Maďarsko do konca roka posúdi, či potrebuje nové bloky Paks II

Kapitány výsledok revízie Paks II nepredznamenal. Termín jej dokončenia do konca roka sa zároveň zhoduje s harmonogramom prípravy novej maďarskej energetickej stratégie.

Projekt Paks II je už vo fáze výstavby. Prvý betón piateho bloku odliali 5. februára 2026, čím sa nový blok podľa Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu začal považovať za rozostavaný. V marci sa začalo aj odstraňovanie zeminy na projektovanú úroveň v stavebnej jame šiesteho bloku.

Minister zdôraznil, že záväzok Maďarska k jadrovej energetike sa nemení. Zároveň odmietol, že by už vláda rozhodla o scenári, podľa ktorého by predĺžila prevádzku Paks I a zároveň odstúpila od projektu Paks II. Obe možnosti sa podľa neho naďalej posudzujú.

Paks II počíta s dvoma tlakovodnými reaktormi VVER-1200 s výkonom približne 1 200 megawattov každý. Hlavným dodávateľom projektu je Atomstroyexport zo skupiny ruského Rosatomu.

Súbežne s revíziou Paks II pokračuje príprava ďalšieho predĺženia životnosti štyroch existujúcich blokov elektrárne Paks I. Reaktory typu VVER-440/V-213 vstupovali do prevádzky v rokoch 1982 až 1987 a ich súčasný celkový nominálny elektrický výkon dosahuje 2 026,6 megawattu. Elektráreň zabezpečuje približne polovicu výroby elektriny v Maďarsku.

Súčasné povolenia jednotlivých blokov postupne vypršia medzi rokmi 2032 a 2037. Prevádzkovateľ MVM Paksi Atomerőmű pripravuje ich ďalšie predĺženie o 20 rokov, čo by umožnilo prevádzku jednotlivých blokov približne do rokov 2052 až 2057. Maďarská vláda rozhodla o príprave ďalšieho predĺženia životnosti už v roku 2022.

Kapitány skonštatoval, že pôvodné podmienky projektu Paks II mohli byť v čase uzatvorenia dohody vzhľadom na vtedajšiu cenu a harmonogram opodstatnené. Projekt sa však nevyvíjal podľa pôvodného plánu a odvtedy sa zmenili jeho náklady aj ceny alternatívnych spôsobov výroby elektriny.

Energetický expert Andrej Nosko považuje za dôležité, že vláda stanovila termín ukončenia hodnotenia Paks II, ktorý sa zhoduje s prípravou novej energetickej stratégie.

Minister v tejto súvislosti poukázal aj na výraznú zmenu maďarskej energetiky oproti obdobiu, keď sa o projekte rozhodovalo. Inštalovaný výkon solárnych elektrární už podľa neho prekročil 8-tisíc megawattov. Za nedostatočné naopak označil kapacity na uskladňovanie energie, ktoré chce Maďarsko výrazne zvýšiť.

Budapešť chce zároveň znížiť závislosť od dovozu elektriny. Súčasný podiel importu na úrovni približne 20 až 25 % by sa mal začiatkom 30. rokov znížiť približne na 5 %. Dosiahnuť to chce rozvojom domácich zdrojov, energetických úložísk a zvyšovaním energetickej efektívnosti.

Podľa Noska bude dôležité, na akých predpokladoch Maďarsko postaví svoju novú energetickú stratégiu. Za jednu z možností považuje kombináciu flexibilnejšieho systému, obnoviteľných zdrojov a výroby elektriny z plynu v obdobiach nízkej výroby zo slnka a vetra.

„Je zaujímavé sledovať, ako sa za posledné desaťročie zmenilo vnímanie technického aj trhového vývoja v energetike. Prejavuje sa to aj v uznaní významu batériových úložísk, ktoré dnes zohrávajú dôležitejšiu úlohu než obrovský nový centralizovaný zdroj,“ dodal Nosko.