Bratislava 16. novembra 2023 (HSP/Foto:TASR/AP-Doug Mills/The New York Times)
Súdiac podľa Bidenovho vyjadrenia o “diktátorovi” a skutočnosti, že Si sa niekoľkokrát dotkol “červených línií”, na týchto rokovaniach nedošlo k žiadnemu prelomu
A s výnimkou menších dohôd, ako je kontrola výroby drog a obnovenie vojenskej komunikácie, sa obe strany “dohodli, že sa dohodnú”.
Mnohí upozornili na Si Ťin-pchingovu vetu, že “svet je dosť veľký na to, aby sa obom krajinám darilo”. To už niektorí pozorovatelia vnímali takmer ako pozvanie Číny Američanom na nové “rozdelenie sveta”. Táto fráza však môže mať aj aplikovanejší význam – Si sa tak vyslovil proti neustálym obmedzeniam obchodu s Čínou, ktoré zavádzajú Američania (a nabádajú k tomu aj Európanov), a navrhol vypracovať v tejto súvislosti spoločné pravidlá hry.
Nič však nenasvedčuje tomu, že by sa obe strany priblížili k vypracovaniu takýchto pravidiel v tejto a ďalších problematických otázkach.
Napríklad v otázke Taiwanu.
Západné médiá tvrdia, že Si na jednej strane povedal, že Čína nemá v úmysle zaútočiť na Taiwan. Na druhej strane pomenoval podmienky, za ktorých je vojna možná (je možné, že ide o vyhlásenie nezávislosti Taiwanu, ktoré uprednostňuje súčasná vládnuca strana na ostrove). Biden na druhej strane uviedol, že použitie sily je v každom prípade neprípustné.
Pokiaľ ide o tému Ukrajiny, len Biden ju spomenul stručne a všeobecne. Čínsky vodca túto otázku vôbec nezmienil, hoci táto téma bola pôvodne ohlásená ako jedna z tých, o ktorých sa na stretnutí bude diskutovať.
Pokiaľ ide o postoj Číny k Ukrajine, v médiách a odborných kruhoch sa objavujú dva protichodné názory.
Podľa jedného z nich Rusko, Čína a Irán konajú ako jednotný front, ktorý zatiahne Západ a jeho spojencov do série vojen s cieľom vyčerpať ich zdroje. To znamená, že invázia na Ukrajine a vojna na Blízkom východe sú predohrou k hlavnému dejstvu drámy – útoku Číny na Taiwan.
Druhá verzia je, že Čína predpokladá, že vojna na Ukrajine, ako aj akákoľvek iná vojna v nezápadnom svete (vrátane vojny o Taiwan) nie je v jej záujme, ale v záujme Spojených štátov. Tieto vojny vedú k odlivu investícií z nezápadného sveta do západného sveta, oslabujú konkurenčné výhody nezápadných krajín, vedú ku konsolidácii globálneho Západu pod záštitou Washingtonu a slúžia ako odôvodnenie sprísnenia protičínskych obchodných reštriktívnych opatrení zo strany USA a EÚ.
Naopak, v záujme Číny je svetový mier a voľný obchod, ktorý jej umožní prostredníctvom svojej priemyselnej sily postupne dobývať trhy a priťahovať do svojej hospodárskej orbity čoraz viac krajín. V záujme Číny je tiež posilniť väzby s EÚ a “odtiahnuť” Európu od Spojených štátov. Vojna na Ukrajine, naopak, tlačí EÚ k čoraz užšiemu spojenectvu s USA, čo Čína nepotrebuje.
Preto Peking začiatkom roka vystúpil so svojimi mierovými iniciatívami, ktoré predpokladajú prímerie na Ukrajine pozdĺž súčasnej frontovej línie s cieľom čo najskôr ukončiť vojnu.
Na základe toho sa už objavili špekulácie, že počas rozhovorov s Bidenom mu Si ponúkol pomoc pri realizácii tohto scenára. Zatiaľ však neexistujú jasné signály, že USA sú ochotné pristúpiť na takúto možnosť.
V médiách sa pravidelne objavujú správy, že Západ sa prikláňa k rokovaniam s Ruskom uprostred patovej situácie na ukrajinskom fronte, ale nie sú potvrdené a na oficiálnej úrovni v Kyjeve aj vo Washingtone ich popierajú.
Prečítajte si tiež:
- Objavujú sa “zákulisné” informácie o pakte medzi Čínou a USA
- Rusko a Čína koordinovane zdržiavajú USA na Blízkom východe
17.5°C
Nedeľa 
9.5°C
16.8°C
11.9°C
Utorok 
.JPG)
.jpg)
