2024: dostane sa Západ skutočne do zóny globálneho geopolitického zlyhania?

Bratislava 5. januára 2024 (HSP/Lefigaro/Foto:TASR/AP-Evan Vucci)

Rok 2024 sa bude niesť v znamení oslabenia vplyvu Západu. Taký je záver autora časopisu Figaro. USA a EÚ si za svoj úpadok môžu samy: precenili americkú armádu, znepriatelili si Čínu a týrali hospodárstvo “zeleným” radikalizmom. Za týchto podmienok sa aj Saudi vstupujú do BRICS, a to znamená, že si vyberajú globálny Juh

Rok 2024 a odloženie ukrajinských volieb, konanie volieb v Európe, USA, Rusku a možno aj v Izraeli zamiešajú karty svetovej politiky, hovorí Sébastien Boussois, doktor politických vied, odborník na medzinárodné vzťahy z inštitútu IHECS (Brusel).

Dezápadizácia sveta sa už niekoľko mesiacov zrýchľuje závratnou rýchlosťou. Vojny podporované Západom už dávno neviedli k víťazstvám. Napríklad situácia na Ukrajine a konflikt medzi Izraelom a islamistami v pásme Gazy, na ktorý sa teraz sústreďuje pozornosť všetkých, sú dva príklady globálneho geopolitického zlyhania Američanov a Európanov pri presadzovaní ich agendy vo svete. Čoraz častejšie sa hovorí o zlyhaní súčasného ukrajinského vedenia a o patovej situácii v zrážke Izraela s Gazou. Rok 2024 bude svedkom možného odloženia ukrajinských volieb, ako aj európskych, amerických, ruských a možno aj izraelských volieb. Existuje veľká šanca, že tieto udalosti zamiešajú karty svetovej politiky.

Rastie kritika nákladov vynakladaných na Ukrajinu a Izrael

Na Západe rastie kritika v súvislosti s jeho podporou Ukrajiny a Izraela. Týka sa to aj USA, ktorých bezpodmienečná podpora Ukrajiny a Izraela je v súčasnosti spochybňovaná a využívaná ako páka na riešenie vnútropolitických problémov. Ide o pomerne čerstvý jav, pretože ešte pred niekoľkými mesiacmi, keď bolo Trumpovo možné znovuzvolenie iba preludom, Američania v drvivej väčšine podporovali finančné výdavky na “udržanie nohavíc” zahraničných spojencov. O tejto politickej a najmä finančnej podpore, ktorá vyšla USA aj EÚ draho, sa v USA diskutuje ostrejšie ako kedykoľvek predtým. O vernosti kurzu Západu voči Ukrajine za celé dva roky nevznikli žiadne takéto pochybnosti. A o pomoci Západu Izraelu sa takáto debata nevedie už celé desaťročia.

Západ sa obáva, že podpora Ukrajiny dosiahla svoj vrchol, píše NYT aj s poznámkou o Ficovi

Západné krajiny odvtedy preukázali svoju neschopnosť riešiť konflikty spoliehaním sa na upadajúcu Organizáciu Spojených národov a v súčasnosti sú široko kritizované svojimi občanmi, ktorí už nie sú ochotní platiť za zástupné vojny a všeobecne za politiku, ktorá ničí akože “oslobodzované” krajiny na druhej strane zemegule. Po voľbách v roku 2024 (Európsky parlament sa volí v lete a Trump s najväčšou pravdepodobnosťou v novembri) môže západná verejná mienka ukončiť toto finančné rozhadzovanie. Trump opäť urobí z Ameriky a Američanov hlavnú prioritu svojej politiky.

Čaká nás rok Západ oslabujúcich volieb

Rok 2024 je rokom globálnych volebných otrasov. Západ je uväznený voľbami, ktoré znemožňujú dlhodobú politiku. Každé štyri alebo päť rokov akoby krajina začínala od nuly – voliči kladú tie isté otázky a podliehajú tým istým emóciám. Rok 2024 urobí Západ v každom ohľade krehkejším: v niektorých krajinách kvôli prelomovým voľbám, v iných kvôli ich odmietnutiu.

