Po neúspechu v počiatočnej snahe o prevrat na Ukrajine a následnej kampani na obsadenie územia na východe a juhu tejto krajiny prišiel ruský prezident Vladimir Putin na spôsob, ako vyhrať tým, že bude vyzerať, že prehral. Jeho nedávne kroky, ktorými vyhlásil čiastočnú mobilizáciu a uskutočnil referendá na okupovaných územiach o ich pripojení k Rusku, sú predzvesťou použitia jadrových zbraní proti Ukrajine.

Ak budú ukrajinské jednotky vyzbrojené celým radom západných zbraní pokračovať v protiofenzíve, budú predstavovať hrozbu pre ruskú vlasť v podobe jej novozískaných území. Putin odpovie tým, čo opakovane varoval: použije jadrové zbrane. Bez ohľadu na to, či by takéto použitie bolo namierené proti cieľu na Ukrajine, alebo by išlo len o demonštračný výstrel, účinky by boli rovnaké. Takýto krok by nepochybne podkopal podporu Kyjeva zo strany Západu vzhľadom na to, že Spojené štáty a NATO prakticky s istotou neodpovedia. Mohlo by to tiež viesť k rozpadu aliancie NATO. V podstate by Putin mohol vyhrať tým, že prehrá.

Západní lídri a experti na obranu už dlho uvažovali o možnosti, že v prípade neúspechu svojej konvenčnej kampane proti Ukrajine sa Moskva uchýli k použitiu jadrových zbraní. Táto možnosť sa teraz stala prakticky istou. Putin sa zdvojnásobil v konvenčnej vojne, ktorú nemôže vyhrať, ak sa zachová súčasný pomer síl. Západ začína priemyselnú a vojenskú expanziu, ktorá ešte viac vychýli strategickú rovnováhu v neprospech Ruska. Rusko už muselo požiadať o pomoc najslabšieho zo spojencov – Irán a Severnú Kóreu. Čiastočná mobilizácia neposkytne ruskej armáde prostriedky na zvrátenie situácie na bojisku a doma ešte viac vyostrí odpor voči Putinovi.

Eskaláciou však Putin môže dosiahnuť víťazstvo v zahraničí aj doma.

Ruská jadrová doktrína výslovne uvádza, že ak konvenčná agresia proti Rusku ohrozí existenciu národa, ospravedlní to použitie jadrových zbraní. Definícia toho, ako ďaleko by musel konvenčný útok zájsť, aby prekročil túto hranicu, nebola nikdy jasná. Putin takúto existenčnú hrozbu formuloval vo svojom prejave, v ktorom oznámil čiastočnú mobilizáciu. Zopakoval svoje tvrdenie, že cieľom Západu pri podpore Ukrajiny je zničiť Rusko a ohroziť všetkých Rusov. Putin dal jasne najavo, že pre Moskvu je prípustné použiť jadrové zbrane na ochranu územnej celistvosti štátu, ktorá by teraz zahŕňala aj zabraté časti Ukrajiny:

Tým, ktorí sa takto vyjadrujú o Rusku, by som chcel pripomenúť, že aj naša krajina má rôzne typy zbraní a niektoré z nich sú modernejšie ako zbrane krajín NATO. V prípade ohrozenia územnej celistvosti našej krajiny a na obranu Ruska a našich ľudí určite využijeme všetky zbraňové systémy, ktoré máme k dispozícii. Toto nie je blufovanie.

Občania Ruska si môžu byť istí, že územnú celistvosť našej vlasti, našu nezávislosť a slobodu budeme brániť – opakujem – všetkými systémami, ktoré máme k dispozícii. Tí, ktorí proti nám používajú jadrové vydieranie, by mali vedieť, že vietor sa môže otočiť.

Čo urobí NATO a Západ, ak Rusko odpovie na úspešnú konvenčnú ofenzívu Ukrajiny jadrovou zbraňou? Je prakticky isté, že NATO by neodpovedalo rovnocenným jadrovým krokom. Každý, kto sa za posledných niekoľko desaťročí zúčastnil na vojnových hrách na vysokej úrovni v USA alebo NATO, tak ako ja, v ktorých druhá strana proti nám použila jadrové zbrane, si uvedomil, že je nesmierne ťažké prinútiť Washington – a už vôbec nie alianciu NATO – odpovedať rovnakým spôsobom, a to aj v prípade, že sa terčom takéhoto útoku stanú americké sily alebo jednotky NATO. Pokiaľ nejde o masívny útok, tímy zastupujúce vládu USA a krajiny NATO sa takmer vždy rozhodnú pre zintenzívnenie konvenčnej kampane alebo sa stiahnu.

Ak by Putin použil jadrovú zbraň proti Ukrajine, možnosti Západu by boli ešte obmedzenejšie. Ukrajina nie je členom NATO a nie je chránená jadrovým dáždnikom aliancie. Odpoveď západných lídrov použitím jadrovej zbrane by bola nepochopiteľná. Ako sa vyjadril jeden skúsený bývalý americký vládny úradník a vyjednávač v oblasti kontroly jadrových zbraní v súvislosti s tým, ako by Washington reagoval na ruský jadrový výbuch: “Neverím, že by Spojené štáty podnikli eskalačný krok. Určite by neodpovedali jadrovými zbraňami.” Môžete sa staviť, že Putin to vie.

Západní lídri, predovšetkým americký prezident Joe Biden, sľúbili, že na použitie jadrových zbraní Ruskom zareagujú zdvojnásobením podpory Ukrajine, poskytnutím väčšieho množstva lepších konvenčných zbraní, rozšírením hospodárskych sankcií voči Rusku a snahou získať svetové spoločenstvo, aby sa Rusko stalo štátom vyvrheľom. To bolo Bidenovo varovanie v jeho nedávnom prejave na Valnom zhromaždení OSN. Západ by sa v podstate snažil pokračovať presne v tej stratégii, ktorá viedla k tomu, že Putin v prvom rade použil jadrové zbrane. To je definícia šialenstva: robiť znova to isté a očakávať iný výsledok.

Poskytnutie ďalšieho západného vojenského vybavenia Ukrajine vrátane ďalších odpaľovacích zariadení HIMARS, rakiet dlhého doletu, moderných bezpilotných lietadiel, ťažkých obrnených vozidiel a dokonca aj stíhačiek F-16 zabezpečí, že Ukrajina dokáže zadržať ruskú armádu. Vojnu to však neukončí.

Putin je presvedčený, že vojna na Ukrajine je nevyhnutná na prekonanie existenčnej hrozby, ktorú pre Rusko predstavuje rozširovanie NATO a jeho snaha vytvoriť na Ukrajine klientsky štát. V tejto súvislosti je použitie jadrových zbraní oprávnené. Rovnako tak aj riziko eskalácie zo strany Západu. Ako Putin vyhlásil v rozhovore v roku 2018, prvé použitie jadrových zbraní by malo zmysel, aj keby spôsobilo globálnu katastrofu. Koniec koncov, povedal: “Načo nám je taký svet, keď v ňom nie je Rusko?”. Vodca, ktorý je ochotný ísť za hranu, aby bránil vlasť, si v Rusku získa hlboký rešpekt, alebo lepšie povedané, strach. To by malo Putinovi stačiť.