Môj profil 
Predplatné
Posledný rok podľa nej ukázal, že novinári sa na Slovensku právom cítia ohrození. „Zavraždili jedného z nás a viacerých sledovali. To všetko na objednávku súkromnej osoby, ktorá je podozrivá z ekonomickej a inej trestnej činnosti a za asistencie polície (lustrácia v policajných databázach). Na to, aby sme sa opäť cítili bezpečne, je potrebné dôsledné vyšetrenie týchto vecí a potrestanie páchateľov,“ konštatovala pre SITA.
Petková pripomína sľub vlády po vražde Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej, že sa zamyslí nad legislatívnou zmenou, ktorá by priniesla viac ochrany novinárom. „Namiesto toho sme sa dočkali návrhov, ktoré ešte viac zasahujú do slobody tlače – ako širšie právo politikov na odpoveď,“ konštatovala. Na ministerstve kultúry totiž na podnet ministerky kultúry SR Ľubice Laššákovej (Smer-SD) vznikla v lete minulého roka dočasná pracovná skupina pre právnu ochranu novinárov pod Radou vlády SR pre kultúru. Členovia pracovnej skupiny pracujú na novele tlačového zákona, ktorá by sa mala dostať do legislatívneho procesu tento rok. Pripravovaná novela má zohľadniť súčasné mediálne prostredie na Slovensku. Medzi očakávané zmeny, ktoré má priniesť, patrí najmä vymedzenie pojmu novinár a všeobecne väčšia ochrana novinárov, napríklad pred nedôvodným trestným stíhaním za ohováranie alebo civilnými žalobami v súvislosti s výkonom ich práce. Skôr, ako svoj návrh úpravy tlačového zákona predstavil rezort kultúry, však poslanci NR SR za Smer-SD Dušan Jarjabek a Miroslav Číž prišli na začiatku tohto roka s vlastným návrhom novely. Opätovne ním chcú zaviesť právo na odpoveď ako aj pokuty v podobe, v akej boli v zákone v roku 2008. Zároveň predseda NR SR a šéf SNS Andrej Danko avizoval, že chce rozšíriť návrh novely tlačového zákona o právo na odpoveď na komentáre a glosy. Zákon z roka 2008 kritizovala nielen opozícia, ale aj profesijné organizácie a medzinárodné inštitúcie. Rovnako je domácej aj medzinárodnej kritike vystavený poslanecký návrh.
Za hlavné prekážky nielen v slobodnej novinárskej tvorbe, ale za „hlavný problém celej krajiny, na ktorý doplácajú novinári“ považuje Petková „prílišný vplyv oligarchov na vedenie štátu.“ Ďalej to podľa jej názoru je skutočnosť, že “mediálny trh si postupne rozdelilo zopár ekonomicky silných záujmových skupín, ktoré majú v tomto biznise celkom iné záujmy ako pravdivo informovať a hájiť verejný záujem.“ Slobode a kvalite médií prekáža „chýbajúca politika na reguláciu a boj proti konšpiračným webom, ktoré často šíria klamlivý obsah a radikalizujú spoločnosť“, dodala pre SITA Petková.
Slovensko má menej slobody pre prácu médií ako minulé dva roky. Vyplýva to z výročného rebríčka slobody médií v 180 krajinách sveta, ktorý zverejnila organizácia Reportéri bez hraníc (Reporters sans frontiéres – RSF). Slovensko si v ňom oproti predošlým rebríčkom z rokov 2018 a 2017 pohoršilo. Vlani sme boli na 27. mieste a predvlani na 17. mieste, v aktuálnom rebríčku je Slovensko v slobode tlače na 35. pozícii. Ako vyplýva z komentára zostavovateľov rebríčka k umiestneniu SR, po vražde investigatívneho novinára Jána Kuciaka „znovuzískal odvahu a často útočí na médiá“ nielen bývalý premiér a predseda strany Smer-SD Robert Fico, ale rovnako aj ďalší slovenskí politici. Kuciakova vražda zároveň „oživila otázky súvisiace s nevysvetlenými zmiznutiami dvoch žurnalistov, jedného v roku 2008 a druhého v roku 2015, a vrátila na stôl otázku bezpečnosti novinárov a ich zdrojov“. V komentári k poklesu Slovenska v rebríčku slobody médií jeho autori upozorňujú, že „slovenské médiá sa v posledných rokoch dostali do rúk miestnych oligarchov, ktorých hlavné podnikateľské záujmy sa netýkajú novín“. Tvrdia, že ohrozená je i nezávislosť verejnoprávneho Rozhlasu a televízie Slovenska (RTVS). Pripomínajú spor časti redaktorov s novým vedením, pre ktorý vlani odišla časť redakcie spravodajstva RTVS. „Smer-SD a SNS sa neustále snažia regulovať médiá a obnoviť automatické právo na odpoveď ku kritickým článkom, ktoré mali politici do roku 2011,“ píšu Reportéri bez hraníc a upozorňujú, že na Slovensku stále hrozí novinárom podľa Trestného zákona až osemročné väzenie za poškodzovanie mena a ohováranie a „politici to naďalej využívajú na šikanovanie novinárov a médií“.
V roku 1991 vyhlásila Organizácia Spojených národov pre vzdelanie, vedu a kultúru UNESCO 3. máj za Svetový deň slobody tlače. Valné zhromaždenie OSN o ďalšie dva roky schválilo tento dátum ako deň, keď sa majú pripomínať základné princípy slobody tlače. Dve storočia pred vyhlásením dňa slobody tlače v roku 1791 začalo v Spojených štátoch amerických platiť prvých 10 dodatkov k Ústave USA. Ide o garancie základných práv a slobôd nazývané aj Listina práv USA (Bill of Rights), ktoré medzi iným garantujú ochranu slobody vierovyznania, slobody slova a tlače, petičné právo, právo pokojne sa zhromažďovať, právo držať a nosiť zbraň, ochranu osobného vlastníctva a ďalšie.
.jpg)