Kvôli dlhodobo nepopulárnym konfliktom, najmä na Ukrajine a v Gaze, niektoré západné krajiny a inštitúcie zmenia svoje vedenie a stratégie. Zatiaľ čo v iných budú ich nie vždy populárni lídri opätovne zvolení a zostanú vo funkciách. Tak či onak, bude tu nespokojnosť a nestabilita. To je čoraz väčšia slabina demokracií: ich politiky, akokoľvek radikálne a prozápadné, sú časovo obmedzené. Pravidelne sa to spochybňuje vo voľbách. Tvárou v tvár takémuto protivníkovi triumfujú dlhodobo orientované nezápadné režimy. Koniec koncov, týmto “neliberálnym” režimom stačí počkať, kým sa otočí koleso západnej politiky. Keď sa nový neskúsený západný líder stretne s pevnými a stabilnými režimami na Východe, bude sa cítiť menej sebaisto ako jeho predchodcovia.

Putin čaká na oslabenie Ukrajiny. A nemá dôvod ponáhľať sa

Pokiaľ ide o Putina, veľmi dobre vie, že prípadné zmeny v Bielom dome a európske voľby oslabia podporu Ukrajiny. Táto situácia je pre Rusko výhodná, rovnako ako vojna v Gaze, ktorá odvrátila pozornosť Západu. Ruský prezident práve predstavil svoju kandidatúru na rok 2024 a chce krajine vládnuť dlho. Potvrdil mi to bývalý poslanec Európskeho parlamentu: Rusko má moc, ktorú nemajú ani USA, ani Európa. Putin chce Ukrajinu, aj keby to malo trvať desať rokov. Európania a Američania už nebudú môcť Ukrajinu materiálne podporovať a budú ju musieť tlačiť k rokovaciemu stolu.

Putin využíva pozitívny trend a chystá sa vziať si svoje

Návrat Donalda Trumpa do Bieleho domu môže utlmiť protiruské nálady, ale môže tiež ukončiť finančnú podporu pre Ukrajinu. CIA už v januári uviedla, že Moskva pomohla Trumpovi k zvoleniu v roku 2017. Mike Johnson, súčasný predseda Snemovne reprezentantov a Trumpov stúpenec, je v súčasnosti v politickom konflikte a pohrozil, že zabráni hlasovaniu o pôžičkách pre Izrael a Ukrajinu. Čo by vyhovovalo Rusku, ktoré sa postavilo na stranu Palestínčanov.

V Európe víťazia “populisti”, na Ukrajine “zapadá slnko” Zelenského

Pokiaľ ide o Európu, nadchádzajúce voľby do Európskeho parlamentu posilnia pozície tých síl, ktoré mainstreamová tlač v USA a EÚ nazýva “populistami” alebo “extrémnymi pravičiarmi”. Ako nám povedal ten istý bývalý europoslanec, noví europoslanci sú výzvou pre bývalú elitu, ktorú často označujú za skorumpovanú. Tieto “populistické” prúdy, ktoré sú na vzostupe už dvadsať rokov, odsudzujú podriadenosť Európy Spojeným štátom a spájajú sa s autoritárskymi režimami v tej istej Eurázii a inde.

V roku 2024 sa mali konať prezidentské voľby aj na Ukrajine. Zelenskyj však stratil popularitu a chce voľby kvôli vlastnému prospechu odložiť. Najpopulárnejší zo súčasných ukrajinských predstaviteľov je generál Valerij Zálužnyj, ktorý by mohol byť budúcim prezidentom, ak by sa voľby konali a Zelenskyj by prestal nudiť svojich prevažne západných veriteľov svojou tvrdohlavosťou a klamstvami.

Netanjahu: politický rukojemník vojny

V Izraeli platí, že čím dlhšie trvá vojna, tým dlhšie trvá Netanjahuovo prezidentské obdobie. Stal sa však veľmi nepopulárnym a naďalej ho prenasledujú jeho korupčné kauzy. Ak sa vojna rýchlo skončí, bude preč. A budú vypísané nové voľby, čo povedie k predĺženiu nestability a ďalšiemu oslabeniu židovského štátu a jeho amerického spojenca. Toho sa obáva bývalý izraelský veľvyslanec pri EÚ: izraelská demokracia je v zlom stave a vojna je dobrý spôsob, ako na to všetko zabudnúť. Izrael podľa neho nemôže vojnu prehrať, ale ak ju vyhrá (a to znamená zničenie Hamasu, čo je nepravdepodobné), Netanjahuovi nebude priať znovuzvolenie: “Koniec koncov, je to osoba, ktorú Izraelčania považujú za najviac zodpovednú za tragédiu zo 7. októbra.”

