„Moskva je mimoriadne znepokojená zhoršujúcou sa situáciou v Donbase, provokatívnymi akciami zo strany Ozbrojených síl Ukrajiny, z masívneho ostreľovania obcí na území DĽR, stratami na životoch, smrťou detí. Budeme pozorne sledovať, ako sa stav vyvíja.  Neprekvapilo nás neskrývané priznanie sa zástupcu generálneho štábu Ukrajiny Mazepu, ktorý vyhlásil, že včera bol Doneck ostreľovaný z ťažkých zbraní, ktoré Ozbrojené sily Ukrajiny presunuli z miest dislokácie, porušujúc Minské dohody.

A vskutku, v správe Špeciálnej monitorovacej skupiny o udalostiach minulého týždňa sa uvádza, že na ukrajinských tylových skladoch chýbalo 80-90 kusov ťažkých zbraní, vrátane MLRS „Grad“, húfnice „ICCA“, „Hyacint“ a ďalšie. Tieto všetky zbrane strieľali včera v meste Doneck. Správy Špeciálnej monitorovacej skupiny nepodporujú tvrdenia niektorých kolegov podnecujúcich vášne, že podiel porušovania zo strany ukrajinských ozbrojených útvarov je údajne zanedbateľný v porovnaní s akciami domobrany Donbasu. To nie je pravda.

V priebehu včerajšieho dňa – podľa stavu večer 3. júna – bolo do nemocníc v Donecku prijatých viac ako 90. zranených, zahynulo najmenej 6. civilistov. Zranení, ktorých ošetrili v nemocnici Petrovského obvodu museli evakuovať do iných nemocníc, pretože zostávať v tejto ostreľovanej časti mesta nebolo bezpečné. Paľba nebola nacielená na pozície domobrany, ale ostreľovali obytné štvrte, medzi nimi aj mestské trhovisko. Pri paľbe boli poškodené elektrické rozvodne baní Skočinského a Zasjaďko. Pod zemou zostáva naďalej 375 baníkov. Podarilo sa vyviesť a zachrániť 576 baníkov. V okrese Marjinskij ostreľovali obec Staromichajlovka. Odstreľovali Debalcevo. Celý týždeň pokračovala provokácia v Širokino. 30. mája ostreľovač smerom s juhozápadu zastrelil miestneho obyvateľa. 2. júna pri ostreľovaní boli zranení dvaja civilisti.

Čo sa týka udalostí okolo Marjinki, rád by som upozornil na skutočnosť, že v súlade s memorandom Kontaktnej skupiny z 19. septembra 2014 a príloh k dokumentu táto územnosprávna jednotka zostáva na území Doneckej ľudovej republiky. Avšak, ukrajinská armáda neopustila túto obec, ale naopak, odtiaľ v noci ostreľuje Doneck. Stalo sa tak aj v predvečer udalostí 1. júna, kedy sa armáda pokúsila niekoľko krát preraziť líniu obrany domobrany pri Donecku – aj v Marjinke, aj na letisku, aj v Spartaku. Preto reagovanie domobrany by nemalo prekvapovať.

Ostreľovanie ďalších miest bolo tiež obnovené – strely opäť padali na Gorlovku a obytné štvrte Donecka, zabíjali civilistov. Konflikty sú takmer na celej línii kontaktu. Velitelia ukrajinských bezpečnostných zložiek sami píšu v sociálnych sieťach, že dostali rozkazy na „demonštratívne prejavy“. Dôsledky týchto demonštrácií práve vidíme. Tzv. dobrovoľnícke batalióny sľubujú, že budú plniť iba tie príkazy centrálneho velenia, ktoré budú oni sami považovať za „správne.“

Cieľ vytváraného teraz napätia v informačnom priestore je zrejmý – získanie vhodného pozadia pre maskovanie ozbrojených provokácii zo strany „silovikov“, sugerovať im istotu, „že cudzina, najmä USA, pomôžu“ vyriešiť problém Donbasu silou. Výhradne v tomto zmysle vnímame všetky militantné a konfrontačné vyhlásenia, vyznievajúce z Kyjeva a z niektorých západných metropol.

Pracovné stretnutia 2.júna v Minsku ukázali,  že strany, v podstate, sú schopné konštruktívneho dialógu o praktickom vykonávaní Minských dohôd. V niektorých otázkach, bol dosiahnutý určitý pokrok. Dúfame, že bude konečne vyriešený problém demilitarizácie Širokino, a v tejto obci bude rozmiestnené spoločné pozorovacie  stredisko Špeciálnej monitorovacej skupiny a Spoločného centra pre kontrolu a koordinovanie.

Urobili sa prvé kroky pre dosiahnutie zhody o modalite uskutočnenia miestnych volieb, ako to ustanovuje Minský „Balík opatrení.“ Čaká nás ešte veľa práce. Jednostranné nekoordinované akcie spojené s inklúziou zmien do zákona Ukrajiny o osobitnom postavení, ktoré sú odklonom od Minských dohôd, sťažili postup vpred v tejto veľmi dôležitej oblasti. Dúfame, že prekážky budú prekonané prostredníctvom odborného a vzájomne rešpektovaného prístupu strán. Je nutné dosiahnutie pokroku aj v iných oblastiach, medzi nimi zákona o amnestii a výmene zadržaných osôb. Zvlášť akútnym problémom je uplatnená a zosilňujúca sa humanitárna a ekonomická blokáda zo strany Kyjeva, zhoršujúca už aj tak zúfalú humanitárnu situáciu v regióne. Tieto akcie sú v priamom rozpore s logikou Minských dohôd.

