Môj profil 
Predplatné
Podobne aj Európa stratila ten politický záujem, ktorý mala o Ukrajinu a ekonomický ani nemala. Pre Európu (najmä Nemecko a jeho východoeurópskych spoločníkov) Ukrajina a jej premeny mali význam iba z dôvodu protiruského zamerania. Avšak teraz sa aj v Európe všetko rázne mení. Nie je dôležité, kto bude novým francúzskym prezidentom – všetci kandidáti naznačujú, že počítajú s obnovením vzťahov s RF. Marine Le Penová otvorene požaduje uznať pripojenie Krymu k Rusku. Iní kandidáti hovoria, že je potrebné zrušiť sankcie. Také isté procesy prebiehajú v Taliansku. Nie je známe, ako sa skončia pokusy kancelárky Merkelovej udržať sa pri moci v Nemecku. Toto všetko silne atakuje ukrajinskú moc. Najmä potom, keď pochabo vystupovali proti Trumpovi, otvorene držiac stranu jeho protivníkom v predvolebnej kampani.
Preto je hlavným cieľom nových bojov v Donbase – vrátiť pozornosť na Ukrajinu. A druhým motívom je prihriať nebezpečenstvo vojnového konfliktu medzi Ukrajinou a Ruskom. Počítajúc, že Európa sa aktívne pridá ku Kyjevu alebo v krajnom prípade zachová morálnu podporu. No sotva sa tak stane. Politická budúcnosť Angely Merkelovej je v oblakoch. Postoj Poľska, pobaltských štátov, Rumunska má malý význam. A Veľká Británia okrem slovnej podpory ťažko môže niečím pomôcť.
Západný svet absolútne kašle na Ukrajinu. Nikto sa nestará o jej obyvateľov. Civilné obyvateľstvo hocikde na svete nikdy nikoho nezaujímalo. Ani v Iraku, Sýrii, Jemene, Juhoslávii. Každý si hrá svoju osobnú hru. Metódy propagandy alebo ohlupovania sa stali technicky dokonalejšími, ale princíp zostal ten istý: my hovoríme to, čo potrebujeme a nehovoríme to, čo nám škodí. A fakty? Ak nám nepotvrdzujú našu pozíciu, tým je horšie pre fakty.
Jakov Kedmi si myslí, že boje a ostreľovanie Donbasu delostrelectvom nič nezmenia. Ukrajinská armáda nie je schopná začať vojenské akcie. Jediné, čo môže začať vojnu, sú provokácie rôznych nacionalistických bánd, ktoré Kyjev nekontroluje. A samotná moc veľmi dobre vie, aká je nízka bojaschopnosť a bojový duch ukrajinskej armády a čo vláda riskuje, keď sa situácia vymkne spod kontroly.
Porošenko je živá politická mŕtvola, avšak potvrdenie o smrti mu ešte neposlali. Osud Ukrajiny sa bude riešiť v tomto roku. Zmena kurzu USA, ktorá bude určená rokovaniami Putina a Trumpa, naznačuje prerušenie akejkoľvek podpory. Voľby v Európe tiež citeľne oslabia pozíciu prívržencov terajšej moci v Kyjeve. Ukrajinu v tomto roku čakajú ekonomické otrasy: degradácia ekonomiky pokračuje a pomoc v doterajšom rozsahu sotva príde, ak vôbec príde. Strata politickej podpory povedie k tomu, že terajšia moc bude prinútená ujsť. Najmä ak Ukrajine predložia ultimátum: začať plniť Minské dohody. Ale ich plnenie pre Kyjev znamená politickú samovraždu. Vnútorná situácia v Ukrajine a slabosť Porošenka je taká, že pokusy dodržiavať Minsk 2 povedú k pádu terajšej vlády.
Bude to revolúcia? Pokus zopakovať puč nacionalistami je možný. Avšak revolúcie sa obyčajne nekonajú, ak ich nikto neprovokuje a nefinancuje. Na východe Ukrajiny takých ľudí Jakov Kedmi nevidí – nikto sa nechystá pripravovať prevrat. A na západe krajiny už stratili všetok záujem a spôsobilosť realizácie. Ale problém Ukrajiny je v tom, že jej politická elita je taká slabá, skorumpovaná a neschopná, natoľko zamazaná krvou, že Kyjev sotva môže mierovou cestou vykonať nevyhnutné vnútorné reformy. Tak je možné, že Ukrajina nakoniec skĺzne do novej etapy občianskej vojny.
Samotný Donbas musí pokojne vydržať to, čo sa teraz deje. Prelom ukrajinských síl nebude, ony nie sú dostatočne bojaschopné. A čo možno hovoriť o oslobodení ďalších častí Doneckej alebo Luhanskej oblasti? Bojovníci Donbasu sú na to pripravení, ale začnú iba vtedy, keď sa situácia úplne vymkne spod kontroly Kyjeva. Predovšetkým v pohraničných oblastiach. Cherson, Odesa – rozpad tohto režimu bude rásť ako snehová guľa. Rusku sa netreba vmiešavať – prirodzený vývoj udalostí vráti Ukrajinu skôr alebo neskôr do stavu civilizovanejšieho štátu. Pravdepodobne krajina nakoniec príde k federatívnemu usporiadaniu, v ktorom sa nebudú vyskytovať pronacistické organizácie.
Ivan Lužák
