Môj profil 
Predplatné
„Musíme rýchlo zahájiť posun od spoločnosti orientovanej na veci k spoločnosti orientovanej na osoby.“ Videl implementáciu univerzálneho garantovaného príjmu ako prvý krok v procese rekonštrukcie celej spoločnosti. Dnes na neho nadväzujú nové hnutia, ktoré vidia síce rôzne cesty, no väčšina vníma nerovnosť v bohatstve, majetkoch, príjmoch a využívaní zdrojov, ktorá je príznakom súčasného neoliberálneho modelu, ktorá je výrazne popísaná napríklad v knihe Thomasa Pikettyho –„Kapitál v 21. storočí“, ako enormný problém súčasnosti. Veda v súčasnosti dokazuje prečo ním je a prečo sa dostáva do rozporu s odstraňovaním chudoby.
Štrukturalizmus
Prvýkrát ho použil nórsky sociológ Johan Galtung, ktorý je známy tiež používaním pojmu štrukturálne násilie, z ktorého príznakov je najbadateľnejšia chudoba. Štrukturalizmus znamená, že berieme do úvahy vzťahy vo veľkom meradle. Metodológia, kde prvky ľudskej kultúry je treba chápať pokiaľ ide o ich vzťah k väčšej zastrešujúcej štruktúre alebo systému. Hľadáme vzťahy ako sú predpoklady, čo je termín často používaný v medicíne a tie predvídateľne manifestujú isté výsledky. Ak vidíme súvislosti medzi ekonomickým poklesom a počtom rastúcich samovrážd na celom svete nejde to pričítať len jednotlivému ľudskému rozhodnutiu, podobne ako určité percento fajčiarov dostane rakovinu pľúc, účinky ekonomického systému ukazujú výsledky na úrovni populácie.
Strom príčinnosti
Ide o zjednodušený pokus ukázať negatívne účinky na zdravie v trhovom hospodárstve, konkrétne v termínoch socio-ekonomickej nerovnosti. V hornej časti sa nachádza samotná surová štruktúra trhu odvodená väčšinou z geografického determinizmu od neolitickej revolúcie. Je to ekonomický základ založený na majetku, výmene, práci pre príjem, súťaži alebo konkurenčnej samoregulácii, uvádza do pohybu predvídateľnú radu výsledkov. Nasleduje pohnútka – stimul. Tá zahŕňa výsledky sociálnej psychológie, ktorá podporuje a v konečnom dôsledku zrkadlí štruktúru trhu. To zahŕňa strategickú výhodu, samo-maximalizáciu, „v skupine“ sebazáchovu, psychológiu dominancie a tak ďalej. Potom máme inštitúcie (3. úroveň nižšie). Jedná sa o formálne a koncepčné inštitúcie, ktoré nás obklopujú. Patria medzi ne obchodné inštitúcie ako korporácie produkujúce výrobky, finančné inštitúcie ako centrálne banky vytvárajúce menovú politiku, ideologické inštitúcie ako neoliberalizmus a konzumizmus, regulačné inštitúcie ohľadom majetku, zákonov, vlády a inštitúcie pre legitimizovanie, čo sú neobjektívne prejavy inteligencie preferujúce systém ako propaganda, priemyselná a komerčná reklama sama o sebe, pretože existuje, aby podporila pozitívne hodnoty cyklickej spotreby a etiku konzumizmu a márnosti a tým vrátila späť štruktúre hospodársky rast, ktorý systém vyžaduje.
Sú to tieto inštitúcie, kvôli ktorým zasahuje socio-ekonomická nerovnosť hlavnú populáciu (4. úroveň nižšie). Nerovnosť a ekonomický prístup, konkrétne materiálny prístup spolu s následnou sociálne-politickou nerovnosťou zahŕňa zoznam nespravodlivostí ako strata kúpnej sily, psychologické choroby, strata dôvery, stres, prekročenie zdrojov, strata biodiverzity, strata transparentnosti, priamy útlak a mnohé iné, ktoré sa spájajú v psychologických a fyziologických chorobách a osobných a skupinových konfliktoch a negatívnych externalitách ako chudoba, či znečistenie. V konečnej fáze vedú do manifestácie štrukturálneho násilia vyjadrené v zníženom telesnom, či duševnom zdraví, dĺžke života a zníženej sociálnej stabilite a zvýšenému násiliu.
autor: Ing. Marek Kopilec
pokračovanie zajtra
.jpg)
.JPG)
