Trnava 19. septembra 2016 (TASR/HSP/Foto:TASR-Lukáš Grinaj)
Väčšina z rodín po roku či dvoch zase odchádza domov
Základnú školu (ZŠ) s materskou školou (MŠ) na Spartakovskej ulici navštevuje v súčasnosti 680 žiakov a 200 škôlkarov. Sú prevažne z najväčšieho trnavského sídliska Družba. Keby sa školáci narodili o nejakých desať či viac rokov skôr, časť z nich by pravdepodobne absolvovala povinnú školskú dochádzku na susediacej ZŠ V jame. S tou sa totiž Spartakovská zlúčila pre klesajúcu populáciu školopovinných detí v meste.
“Boli časy, keď na jednej i druhej bolo po tisíc žiakov a učilo sa na dve zmeny,” zaspomínala riaditeľka školy Lýdia Gašparovičová. O zlúčení do jedného subjektu mesto rozhodlo v roku 2006, v dvoch budovách sa vyučovalo až do roku 2013. Postupne takto zriaďovateľ zlúčil až šesť základných škôl v Trnave do troch subjektov. K niektorým školám pripojil následne aj materské školy. Radnica deklarovala, že uvoľnené objekty po ZŠ nebude predávať, ale ponechá si ich v zálohe pre potreby opätovného rozšírenia v prípade priaznivej demografickej krivky. Budovu V jame aktuálne prenajala Univerzite sv. Cyrila a Metoda na 30 rokov, hoci ZŠ Spartakovskej by sa možno už zase nejaké tie triedy v nej zišli, pretože začína zápasiť s nedostatkom miesta. V jame má iba tri triedy škôlkarov, ďalších šesť tried materskej školy sa nachádza priamo pri škole, “cez cestu”.
V ZŠ na Spartakovskej je v súčasnosti 28 tried a 50 pedagógov. Najsilnejšie sú ročníky prvého stupňa, kde majú od prvého po štvrtý po štyri triedy, potom sa počty tried znižujú až po dve deviatacké. “Situácia je taká, že počet narodených detí v Trnave sa nijako prudko nezvýšil. Ak by išlo o Trnavčanov, kapacitne by sme stačili. No my máme aj školákov z okolitých obcí, pretože sme zriadili triedy s rozšíreným vyučovaním športovej prípravy, zamerané na ľadový hokej, stolný tenis a krasokorčuľovanie. Ale pribúda detí, ktoré sa prisťahujú s rodičmi, do Trnavy prichádzajú za prácou do veľkých podnikov. Aktuálne tu máme deti Slovákov zo Srbska, ale najmä z východu Slovenska,” uviedla riaditeľka. Niektoré srbské hovoria po slovensky, niektoré slovenčine rozumejú, niektoré hovoria iba rodnou rečou. Gašparovičová dodala, že väčšina z rodín po roku či dvoch zase odchádza domov.