EÚ a Kanada v preambule dohody aj v pripojenom spoločnom vyhlásení potvrdili, že jej ustanovenia neobmedzia právo jednotlivých krajín regulovať vnútroštátne záležitosti vo verejnom záujme. Cieľom tohto kroku je rozptýliť obavy časti verejnosti, že dohoda dáva neúmernú moc nadnárodným spoločnostiam a znemožní krajinám prijímať legislatívu na ochranu zdravia, bezpečnosti a životného prostredia.

K dohode sa vyjadrili aj aktivisti z Kanady, ktorí už majú skúsenosť s jednou takou obchodnou dohodou a preto natočili video v ktorom Európanov varujú pred podpisom tejto zmluvy.

My Kanaďania, keď vidíme ako vy Európania zápasíte s obchodnou dohodou CETA, vám poradíme. My o tom vieme všetko vďaka severoamerickej obchodnej dohode NAFTA. Podpísali sme ju s USA a Mexikom, lebo vraj mala pomôcť rásť ekonomikám všetkých troch krajín a vytvoriť státisíce nových pracovných miest. Ale opak bol pravdou. Kanadské pracovné miesta sa začali presúvať do USA, kde je nižšia ochrana zamestnancov. Napríklad korporácia Caterpillar, ktorá vyrábala lokomotívy v Ontáriu požiadala svojich zamestnancov, aby súhlasili so znížením platov o 50%. Keď to odmietli, Caterpillar premiestnil výrobu do USA. O 4 roky prišli o prácu aj americky robotníci s polovičným platom, keď Caterpillar premiestnil výrobu do Mexika, kde mohol platiť ešte nižšie mzdy. Za 6 rokov stratila Kanada 350 000 pracovných miest.

Takzvané dohody o voľnom obchode okrem znižovania platov, znižujú aj normy pre bezpečnosť potravín, zdravia a životného prostredia. Dohody ako CETA alebo TTIP to nazývajú harmonizáciou. Harmonizácia v skutočnosti znamená zníženie noriem na najnižšiu možnú úroveň. Dohody ďalej dávajú korporáciám privilégia, že ak nejaká vláda schváli zákon, o ktorom si korporácia bude myslieť, že ohrozí jej zisk, bude môcť zažalovať vládu o ušlý zisk. Súd však bude prebiehať na súkromnom arbitrážnom súde. Rozhodcami tohto súdu bude elitná skupina právnikov platených korporáciami. Kvôli zmluve NAFTA bola Kanada zažalovaná už 37 krát. Doteraz Kanadská vláda musela vyplatiť 350 miliónov dolárov americkým korporáciám. Ďalšie spory v hodnote 1,75 miliardy sú už na stole.

Keď Kanada zakázala import benzínu s obsahom MMT (podozrenie na neurotoxín), americká korporácia Ethyl corp. prinútila Kanadskú vládu zrušiť tento zákaz a k tomu zaplatiť ušlý zisk 10,2 milióna dolárov. Keď Kanadská vláda zakázala frakovanie v provincii Quebec, zažalovala ju energetická spoločnosť o 152 miliónov dolárov.

Pri dohode CETA bol arbitrážny súd ISDS len premenovaný a rozhodcovia sa premenovali na sudcov. Problém je, že skoro každá americká korporácia má pobočku v Kanade. Takže ak sa aj TTIP nepodpíše, cez CETU bude môcť 42 tisíc amerických korporácií použiť svoje Kanadské pobočky, aby žalovali EU za jej enviromentálne, zdravotné a pracovné štandardy. EÚ predpokladá že CETA zabezpečí mierny rast. Stojí ale za to?

Podľa Richarda Sulíka (SaS), je lepšie, ak krajiny medzi sebou obchodujú, ako by viedli vojny. „Hlasoval som ZA dohodu CETA, lebo ju považujem za prospešnú pre Európu i Slovensko.“

Kanada nám podľa neho údajne poskytla najlepšie podmienky vôbec. „Samozrejme sú tam aj obavy, ale tie nepovažujem za príliš významné“, hovorí Sulík. ktorý si zrejme so svojimi kolegami z europarlamentu naštudoval 1600 strán právnického textu a na základe toho potom za zmluvu hlasovali.

„Bude zriadený stály tribunál pre prípad investičných sporov a bude tam zvýšená transparentnosť a nevyžaduje sa už privatizácia verejných služieb“ hovorí Sulík a optimisticky dodáva, že na clách ušetria korporácie stovky miliónov eur.