Napočudovanie je, že niektorí z našich kolegov aj po podpísaní Minských dohôd naďalej nazývajú predstaviteľov Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky separatistami. Takéto vyhlásenia podkopávajú úsilie na podporu vykonávania Minských dohôd. Skutočnosť, že zástupcovia Donecka a Luhanska dosiahli zhodu a podpísali Minské dohody a týmto potvrdili, že budú súčasťou Ukrajiny, ak budú splnené všetky dohody, – je výsledkom veľmi serióznej práce, ktorú vykonáva týmto smerom Rusko.

Ozajstnými separatistami sú tí, ktorí vystrkujú Donbas z ekonomického, právneho, sociálneho a kultúrneho priestoru krajiny, ktorí podnecujú nenávisť voči spoluobčanom a pokračujú ich ostreľovanie, ktorí spôsobujú ďalšie obete na civilnom obyvateľstve.  Jednota krajiny sa nedá dosiahnuť konfrontačným postupom cez skresľovanie histórii národa a štátu, heroizovaním nacistických kolaborantov, útokmi na jazyk, ktorý je materinským pre väčšinu populácie rady regiónov Ukrajiny.

V tejto súvislosti sme opäť nútení zdôrazniť, že pre efektívnu prácu Kontaktnej skupiny a jej podskupín nie sú potrebné „procesné vykrúcačky,“ ale skutočný priamy dialóg medzi stranami konfliktu – Kyjevom, Doneckom a Luhanskom. Je to jediný spôsob, ako vyriešiť nastolené otázky. Iný spôsob diplomacia nepozná. Kontaktná skupina by mala slúžiť ako platforma pre prípravu praktických riešení mierového urovnania krízy.

Sme znepokojení z niektorých alarmujúcich skutočností, ktoré spochybňujú náklonnosť ukrajinského vedenia o mierové urovnaniu konfliktu. Je zrejmé, že „strana vojny“ v Kyjeve s podporou zo zahraničia zvyšuje aktivitu podľa toho, ako sa proces rokovaní v Minsku pomaly dáva do chodu.

Všimli sme si najmä vyhlásenie bývalého zástupcu Ozbrojených síl Ukrajiny v STSKK a v súčasnosti zástupcu náčelníka generálneho štábu generála Rozmaznina, kto vyzval „urobiť všetko, aby sa zástupcovia Ruska“ vylúčili zo Špeciálnej monitorovacej skupiny. Kyjev je vraj nespokojný s prácou tých pozorovateľských skupín, v ktorých sú zástupcovia Ruska alebo (citácia) „súcitia s Ruskom“.  Ukrajinská strana je spokojná len s tými pozorovateľmi, ktorí (citujem) „prejavujú veľké pochopenie a objektivitu“ voči ukrajinskej verzii udalostí v Donbase.

Pripomeňme si aj historku o hľadaní „špiónov“ medzi pozorovateľmi Špeciálnej monitorovacej skupiny, kampaň na jej diskreditovanie v Mariupole, vyhostenie pozorovateľov Špeciálnej monitorovacej skupiny ukrajinskými ozbrojencami zo stanoviska spod Širokino, kam sa pozorovatelia už viac ako týždeň nemôžu vrátiť. Nátlak na túto skupinu sa vyvíja aj cez trvajúcu požiadavku deklarovať občianstvo pozorovateľa na ukrajinských kontrolných stanovištiach.

Dlhšiu dobu si všímame správy o tom, že informácie o obrovských škodách na občianskej infraštruktúre – zničení nemocníc, škôl, detských predškolských zariadení a obytných budov prichádzajú len zo strany, ktorú kontroluje domobrana. Z nejakých dôvodov len na ich strane sú zabití civilisti. Zo strany ovládanej ukrajinskou vládou, prichádzajú len správy o vojenských stratách.

Obraciame sa na Špeciálnu monitorovaciu skupinu s výzvou, aby nehlásila len o tom, kto, koľkokrát a kde strieľal, ale uviedla, aké boli ciele týchto útokov, kto pri nich utrpel – civilisti alebo vojenské jednotky, ktoré ostreľujú obce. Som presvedčený, že to je veľmi jednoduchá úloha, ktorú špeciálna monitorovacia misia musí spĺňať, aby všetci mohli získať úplnú predstavu o pravdivej situácii: kto porušuje nielen Minské dohody, ale aj normy medzinárodného humanitárneho práva,  závideniahodne metodicky ostreľujúc ľudské obydlia.

Opätovne sa obraciame na kolegov s výzvou, aby si dvakrát rozmysleli skôr, ako sa pustia smerom posmeľovania „strany vojny“. Za ilúzie, že územnú celistvosť sa dá obnoviť nie politickým procesom ale silou, sa draho platí.  Známy dobrodruh, teraz menovaný guvernérom Odeskej oblasti, to  názorne ukázal celému svetu pred niekoľkými rokmi.

Avšak, napriek všetkému, na oboch stranách línie kontaktu v Donbase existujú sily, ktoré prejavujú záujem o návrat mieru a pokoja. Práve oni vynakladajú úsilie na dosiahnutie praktických výsledkov v rámci Kontaktnej skupiny. Sú to oni, a nie vojnoví štváči, ktorí potrebujú našu spoločnú podporu,“ zdôraznil v závere svojho prejavu stály zástupca Ruskej federácie v OBSE Andrej  Kelin.