Moskva, rozhorčená odklonom Jerevanu od ich tradičného spojenectva, zaviedla ešte pred júnovými parlamentnými voľbami zákazy a obmedzenia na dovoz viacerých arménskych produktov vrátane ovocia, zeleniny, kvetov a nápojov.

Arménsko stále „stále čelí výraznému ekonomickému tlaku zo strany Ruska, v podstate ekonomickému vydieraniu,“ povedala predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová počas návštevy Jerevanu po boku proeurópskeho premiéra Nikolu Pašinjana. „Keď tlak na našich partnerov rastie, Európska únia zasiahne,“ dodal pri oznámení dodatočnej 80-miliónovej pomoci na posilnenie a diverzifikáciu arménskeho obchodu.

Komisia zároveň podľa Leyenovej navrhuje aj „autonómne obchodné opatrenia“, ktoré by liberalizovali takmer 80 percent arménskeho exportu do EÚ a urobili ho bezcolným. Podľa von der Leyenovej by to umožnilo presmerovať produkty, ktoré sú stále závislé od ruského trhu, na jednotný európsky trh so 450 miliónmi spotrebiteľov. Opatrenia sa týkajú takmer všetkých čerstvých plodín a rastlín, ako aj viac než 90 percent exportu nápojov a liehovín.

Rusko svoje dovozné obmedzenia odôvodnilo nešpecifikovanými sanitárnymi obavami, no opatrenia sú všeobecne vnímané ako snaha vyvinúť tlak na premiéra Nikola Pašinjana, ktorého víťazstvo vo voľbách výrazne oslabilo vplyv Moskvy v krajine.

Von der Leyenová pricestovala do Jerevanu z Azerbajdžanu, kde uviedla, že EÚ chce „pomôcť, aby sa v regióne zakorenil mier“. Arménsko a Azerbajdžan uzavreli mier po desaťročiach územného konfliktu o Náhorný Karabach, ktorý Baku dobylo späť do arménskych separatistov v roku 2023.