Podľa europoslankyne Moniky Smolkovej je to dobrá zmluva, aj keď ju nikto dopodrobna nepozná okrem pracovníkov komisie, ktorí na nej pracovali, lebo má 1600 strán. Zmluvu podporila, lebo považuje Kanadu za vyspelú krajinu a našim podnikom sa tak otvorí obrovský trh tejto krajiny.

Z vyjadrení ďalších europoslancov vyberáme:

Ivan Štefanec:  Európa a osobitne Slovensko obchod potrebujú. A obchoduje sa najlepšie s tými krajinami, ktoré sú nám civilizačne a hodnotovo najbližšie. Európska únia aj Kanada ctia demokraciu, právny štát a duševné vlastníctvo. Hoci bol vývoj rokovaní o obchodnej dohode CETA turbulentný, tak nakoniec zdravý rozum predsa len zvíťazil. Naše malé a stredné spoločnosti sa v Kanade budú môcť uchádzať o verejné obstarávania a vyvážať tam tovar bez platenia cla. Naši občania budú mať prístup k pestrejšej a lacnejšej škále kanadských výrobkov a služieb. Napriek strašeniu a klamstvám populistov, ktoré sme počuli aj v pléne Európskeho parlamentu je CETA veľkým úspechom a prinesie pozitívne výsledky najmä pre ľudí.

Eduard Kukan:  Od začiatku vyjednávania som túto dohodu podporoval a tiež som za ňu hlasoval. Som presvedčený o tom, že ide o najprogresívnejšiu obchodnú dohodu s našim dlhoročným strategickým partnerom a s jednou z najvyspelejších demokracií na svete.

So záujmom však tiež sledujem verejnú diskusiu o CETA. Je zaujímavé, koľko nepravdivých argumentov sa objavuje proti tejto dohode za účelom vystrašenia bežných ľudí. Je preto treba povedať, že pre Slovensko bude CETA výhodná, už len z dvoch jednoduchých dôvodov. Tým prvým je štruktúra našej ekonomiky. Slovensko má silne exportnú ekonomiku a s Kanadou máme obchodný prebytok vyše 100 miliónov eur za rok 2015. Druhý dôvod je ten, že Kanada môže byt atraktívnou destináciou pre našich spoluobčanov. Dohoda CETA umožní slovenským záujemcom o prácu v Kanade rýchlejšie uznanie ich diplomov a zjednodušený prístup na pracovný trh.

Joszef Nagy: Potom, keď USA zvažujú celoplošné dovozné clá a zaradom si odrezávajú obchodné partnerstvá, je šancou pre EÚ, aby sme sa stali my lídrom svetového obchodu, globalizácie, ktoré zastaviť alebo ignorovať aj tak nedokážeme. Dohoda s Kanadou je silný signál líderstva a v porovnaní s Čínou či Japonskom EÚ má na to najlepšie predpoklady, vzťahy a inštitúcie, aby túto rolu prevzal.

Miroslav Mikolášik: V europarlamente sme dnes schválili Komplexnú hospodársku a obchodnú dohodu medzi EÚ a Kanadou (známu aj pod skratkou CETA). Cieľom je zintenzívniť obchodnú výmenu tovarov a služieb a zvýšiť investičné toky naprieč Atlantikom, čo bude výhodné aj pre SR. Predbežne by sa mohla uplatňovať už od apríla.

Branislav Škripek sa zdržal:  Obchodná dohoda CETA však vo mne vyvoláva aj istú obavu. Som rád, že do takmer 1 600 stranovej dohody sa podarilo vyjednať mnohé dobré veci, ako napríklad ochranu tradičných potravín a plošné európske štandardy na všetky poľnohospodárske produkty. Z čoho mám miernu obavu, je napríklad mechanizmus urovnávania sporov. Mám obavu, ako by napríklad rozhodoval súd s 15 zahraničnými sudcami v medzinárodnom spore o ťažbe uránu v Jahodnej pri Košiciach. Myslím si, že nie je správne vzdávať sa suverenity v tejto oblasti.

Monika Flašíkova Beňová hlasovala proti:  Za obchodnú dohodu s Kanadou som nehlasovala. Jednak teda, obchod s Kanadou funguje primerane aj bez nej a tiež preto, že ak by som to mala zhrnúť, všetky moje výhrady, do jednej vety, tak tento typ dohôd umožní najmä rozšírenie negatívnych dopadov globalizácie, obmedzuje opatrenia v oblasti sociálnej politiky a ochrany práv zamestnancov a v neposlednom rade majú aj zlý dopad na životné prostredie. Preto som bola proti.