Ako reagoval pápež Pavol VI. na 21. august 1968 v Československu

Vatikán 22. augusta 2018 (HSP/TK KBS/RV/Foto:PrintScreen:Vatikán)

Od vpádu vojsk Varšavskej zmluvy do Československa uplynulo 21. augusta 50 rokov. Na inváziu reagoval aj vtedajší pápež Pavol VI. Tesne pred odletom na Eucharistický kongres do Kolumbie 22. augusta 1968 na rímskom letisku Fiumicino vyslovil tieto slová:

„Nemôžeme (však) opustiť vás a všetkých tých, čo sledujú náš odchod na obrazovkách, alebo počúvajú náš hlas prostredníctvom rozhlasu, bez toho, aby sme vám neodkryli svoju trpkú bolesť a veľkú úzkosť, ktoré zvierajú naše srdce pre súčasné udalosti v Československu.

Boli by sme hotoví zrieknuť sa hneď tejto cesty, keby sme vedeli, že naša prítomnosť a náš zásah by mohli poslúžiť na to, aby prekazili množenie sa ziel, ktoré už doliehajú na nám tak veľmi drahý ľud a aby sme zažehnali strašlivé následky, ktoré bezpochyby možno predvídať.

Zdá sa, že sila zbraní chce znova rozhodovať o osudoch národa, o jeho nezávislosti a jeho dôstojnosti. Spokojnosť Európy je otrasená, spokojnosť celého sveta ohrozená a ten mier, ktorý po krutých skúsenostiach minulých a súčasných vojen hľadá a vytvára zrelosť časov – a to aj pričinením nepotlačiteľného kresťanského cítenia, – je teraz vážne zranený – a dal by Boh, aby táto rana nebola na smrť.

Hlboký žiaľ nám spôsobuje porušenie nedotknuteľnosti štátu, dobrých vzťahov medzi národmi a predovšetkým porušenie zásad, ktoré ľudstvo dosiahlo v priebehu svojich dejín s toľkou námahou a toľkými obeťami, a ktoré sú nevyhnutnou potrebou celistvosti a budúcnosti našej civilizácie.

Toto nešťastie nás bolí ešte viac preto, lebo my sami sme sa stali v tieto roky nezištným a horlivým apoštolom mieru a dúfali sme, že rozličnosť kultúr a záujmov by koniec koncov nemala prekážať spoločnej a úprimnej snahe zachovať medzinárodné právo a vzrastajúcej spolupráci medzi ľuďmi našich čias.

Nechceme nikoho súdiť, ale akože nemožno nepristúpiť k rozboru princípov, z ktorých podobné nešťastné udalosti sa zdajú prirodzene prameniť?

V srdci nesieme tieto trpké myšlienky, no nad nimi skrsá svetlo ľudskej a kresťanskej nádeje, že ešte bude možné čestne a pokojne vyriešiť tento poľutovaniahodný konflikt. A kiež by Pán mieru, na ktorého česť sa podujímame na túto cestu, nám preukázal svoje milosrdenstvo a vrátil všetkým „pokoj poriadku“.

A našou rukou nech vás žehná.“

(Preklad: Slovenská redakcia VR)