Môj profil 
Predplatné
Pôvodnú právnu normu o poplatku za rozvoj schválil parlament koncom vlaňajška a účinnosť nadobudla 1. novembra tohto roka. Účelom poplatku je financovať výstavbu verejnej infraštruktúry súvisiacej s novostavbami, týkať sa však má aj obnovy budov vrátane zatepľovania. Jeho výšku v rozmedzí od 10 do 35 eur za štvorcový meter podlahovej plochy nadzemnej časti stavby majú určiť mestá a obce všeobecne záväzným nariadením.
Poslanecký návrh rozširuje a zároveň precizuje negatívne vymedzenie predmetu poplatku za rozvoj, teda stavieb, ktoré nepodliehajú poplatku. Týka sa to najmä stavebných úprav, ktoré priamo súvisia s obnovou bytových domov či iných stavieb a pri ktorých zároveň nedochádza k zmene úhrnu ich podlahových plôch.
Novela Mosta-Híd je posledný neotvorený koaličný návrh zákona na aktuálnej schôdzi. Nasledovať bude 18 opozičných, ako aj mimoriadna správa verejnej ochrankyne práv Jany Dubovcovej. Posledné riadne rokovanie pléna v roku 2016 uzavrú Súhrnná výročná správa SR za rok 2015, vládny návrh Deklarácie NR SR o amnestiách z roku 1998 a návrh parlamentu, aby financovanie slovenského predsedníctva v Rade EÚ preveril Najvyšší kontrolný úrad.
Už v utorok príde na rad definitívne hlasovanie o novele Rokovacieho poriadku NR SR, ktorú do pléna vrátil prezident SR Andrej Kiska. Ak má koaličný návrh prinášajúci obmedzenie času na vystúpenie v rozprave či zákaz bannerov v rokovacej sále prejsť, bude ho musieť podporiť minimálne 76 poslancov. Predstavitelia koalície už avizovali, že sa s kritickým postojom hlavy štátu nestotožňujú a novelu rokovacieho poriadku opätovne schvália.
Plénum bude hlasovať aj o posunutí koaličných noviel volebných zákonov do druhého čítania. Smer-SD a Most-Híd chcú zrušiť druhé kolo voľby predsedov VÚC, pričom v roku 2017 by mali občania voliť krajských poslancov a šéfov krajov jednorázovo až na päť rokov. Cieľom je, aby v roku 2022 boli krajské aj samosprávne voľby súčasne.
V rámci doteraz neotvorených poslaneckých iniciatív sa bude okrem iného hovoriť o zmene Ústavy SR z dielne OĽaNO-NOVA. Hnutie chce úpravou najvyššieho zákona štátu dosiahnuť, aby sa predseda NR SR po vzore Veľkej Británie vzdal členstva v politickej strane či hnutí ihneď po zvolení do tejto funkcie a aby nevystupoval v ich mene ani nepôsobil v ich prospech. “Nestrannosť predsedu parlamentu a dôraz na jeho konania, ktoré nie je voči žiadnej parlamentnej politickej strane alebo hnutiu diskriminačné, je pevne zakotvené aj v systéme politickej kultúry iných európskych krajín, napr. Fínska alebo Rakúska, hoci nie vždy ide o zákonnú úpravu,” argumentujú Obyčajní.
Novela zákona o protikomunistickom odboji od OĽaNO-NOVA má zabezpečiť, aby boli výsluhové dôchodky bývalých príslušníkov štátnej bezpečnosti a ich zložiek plošne zdanené o 50 percent. Politickí väzni, ich manželky, manželia alebo ich vdovy a vdovci by zas mali dostať jednorazový finančný príspevok vo výške 1000 eur.
Snahou SaS je vytvoriť nové pravidlá pre posudzovanie bezúhonnosti pedagogických a odborných zamestnancov pri výkone ich činnosti tak, aby aj zahladenie odsúdenia za určité trestné činy bolo považované za prekážku bezúhonnosti. Liberáli navrhujú, že v prípade obzvlášť závažného úmyselného trestného činu, trestného činu prijímania úplatku, podplácania, nepriamej korupcie, znásilnenia, sexuálneho násilia, sexuálneho zneužívania, týrania blízkej a zverenej osoby a trestného činu výroby detskej pornografie, sa za bezúhonného nebude považovať ten, komu bolo odsúdenie za takýto trestný čin zahladené alebo na ktorého sa hľadí, akoby nebol pre takýto trestný čin odsúdený.
.JPG)
.jpg)
