinárskeho obilia. Tieto dodávky sú aj pomocou domácim agrárnikom. Štátny nákup a dodávky obilia do krajín trpiacich hladom sa uskutočnia na úkor rozpočtu.

A to pomôže ruským poľnohospodárskym výrobcom predať obilie, ktoré nie je kde uskladniť.

O komerčných dodávkach sa však rokovalo aj s africkými krajinami. Počas rusko-afrického samitu sa veľká pozornosť venovala rozvoju dvojstranných hospodárskych vzťahov. Komplexné schémy, v rámci ktorých niektoré ruské spoločnosti pomáhajú africkým krajinám budovať infraštruktúrne zariadenia, dovážať benzín a naftu, obilie a hnojivá a iné ruské spoločnosti získajú prístup k rozvoju ložísk alebo sa zapoja do perspektívnych spoločných projektov, čiastočne vyriešia problém rozšírenia vývozu ruského obilia do Afriky.

PREČÍTAJTE SI EŠTE

Nemecko a Francúzsko proti východoeurópskym krajinám. Chcú obnoviť dovoz ukrajinského obilia

Dohoda o obilí. Zbohom…