Môj profil 
Predplatné
Bratislava 5. júna (TASR) – Názor bývalého slovenského ministra pôdohospodárstva Petra Baca, podľa ktorého by Slovensko malo využiť situáciu a podať na súd v Haagu žiadosť o dodatočný rozsudok v prípade sporu o Sústave vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros (SVDGN), by podľa expremiéra Jána Čarnogurského vedeli kompetentne posúdiť medzinárodní právnici. Pre TASR však zároveň uviedol, že aj podľa neho by Slovensko malo vyvinúť aktivitu v tom smere, aby dosiahlo v kauze definitívny verdikt.
Baco dnes pre TASR vyhlásil, že SVDGN aj v dnešnej mimoriadne komplikovanej situácii v povodí Dunaja opäť plní svoju funkciu a chráni veľké územia pred účinkami vysokej vody. Po vyriešení akútnych problémov by podľa neho Slovensko malo situáciu využiť a znovu predložiť spor o SVDGN medzinárodnému súdu v Haagu so žiadosťou o dodatočný rozsudok.
"Ten rozsudok nie je konečný," komentoval Čarnogurský rozhodnutie Medzinárodného súdneho dvora v Haagu z roku 1997, ktoré síce potvrdilo platnosť pôvodnej zmluvy medzi Československom a Maďarskom o výstavbe sústavy vodných diel z roku 1977, zároveň ale vytvorilo priestor, aby sa oba štáty dohodli na spôsobe implementácie rozsudku. To sa však nikdy nestalo.
Podľa Čarnogurského je na právnikoch, ktorí zastupujú slovenskú stranu, aby vyhodnotili, za akých okolností je najvýhodnejšie konať, aj to, aký prostriedok je na dosiahnutie definitívneho rozsudku najvhodnejší. So základnou myšlienkou, podľa ktorej by Slovensko malo aktívne konať v smere dosiahnutia definitívneho rozsudku, však súhlasí. "Súd by mal pokračovať v konaní. Slovenská republika by v tomto smere mala vyvinúť iniciatívu," povedal Čarnogurský, podľa ktorého bol rozsudok z roku 1997 "medzitýmny" a kauza nebola nikdy dotiahnutá do konca.
Vybudovanie Vodného diela Gabčíkovo (VDG) považuje Čarnogurský za slovenský úspech a pripomína, že naň dalo mandát práve rozhodnutie jeho vlády z 23. júla 1991. "Vďaka nemu si Július Binder mohol dovoliť rozhodnúť o prehradení Dunaja," povedal.
Staviteľ vodného diela Július Binder, ktorý bol v čase prehradenia Dunaja pred vyše 20 rokmi riaditeľom investora, Vodohospodárskej výstavby, totiž kľúčové rozhodnutie o prehradení rieky prijal v mimoriadne komplikovanej právnej situácii. "Cítil som obrovskú zodpovednosť za prehradenie Dunaja. Vedomie, že keď neprehradíme Dunaj v októbri 1992, už nikdy nebude Vodné dielo Gabčíkovo v prevádzke, bolo neznesiteľné. Tak isto predstava, že odporcom vodného diela nebudeme môcť dať lekciu z absurdnosti ich tvrdení," uviedol Binder pre TASR v roku 2012.
Dodal vtedy, že konečné rozhodnutie o prehradení Dunaja, ktoré padlo 24. októbra 1992, ostalo na ňom. "Dňa 23. októbra, deň pred ohláseným prehradzovaním, v súlade s rokovaním vlády z 20. októbra zasadal krízový štáb. Viac než štvorhodinové rokovanie neprinieslo žiadne rozhodnutie. To ponechali na riaditeľa Vodohospodárskej výstavby," podčiarkol Binder.
Napriek komplikovanému zrodu však podľa neho dielo opakovane dokázalo svoju opodstatnenosť. "Čas pracuje pre nás. My využívame Vodné dielo Gabčíkovo. Rieši ochranu nášho i maďarského územia, vyriešilo ekológiu ramennej sústavy, vyriešilo plavbu od Komárna nad Bratislavu a vyrába elektrickú energiu. Vodné dielo sa bráni už samo. Už nie je potrebné vysvetľovať odporcom vodného diela, že je to ekologické dielo. Je to typické dielo tretieho tisícročia, je to ekologické dielo, ekonomické dielo a dielo chrániace územie," uzavrel Binder pre TASR 19. októbra 2012.
.jpg)
.jpg)
.JPG)