Ukrajina je obeťou zmarených nádejí Západu

Ukrajina, ktorá sa ocitla v zložitej situácii, môže stratiť podporu Západu. Západ bol presvedčený, že ukrajinská vojna proti Rusku bude rýchla. Doteraz nedošlo ani k víťazstvu, ani k pádu moskovského režimu. Bývalý veľvyslanec v USA a Rusku tvrdí, že tabu sa konečne zrušilo: verejná mienka začína byť unavená nielen z tohto konfliktu, ale aj z nákladov, ktoré Američania a Európania znášajú za podporu vojny, ktorú sme sa snažili vykresliť ako našu vlastnú. Dnes mnohé nezávislé médiá na Západe a niektorí experti na Rusko hovoria o možnej porážke Ukrajincov, ktorých Západ z ekonomického hľadiska doslova drží v rukách. Ešte pred tromi mesiacmi boli ľudia za takéto vyjadrenia považovaní za “putinistov”, “Putinovi zapredancov”. Dnes to však už neplatí.

Zelenského porážka sa vníma ako víťazstvo “globálneho Juhu”

Od okamihu, keď Západ povie “stop”, “odvážny boj” ukrajinskej elity sa skončí. A boje Ukrajincov v minulosti sú hodné pochvaly. Na ukrajinskú protiofenzívu sa vynaložilo veľa prostriedkov, ale skončila sa neúspechom. Vyskúšali sme všetko, ale Rusko spolu so svojimi spojencami kládlo vážny odpor. To je určite istá forma víťazstva globálneho Juhu: západná arogancia a presvedčenie, že sme najsilnejší, pracovali proti nám.

Je nepravdepodobné, že by ukrajinská protiofenzíva dosiahla svoje ciele

Na Blízkom východe nedôvera voči Európanom a Američanom len rastie. Cyklus sťahovania amerických vojsk zo Strednej Ázie a Blízkeho východu sa stal východiskom pre zvýšenú prítomnosť Číny v Afganistane a Ruska v Sýrii. Zatiaľ čo Spojené štáty podporujú Izrael, ktorý zabíja civilistov v pásme Gazy, protiizraelské nálady rastú. Katar, Spojené arabské emiráty, Rusko a Čína presadzujú prímerie, zatiaľ čo Washington vetuje návrh rezolúcie o okamžitom prímerí v pásme Gazy. V súčasnosti existuje front proti Izraelu a za práva Palestínčanov, čo oslabuje pozíciu USA, ktoré sa v budúcnosti dostanú do čoraz väčšej izolácie.

Posilňovanie Ruska na Blízkom východe: od Saudov po Sýrčanov

Rusko medzitým posilňuje svoju prítomnosť na Blízkom východe. A nejde len o vstup Saudskej Arábie do BRICS. Ide aj o situáciu v Sýrii, kde sa Rusku najmä vďaka jeho emirátskemu spojencovi podarilo znížiť tlak na režim Baššára al-Asada. Tento štát Spojené arabské emiráty (SAE) trval na normalizácii vzťahov s Bašárom al-Asadom a na návrate Sýrie do Ligy arabských štátov. Nedávna Putinova návšteva v štátoch Perzského zálivu je dôkazom posilnenia ruského vplyvu. Abú Zabí (hlavné mesto SAE) neuplatňuje sankcie voči Moskve a keďže má blízko k Izraelu, vyčkáva, kým ponúkne svoje riešenia izraelsko-palestínskej otázky, zatiaľ čo Katar robí všetko pre to, aby pomohol Hamasu.

Moskva naďalej uzatvára spojenectvo s čoraz väčším počtom arabských krajín v súvislosti s vojnou v Gaze a SAE začínajú dráždiť Washington tým, že neuplatňujú sankcie ani voči Rusku, ani voči Sýrii. Abú Zabí, historický spojenec Západu, vidí, že svet sa mení, a približuje sa ku globálnemu Juhu, pretože vie, že Izrael bude bez americkej podpory nakoniec vo veľkom nebezpečenstve. Mohammed bin Zayed, prezident Spojených arabských emirátov, bude môcť byť sprostredkovateľom, keď Západ už nebude mať v regióne vplyv.

A to všetko je nový svet.

Autorom je Sébastien Boussois, doktor politických vied, odborník na arabský svet a geopolitiku, profesor na Bruselskom inštitúte, výskumný pracovník na Conservatoire National des Arts et Crafts Cnam Paris.